Zvukový záznam komunikácie súkromných osôb ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní (ZSP 44/2023)

§ 114, § 115, § 116 Trestného poriadku
§ 119 Trestného poriadku
§ 172 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
§ 12 Občianskeho zákonníka
Čl. 6, 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
Čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
Čl. 13 Listiny základných práv a slobôd
Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

Zvukový, resp. obrazovo-zvukový záznam komunikácie súkromných osôb, zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb i bez výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru a s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o práve na spravodlivý proces. Protiprávne konanie páchateľa trestného činu nemôže požívať ochranu podľa § 12 Občianskeho zákonníka

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/33/2021

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 47Tk/3/2019, z 8. júna 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/70/2020, z 8. septembra 2020 bol obvinený P. M. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na skutkovom základe, že:

„... od presne nezistenej doby do 10.35 hod. dňa 29. mája 2019 na rôznych miestach v meste Dolný Kubín a na iných miestach, ale najmä v byte č. XX na ulici XY v Dolnom Kubíne mal pri sebe marihuanu a pervitín v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. a dňa 29. mája 2019 mu bolo pri vykonávaní osobnej prehliadky zaistené polyetylénové vrecko s rýchlym uzáverom o rozmeroch 4 x 7,5 cm s obsahom drveného suchého rastlinného materiálu zelenej farby s celkovou hmotnosťou 0,293 g, identifikovanej ako rastlina rodu Cannabis, so zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) minimálne 10 mg, ktorá zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke, spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny rodu Cannabis sú podľa ustanovení citovaného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy do I. skupiny psychotropných látok, pričom 3. mája 2019 v čase od 22.00 hod. do 24.00 hod. v izbe bytu č. XX na ul. XY v Dolnom Kubíne, maloletej V. M., narodenej 30. júla 2006, ponúkol pervitín, prehováral ju, aby ho užila, vysvetlil a ukázal jej, ako ho má aplikovať, a to napriek tomu, že vedel, že nemá 15 rokov veku a maloletá V. M. si následne pervitín v jeho prítomnosti aplikovala, a taktiež 4. mája 2019 v čase od 05.00 hod. do 06.00 hod. v izbe bytu č. XX na ul. XY v Dolnom Kubíne maloletej V. M. opätovne ponúkol pervitín a opätovne ju prehováral, aby ho užila, vysvetlil a ukázal jej, ako ho má aplikovať, a to napriek tomu, že vedel, že nemá 15 rokov veku a mal. V. M. si následne pervitín v jeho prítomnosti aplikovala.“

