Zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení (ZSP 47/2023)

§ 108 ods. 2 písm. b), § 115 ods. 1, 2, § 139 ods. 3 písm. b) v spojení s § 43a ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon
§ 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzovaní vlastníckeho práva k nim
§ 461 Správny súdny poriadok

Rozhodnutie o vyvlastnení pozemku za účelom výstavby stavby nenahrádza stavebné povolenie, preto nepredstavuje titul na realizáciu výstavby.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Sžk/31/2021

Obec Ľ. (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím zo 16. apríla 2014 (právoplatné 28. októbra 2014; ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“ alebo „podkladové rozhodnutie“) rozhodla o umiestnení stavby „P., Rekonštrukcia a predĺženie J. ulice“ na v rozhodnutí vymedzených pozemkoch. V rozhodnutí o umiestnení stavby stavebný úrad uviedol, že toto platí dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však platnosť, pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

Na podklade rozhodnutia o umiestnení stavby vydal Okresný úrad P., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie zo 4. mája 2016 (ďalej len „rozhodnutie o vyvlastnení“), ktorým podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vyvlastnil v prospech žalobcu časť nehnuteľnosti – parcely vo vlastníctve ďalšieho účastníka, záber v rozsahu 50 m² za náhradu 2 950 eur, a to na účely výstavby stavby „P., Rekonštrukcia a predĺženie Ul. J.“ V rozhodnutí príslušný orgán tiež uviedol, že podľa § 115 ods. 1, 2 Stavebného zákona je žalobca povinný začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktorý boli vyvlastnené, do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2016.

Dňa 6. marca 2018 bol Okresnému úradu P. (ďalej len „prvostupňový orgán“) doručený návrh na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia podľa § 17 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) z dôvodu uplynutia platnosti podkladového rozhodnutia o umiestnení stavby.

Prvostupňový orgán rozhodnutím z 2. mája 2018 podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní zrušil rozhodnutie o vyvlastnení z dôvodu, že podkladové rozhodnutie o umiestnení stavby stratilo svoju platnosť, pričom žalobca nepožiadal o vydanie stavebného povolenia na dotknutú stavbu a ani nepodal žiadosť o predĺženie platnosti vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby.

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutím z 5. septembra 2018 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie a zamietlo odvolanie.

Odvolací orgán uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že zákon o vyvlastňovaní neobsahuje prechodné ustanovenia, na vybavenie žiadosti na zrušenie právoplatných rozhodnutí o vyvlastnení sa vzťahuje nový zákon o vyvlastňovaní. Odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní možno požiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení pred uplynutím lehoty podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vtedy, ak územné rozhodnutie, určujúce využitie pozemku alebo stavby na účel vyvlastnenia, stratilo svoju platnosť alebo bolo právoplatne zrušené. V spornej veci rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. októbra 2014, stratilo svoju platnosť 28. októbra 2016.

S ohľadom na už uvedené bol návrh ďalšieho účastníka na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení podaný v lehote podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastnení, po strate platnosti podkladového územného rozhodnutia, a to pred uplynutím lehoty určenej v rozhodnutí o vyvlastnení. Boli preto splnené podmienky na zrušenie právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení v predmetnej veci.

V správnej žalobe žalobca namietal, že stavba v predmetnej veci je líniovou stavbou podľa § 139 ods. 3 písm. b) v spojení s § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona. Rozhodnutie o umiestnení stavby v predmetnej veci je preto rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby podľa § 40 Stavebného zákona. Preto podľa názoru žalobcu mala byť dĺžka platnosti rozhodnutia o vyvlastnení 5 rokov podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Návrh ďalšieho účastníka na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení tak bol podaný ešte počas 5-ročnej lehoty platnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a žalovaný mu podľa názoru žalobcu nemal vyhovieť. Súčasne žalobca tvrdil, že vyvlastnený pozemok je žalobcom fakticky užívaný na účel prístupovej komunikácie a žalobca trvá na svojom zámere uskutočniť predmetnú investíciu. Žalobca teda podľa svojho názoru začal s užívaním pozemku a splnil podmienku určenú v rozhodnutí o vyvlastnení.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval v podstatnom na svojej argumentácií uvedenej v žalovanom rozhodnutí. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník, ktorý akcentoval zákonnosť žalovaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

Žalobca vo svojej replike a vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka poukázal na § 40 ods. 1 Stavebného zákona a zdôraznil, že fakticky užíval vyvlastnený pozemok, a preto splnil podmienku predmetného ustanovenia „ak sa začalo s využitím územia na určený účel.“ Vo zvyšku zotrval na svojej argumentác