Súdne poplatky a právo na súdnu ochranu. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platenie súdnych poplatkov v dovolacom konaní

1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 9. júla 2010 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len "sťažovateľ") vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd"), sp. zn. 2 Cdo 261/2009 z 31. marca 2010 (ďalej len "napadnuté uznesenie").

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") vedenom na Okresného súdu B. V (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 24 C 157/1998. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 17. marca 2004, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd v B. (ďalej len "krajský súd") rozsudkom sp. zn. 4 Co 358/06 z 28. januára 2008 prvostupňový rozsudok čiastočne zmenil a vo zvyšku potvrdil

Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, v rámci ktorého sťažovateľ požadoval odložiť vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.

Okresný súd uznesením č. k. 24 C 157/98-373 z 15. apríla 2009 dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavil.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 12 Co 90/2009 z 15. júna 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu dovolanie.

Najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie zamietol.

3. Sťažovateľ namietal, že "najvyšší súd v danej veci... porušil právo sťažovateľa na prístup k dovolaciemu súdu ohľadne vecného prejednania dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyporiadané BSM...". V tejto súvislosti uviedol, že "Uvedený zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, bol spôsobený najvyšším súdom nesprávnou, či svojvoľnou (arbitrárnou) aplikáciou... zákona o súdnych poplatkoch.". Sťažovateľ následne podal vlastný - od najvyššieho súdu odlišný - výklad sporných ustanovení zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení aktuálnom v čase rozhodovania ["v konaní o vysporiadaní BSM, ako aj v znení k 28.3.2008", t.j. v čase podania dovolania, pozn. (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch")].

4. Sťažovateľ na základe už uvedeného žiadal ústavný súd, aby vydal nález:

"1. Základné právo J. J. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 2Cdo 261/2009, porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, sp. Zn. 2 Cdo 261/2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. J. J. priznáva náhradu trov konania vo výške 254,88 €, ktorú sumu mu vyplatí Najvyšší súd SR v lehote do 1 mesiaca od doručenia nálezu, k rukám jeho právneho zástupcu."

5. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a uznesením č. k. I. ÚS 464/2010-16 z 8. decembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie, keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie v rámci jej predbežného prerokovania.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril najvyšší súd podaním sp. zn. KP 4/2010-118 z 12. januára 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 28. januára 2011. Najvyšší súd v podstatnom uviedol, že "namietané rozhodnutie... nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní vysporiadal s námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil." Právna zástupkyňa sťažovateľa zotrvala na dôvodoch uvedených v sťažnosti. Obaja účastníci zhodne súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

7. Sťažovateľ bol odporcom v súdnom spore o vyporiadanie BSM vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 157/1998. Okresný súd v merite veci rozhodol 17. marca 2004 rozsudkom tak, že "z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov", prikázal do vlastníctva navrhovateľky ideálnu polovicu rodinného domu s garážou, dielňou a záhradu "v celkovej hodnote 2 061 500 Sk" a do vlastníctva sťažovateľa jednoručnú uhľovú brúsku a stojanovú vŕtačku "v celkovej hodnote 4 520 Sk". Súčasne uložil navrhovateľke povinnosť "zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 1 012 737,50 Sk".

8. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 358/06 z 28. januára 2008, ktorým "... napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením mení tak, že z vecí patriacich do BSM účastníkov prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky ideálnu polovicu rodinného domu... s vedľajšou stavbou, plotmi, vonkajšími úpravami a pozemkami... Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje zámočnícku dielňu... ako aj jednoručnú uhľovú brúsku... a stojanovú vŕtačku... Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 539 050,45 Sk... V ostatnej časti napadnutý rozsudok potvrdzuje.".

9. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním z 28. marca 2008, ktorým žiadal rozhodnúť tak, že "NS SR rozsudok odvolacieho súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie". Súčasne požiadal, "aby súd v zmysle ustanovenia § 243 OSP pred rozhodnutím o dovolaní" uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.

V odôvodnení dovolania, "ktorého prípustnosť vyvodzuje z § 238 ods. 1 OSP - ide o zmeňujúce rozhodnutie a opodstatnenosť z § 241 ods. 2, písm. b) a c) OSP", sťažovateľ uviedol:

"... Tzv. iné vady konania podľa § 241 ods. 2 písmeno b) OSP sú spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takou vadou konania je v prvom rade to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplné alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, alebo je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a pod. Tento dôvod vidíme v tom, že... dôkaz listinou - vyhlásenie z 3.5.1996 - nebol vytvorený v súlade s § 129 ods. 1 OSP... bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2 OSP, a teda