Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Agresivita, agresia a násilná kriminalita
V článku sú charakterizované najviac pertraktované pojmy v oblasti násilnej kriminality, medzi ktoré patrí agresivita, agresia a vražda. Poznanie ich obsahu a významu je dôležité pre odhaľovanie násilnej kriminality, celkové posúdenie osobnosti páchateľa tejto kriminality a pre jej predchádzaniu.
The article describes the most contracted terms in the field of violent crime, which include aggressivity aggression and murder. Knowing their content and sgniticance is important for detecting violent crime, for an overall assessment of the personality of the perpetrator and for preventing it.
KUČEROVÁ, N.: Agresivita, agresia a násilná kriminalita; Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1163 - 1171.
ÚVOD
Násilné konanie patrí medzi najzávažnejšiu protispoločenskú činnosť, ktorá má svoje osobitosti. Teto však nespočívajú iba v závažnosti následkov, ktoré konanie spôsobuje. Spočívajú aj v poznaní ďalších špecifík a kriminologických aspektov násilných činov. V prípadoch najzávažnejších násilných činov - vrážd, je preto potrebné poznať aj základný rámec pojmov súvisiacich s vražedným konaním, skúmať a analyzovať typológiu vrážd a ich páchateľov, vyvodzovať hodnotenia a závery ohľadom ich povahy, sociálnych vzťahov, profiláciíosobnosti vrahov a ich osobnostných defektov, spojitosti vražedného konania s duševnými poruchami a parafíliami. Vražda je najzávažnejším násilným skutkom, ktorý ohrozuje súčasnú spoločnosť, ohrozoval spoločnosť už v staroveku a nemôžeme predpokladať, že sa tento stav zmení do budúcnosti. Násilné skutky vyvolávajú najväčšie obavy spoločnosti, hoci ich počet nie je až taký alarmujúci ako miera iných druhov kriminality, napríklad majetková kriminalita. Každý druh kriminality zahŕňa viacero osobitných násilných skutkov. Násilná kriminalita zahŕňa vraždy, lúpeže, sexuálne motivované útoky, ublíženia na zdraví bez ujmy na živote. Vražedné konanie je však odlišné, koncepčne komplikované, jeho vyšetrovanie a odhalenie páchateľa je sprevádzané mnohými problémami. Kým sa podarí vytvoriť profil páchateľa vraždy, každý človek je ohrozený, vystupuje ako potenciálna obeť vraždy.
Posadnutosť, nenávisť, hnev, sexuálna agresia, sexuálne deviácie, túžba, sexuálne vzrušenie, kontrola a moc nad inou osobou, žiarlivosť, alebo duševná choroba, to sú pojmy, ktoré sú spojené s vražedným konaním a ktoré odlišujú každú jednu vraždu od inej. Motív vraha je kľúčovým faktorom, na základe ktorého môžeme odlišovať a typizovať vraždy, či profilovať páchateľov.
Konkrétny pojem "vražda" je síce známy, no menej známe sú kriminologické aspekty vraždy, typológia vrážd a páchateľov niektorých typov vrážd. Väčšina ľudívníma vraždu bez toho, aby sa zamyslela nad jej kriminologickými aspektmi, bez toho aby pochopila súvislosti, na základe ktorých môžeme konanie páchateľa podradiť pod niektorý z typov vraždy a vyhodnotiť osobnostné, biosociálne faktory ovplyvňujúce správanie vraha. Práve táto nevedomosť je jednou z príčin nízkej úrovne objasnenosti vrážd. Poznanie základných pojmov súvisiacich s násilnou kriminalitou, teda aj s vraždami, medzi ktoré zaraďujeme predovšetkým - násilie, násilnú kriminalitu, odlíšenie medzi agresiou a agresivitou, vymedzenie rozsahu násilnej kriminality a jej objektivizáciu, je nevyhnutné k diferenciácii kriminologických a trestnoprávnych aspektov vrážd.