Za to krajský súd uložil obvinenému podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odvolací súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Zároveň krajský súd podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uložil obvinenému povinnosť dostaviť sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a následne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka podľa potreby a konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka; súčasne krajský súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uviedol: „...ako odsúdený týmto žiadam o zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktorú aplikovali všeobecné súdy, z prísnejšej skutkovej podstaty na menej prísnu skutkovú podstatu. Krajský súd ... aplikoval na skutkový stav ... právnu kvalifikáciu, v zmysle ktorej ma uznal za vinného z prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (,prechováva po akúkoľvek dobu´), v nadväznosti na odsek 3 písm. b),voči osobe mladšej ako pätnásť rokov´ Trestného zákona, s ohľadom na závažnejší skutok ..., ktorý sa mal stať 3. mája 2019. V rámci konania pred súdom mi v dostatočnej miere bolo preukázané spáchanie iba tej časti skutku ..., ktorý sa mal stať 29. mája 2019. Vo zvyšnej časti skutku ... z 3. mája 2019 mi spáchanie údajného skutku dostatočne preukázané nebolo. Preto žiadam Najvyšší súd SR, aby vzal do úvahy, že musím byť odsúdený podľa menej prísnej skutkovej podstaty trestného činu v zmysle skutku ..., ktorý sa mal stať 29. mája 2019, pri aplikovaní skutkovej podstaty podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona... Krajský súd ma uznal za vinného zo závažnejšieho skutku ... na základe iba jediného priameho dôkazu – výpovede maloletej V. M., podporenej znaleckým posudkom psychológa (a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní). Ani jeden zo svedkov, ktorí sa reálne nachádzali na mieste údajného spáchania skutku, a teda boli očitými svedkami udalostí, ktoré sa v ten večer odohrali, zhodne nepotvrdil tvrdenia maloletej V. M. Práve naopak všetci ostatní svedkovia sa vyjadrili v zmysle, že nemajú vedomosť o tom, že by sa drogy (okrem fajčenia cigariet a pitia alkoholu) na predmetnom byte nachádzali a že nemajú vedomosť o tom, že by niekto drogy na predmetnom byte užíval. Ide o výpovede 1) mňa, P. M. ako odsúdeného, 2) M. CH., nar. 7. januára 2002 ako priameho svedka, 3) S. K., nar. 15. septembra 2002 ako priamej svedkyne, 4) I. R., nar. 6. mája 1999 ako priameho svedka a 5) A. J., nar. 24. apríla 2001 ako priameho svedka. Ani jeden z priamych svedkov verziu maloletej V. M. nepotvrdil. Výpoveď maloletej V. M. bola spochybnená aj výpoveďou znalkyne MUDr. Ľ. Č. V tomto prípade ide o moje tvrdenie a tvrdenia štyroch (4) priamych svedkov – proti tvrdeniu maloletej V. M. Všetci svedkovia z miesta údajného skutku vypovedali v podstatnej skutočnosti rozporne – opačne voči výpovedi maloletej V. M. V predmetnej veci je tak verzia výpovede maloletej V. M. rovnako možná a pravdepodobná ako verzia mojej výpovede a výpovedí ostatných štyroch (4) priamych svedkov na mieste údajného skutku, ktorý sa mal odohrať na byte č. XX na ulici XY v Dolnom Kubíne. Situácia, kedy existuje len jediný priamy ‚usvedčujúci´ dôkaz, vždy obsahuje riziko možných justičných chýb a omylov. V mojom prípade ide zjavne o situáciu, kedy existuje len jediný usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka – maloletej V. M. Súdy pri aplikácii Trestného zákona prelomili nepísanú zásadu trestného práva in dubio pro reo ... a testis unus, testis nullus ... súdy si informácie uvádzané svedkyňou, maloletou V. M., osvojili za preukázané s podporou iných nepriamych dôkazov. Ani jeden z ostatných priamych svedkov neverifikuje výpoveď maloletej V. M. zhodným spôsobom s maloletou V. M., ale odlišným spôsobom, ktorý vedie k záveru pre použitie menej prísnej právnej kvalifikácie skutkovej podstaty podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona ... súd ma nemohol s ohľadom na nepísanú zásadu trestného práva in dubio pro reo a testis unus, testis nullus uznať za vinného z prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Moja vina z uvedenej prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu by teoreticky mohla byť za určitých podmienok založená aj na len jednom priamom (keďže neplatí zásada testis unus, testis nullus ...), avšak v prípade, ak má výpoveď maloletej V. M. slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci moju vinu, musí byť tento dôkaz jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a hlavne nesmie byť v rozpore s inými dôkazmi a nesmie byť spochybniteľný či, dokonca, vyvrátený. V danom prípade, poukazujúc na vyššie popísané pochybnosti, nemožno výpoveď maloletej V.M. za takýto dôkaz považovať. V tomto prípade súd nemohol bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností aplikovať právnu kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Moja výpoveď a výpoveď ostatných štyroch (4) priamych svedkov spolu s ostatnými dôkazmi vedú k odôvodneným pochybnostiam o možnosti vyvodenia takéhoto záveru a obsahujú nebezpečenstvo justičného omylu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdy musia aplikovať na uvedený skutkový stav menej prísnu právnu kvalifikáciu skutku podľa §