Zmluva o pôžičke medzi manželmi

Vychádzal z toho, že žalovaná 23. septembra 2000 písomne uznala, že od žalobcu (bývalého manžela) si za obdobie od 10. januára 2000 do 8. septembra 2000 požičala finančné prostriedky v celkovej výške 120 000 Sk, ktoré sa zaviazala vrátiť najneskôr do 31. decembra 2000. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že požičané peniaze žalovaná nevrátila. Jej tvrdenie, že od žalobcu si žiadne peniaze nepožičala a že uznanie dlhu napísala a podpísala vlastnoručne len pod priamym nátlakom a v dôsledku predchádzajúceho fyzického napadnutia žalobcom, súd prvého stupňa nepovažoval za preukázané. Výrok o priznaní náhrady trov konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. l OSP.

Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná potvrdením z 23. septembra 2000 písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 120 000 Sk a že požičané peniaze žalobcovi nevrátila. Rovnako zaujal názor, že v konaní neboli preukázané žalovanou tvrdené okolnosti zakladajúce absolútnu neplatnosť uvedeného uznania dlhu. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalovanej (že súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal otázkou možnosti uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nerozlíšil údajné požičanie finančných prostriedkov v čase pred uzavretím manželstva účastníkov konania a po jeho uzavretí), lebo žalovaná ich uviedla až v odvolaní a súd prvého stupňa poučil účastníkov konania, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vyhlási rozsudok. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez jej prítomnosti, dospel odvolací súd k záveru, že v danom konaní jej nebola odňatá možnosť pred súdom konať. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 221 ods. l písm. c) OSP.

Na podnet žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu. V mimoriadnom opravnom prostriedku uviedol, že tieto rozsudky spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. S odkazom na § 147 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), ktorý umožňuje, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, generálny prokurátor Slovenskej republiky doslovne uviedol, že "predpokladom na postup podľa tohto ustanovenia je, aby išlo o pohľadávku vzniknutú len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh). Vo vzťahu k veriteľom u druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, nejde o jeho osobný záväzok, je však povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak veriteľom je manžel žalovanej a dochádza k zaviazaniu manželky ako dlžníka, požičiavateľ vystupuje na strane veriteľa a zaviazaného. Právny úkon, týkajúci sa tejto investície však nie je pôžička podľa Občianskeho zákonníka, ale právny úkonom . Manžel, ktorý o finančný obnos požiadal, ho súčasne aj prijal. Navyše, pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a 150 OZ.

Len v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vyriešiť otázku investícií medzi manželmi do ich výlučného či spoločného majetku a tiež otázku poskytovania si financií navzájom prípadne aj nad rámec bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich spotrebného a majetkového spoločenstva v zmysle zásady rovnakej životnej úrovne manželov za trvania manželstva. Manželia by s