Aktívna vecná legitimácia pozemkového spoločenstva a právo na prístup k súdu

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na rovnosť v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 17Co/188/2018 zo 17. decembra 2020 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 7Cdo/110/2021 z 28. februára 2023 a prijal ju na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa ako žalobca v konaní o zaplatenie 7 369,00 EUR s prísl. domáhal zaplatenia zostatku nároku na náhradu škody voči žalovanému. Sťažovateľ je pozemkové spoločenstvo, ktoré zmluvne prenajalo žalovanému hospodárske lesy patriace do lesného hospodárskeho celku sťažovateľa, pričom sa zmluvné strany dohodli na maximálnej ťažbe dreva žalovaným. Žalovaný neoprávneným výrubom stromov nad dohodnutý limit spôsobil sťažovateľovi škodu, za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní a sťažovateľ bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na jej uplatňovanie v civilnom konaní. Sťažovateľ podal civilnú žalobu 7. decembra 2016.

Okresný súd žalobe vyhovel. Vo vzťahu k vecnej legitimácii sťažovateľa poukázal na § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), z ktorého vyplýva, že pozemkové spoločenstvo na účely spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim (okrem iného) hospodári v lesoch. Obsahom vlastníckeho práva je aj právo poberať plody z veci a do tohto práva zasiahol žalovaný neoprávnenou ťažbou. Sťažovateľ obhospodaruje a zveľaďuje spoločný majetok v jeho správe a výnosy z hospodárenia neplynú priamo vlastníkom, ale spoločenstvu, ktoré o ňom rozhoduje, či ho rozdelí alebo nie, prípadne, ako ho rozdelí. Vzhľadom na povahu protiprávneho zásahu bolo zrejmé, že nárok na náhradu škody má uplatňovať sťažovateľ.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že sťažovateľ nemôže mať aktívnu vecnú legitimáciu, a to ani v trestnom konaní a ani v civilnom konaní, pretože nie je poškodenou stranou. Ku škode došlo na konkrétnom lesnom poraste, pričom tieto sú súčasťou nehnuteľností v spoluvlastníctve jednotlivých podielnikov (členov pozemkového spoločenstva).

Krajský súd namietaným rozsudkom rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Podľa neho je v spore o náhradu škody aktívne legitimovaný ten, v koho majetkovej sfére vznikla škoda. Poukázal na § 16 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 1. júla 2018 a zastáva názor, že z neho vyplýva zákonné zastúpenie jednotlivých podielnikov spoločnej nehnuteľnosti v záujme efektívneho výkonu ich práv pozemkovým spoločenstvom. Ak vznikne škoda jednotlivým spoluvlastníkom, jedine im svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, poukazujúc na doktrinálne závery a a . Tomuto výkladu nebráni ani § 19 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách. Zo žaloby nevyplýva, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo zastupuje jednotlivých členov, ktorým škoda vznikla. Záverom o priznaní náhrady škody spoločenstvu by jednotliví podielnici o túto škodu prišli.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie a to, že súdy nezohľadnili, že v trestnom konaní to bol práve on, ktorý bol odkázaný na civilný spor ako poškodený, a tak súd nerešpektoval § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") [§ 420 písm. f) CSP]. Takisto namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP].

Najvyšší súd namietaným uznesením dovolanie odmietol. Zastával názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu je dostatočne odôvodnený. Vo vzťahu k nezohľadneniu § 193 CSP uviedol, že výrokom trestného rozsudku o náhrade škody nie sú súdy v občianskom spore viazané (R 22/1979). Vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že pokiaľ ide o § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách, môže ísť napr. o konania vo veciach vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody, zaplatenia nájomného a pod. V