Agresivita, agresia, násilie, násilná kriminalita, vražda
Pojem vražda vzbudzuje záujem laickej i odbornej verejnosti, prostredníctvom médií sa stáva určitou "senzáciou", no súčasne vzbudzuje pocit ohrozenia. Je však dôvodom, predmetom hlbšieho skúmania pre odbornú verejnosť, či už kriminológov, kriminalistov, forenzných psychológov, iných expertov, ale aj pre justičné orgány. Pojem "vražda" je pojem všeobecný; s touto jeho podobou pracujeme v ďalšom texte. Vraždou tu nerozumieme naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vraždy v zmysle slovenských trestnoprávnych kódexov, konkrétne ustanovenia § 144 a nasl. zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon"), nerozumieme ňou ani kriminalistickú charakteristiku vrážd, ako ju uvádza napríklad Porada, Polák a kol.
1)
či Polák a Kubala
2)
. Tiež ju neodlišujeme napríklad od úkladnej vraždy alebo vraždy s úmyslom vopred uváženým, ako s ním pracoval napríklad Uhorský trestný zákon, ani od inej podoby, akú zakotvujú trestnoprávne normy.V rovine kriminologických aspektov vrážd je vo všeobecnosti postačujúce, ak vraždou rozumieme násilnú trestnú činnosť, pri ktorej páchateľ úmyselne usmrtí inú osobu. Následkom jeho konania je smrť osoby odlišnej od páchateľa. Takto chápaná vražda pokrýva všetky druhy vrážd bez ohľadu na platnú legislatívu niektorej krajiny.
Akákoľvek vražda je spojená s násilím, prípadne s agresiou, hnevom či afektívnym konaním. Násilie je základným termínom, ktorý je spojený s vraždou. Väčšina vrážd je sprevádzaná násilným konaním, výnimkou sú len vraždy spáchané napríklad usmrtením jedom, či vyhladovaním obete.
Násilie a násilná kriminalita
Väčšinou sú homicídia bezprostredne spojené s násilím. Táto skutočnosť je známa, a preto odôvodňujeme zaradenie vrážd medzi jeden z prejavov násilnej kriminality. Definícia násilnej kriminality nie je všeobecne legalizovaná, no vychádza zo základného pojmu "násilie". Násilná kriminalita je základným pojmom, ktorým sa zaoberá kriminológia. Nejde o pojem známy právnej vede, ale v kriminológii tvorí podstatnú súčasť výskumov. Cez prizmu násilnej kriminality možno skúmať a posudzovať trestnú politiku štátu, pretože stav násilia v spoločnosti sa premieta do zločinnosti, a to najmä vo forme násilných trestných činov.
Pojem "násilná kriminalita" v trestnoprávnych kódexoch nenájdeme a jeho vymedzenie absentuje aj v kriminologických zdrojoch. Autori, ktorí o nej hovoria, sa zameriavajú najmä na vymedzenie významu násilnej kriminality ako súčasti kriminológie, nie na vymedzenie samotného pojmu. Holcr et al.
3)
uvádzajú, že prostredníctvom výskytu násilnej kriminality, jej foriem a objasnenosti možno hodnotiť mieru úspešnosti krajiny - kontrolovať kriminalitu a rôzne sociálne deviácie. Obdobné vyjadrenie podáva Novotný, Zapletal et al., ktorí násilnú kriminalitu považujú za ukazovateľ hodnotenia úsilia štátu a spoločnosti o kontrolu kriminality.
4)
V definovaní násilnej kriminality je exaktne naznačené, že násilie je správanie osôb, ktorým dochádza k úmyselnému ohrozovaniu, pokusom alebo k reálnym zásahom do fyzickej alebo psychickej integrity osôb. Násilná trestná činnosť je zameraná proti jednotlivcom a ich majetku, zvyčajne sprevádzaná nenávisťou alebo prinajmenšom neuveriteľnou ignoráciou hodnôt a práv iného človeka, ktoré môžu v očiach sudcu alebo poroty meniť závažnosť trestných činov.
5)
Medzi najbežnejšiu násilnú trestnú činnosť sú z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2020
