Zrušenie rozhodnutia o priestupku (ZSP 64/2024)

§ 94 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Ustanovenie § 94 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa prvej vety ktorého „správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo bola obvinenia zbavená“ je potrebné považovať za obsolentné. Ide o určitý „právny relikt“, ktorý neberie do úvahy vnímanie priestupku ako trestného obvinenia v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda vznik prekážok res iudicata a ne bis in idem. Postup konformný s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd by mal byť presne opačný a predpokladom vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti pre ten istý skutok, za ktorý už bol páchateľ priestupkovo potrestaný (riešený), je predchádzajúce a nie až následné zrušenie rozhodnutia o priestupku.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1 Stk 13/2022

Dňa 15. decembra 2019 bol na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom oznámený priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že udrel do tváre oznamovateľa – poškodeného S. C. v čase okolo 02:50 hod. pri bare Hofman v Novom Meste nad Váhom.

Z obsahu lekárskej správy I. I. N. z 2. januára 2020 vyplýva, že poškodený mal zranenie v podobe zlomeniny spodnej časti ľavej očnice so zakrvácaním za oko a do ľavej čeľustnej dutiny a utrpel tržné zhmoždenie ľavého obočia. Poškodený bol od 16. decembra 2019 práceneschopný, pričom táto práceneschopnosť v čase vydania lekárskej správy trvala. V bode 20 lekárskej správy na otázku, „či bol pacient obmedzený počas liečby v bežnom obvyklom spôsobe života, uveďte počet dní“, uviedol lekár 20 dní.

Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. OU-TN-OVVS-2020/003137, PK 44/2020 z 9. júla 2020 (ďalej aj „rozhodnutie o zastavení priestupkového konania“), právoplatným 5. augusta 2020, konanie o priestupku zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Proti rozhodnutiu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-TN-OVVS-2020/003137, PK 44/2020 z 9. júla 2020 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom protest prokurátora č. Pd 57/21/3304-2 z 6. mája 2021 (ďalej aj „protest prokurátora“) z dôvodu, že správny orgán sa nesprávne vysporiadal so sťažením obvyklého spôsobu života S. C., a napriek tomu, že konanie žalobcu vykazovalo znaky trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „TZ“) a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ, vo veci právoplatne rozhodol, pričom mal podľa § 71 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) postúpiť vec prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, pretože skutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin.

Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. OU-NM-OVVS-2021/005867-014 z 11. júna 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podanému protestu prokurátora vyhovel a ním napadnuté rozhodnutie o zastavení priestupkového konania zrušil.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím OU-TN-OOP1-2021/028683-003 z 5. októbra 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že skutok, ktorý prejednal prvostupňový orgán, nebol priestupkom, ale trestným činom, o ktorom nemal právomoc rozhodovať, pretože právomoc konať v danej veci prináležala orgánom činným v trestnom konaní. Prvostupňový orgán tým konal v rozpore s § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na lekársku správu z 2. januára 2020, ktorú mal k dispozícii už orgán objasňujúci priestupok – Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom. V tejto bolo v bode 14 uvedené, že pacient bol obmedzený na bežnom spôsobe života 20 dní. Táto skutočnosť zakladala príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré podľa názoru žalovaného mali vec preskúmať ako podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ s poukazom na § 123 ods. 2 TZ, v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ. Prvostupňový orgán preto skutok nevyhodnotil správne, pretože mal postupovať podľa § 71 písm. a) zákona o priestupkoch a vec postúpiť prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, pretože skutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin.

Žalobca sa správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkazy. Právne závery žalovaného označil žalobca za nesprávne a samotné rozhodnutie za nezákonné a nedôvodné.

Žalobca predovšetkým namietal, že:

– rozhodnutie žalovaného sa prakticky opiera len o jediný dôvod, a to lekársku správu z 2. januára 2020 a v nej uvedené konštatovanie o obmedzení na bežnom spôsobe života dlhšom ako 20 dní. V predmetnej lekárskej správe bolo pritom súčasne uvedené, že išlo o ľahký úraz;

– vec bola od počiatku samotným poškodeným oznámená ako priestupok a bola takto aj prijatá na prešetrenie príslušníkom Policajného zboru a následne ako priestupok aj prešetrovaná vrátane zabezpečenia vyjadrení účastníkov, svedkov a ostatných dôkazov (najmä listinných – lekárske správy z traumatológie, pohotovosti, neurológie, ORL, oftalmológie, očnej ambulancie a ambulantného lekára) – podanie protestu prokurátora bolo zjavne účelové, keďže bol podaný až 6. mája 2021, teda po ukončení vyšetrovania v trestnej veci žalobcu ohľadom totožného skutku vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom pod ČVS: ORP-456/NMNM-2020;

– podanie protestu prokurátora nebolo v súlade s § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“), pretože protestom prokurátora majú byť namietané objektívne nezákonné rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých došlo k porušeniu zákona, a nie také, ktorých výsledkom je rozhodnutie správneho orgánu tvoriace objektívnu prekážku pre postup tej istej prokuratúry v inej trestnej veci;

– dôvod protestu prokurátora a rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo obmedzenie poškodeného na bežnom spôsobe života v dĺžke 20 dní vyplývajúce z lekárskej správy z 2. januára 2020, je nepostačujúci, pretože v zmysle ustálenej judikatúry sa vyžaduje, aby išlo o dobu liečen