Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby sa podľa aktuálneho znenia § 2 odsek 3 prvá veta Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") rozumie adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
V zmysle § 26 odsek 1 Obchodného zákonníka zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlozo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie (ďalej aj "Únia"), alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj pre premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia. Odsek 2 § 26 Obchodného zákonníka dodáva, že premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra. Ďalšia a posledná zmienka o cezhraničnom premiestnenísídla sa v Obchodnom zákonníku nachádza v § 69aa odsek 4 v súvislosti s premiestnením sídla v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia.
Ani v zákone o obchodnom registri č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o obchodnom registri"), nenachádzame osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k cezhraničnému premiestneniu sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia a zahraničnej právnickej osoby na územie Slovenskej republiky, pokiaľ k tomuto premiestneniu nedochádza v súvislosti s cezhraničným zlúčením alebo splynutím, alebo pokiaľ nejde o právnickú osobu nadnárodného typu - európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európska spoločnosť, európske družstvo.
Vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť, zákonodarca upravuje podmienky realizácie cezhraničného premiestnenia sídla len v spoločnostiach s nadnárodnou formou, a to v § 16c a § 16d podmienky vo vzťahu k návrhu na zápis a výmaz európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, ktoré premiestnilo svoje sídlo na územie alebo z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
1)
ďalej v § 16g a § 16h cit. vyhlášky je obsiahnutá právna úprava týkajúca sa návrhu na zápis a výmaz európskej spoločnosti, ktorá premiestnila svoje sídlo na územie alebo z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
2)
a napokon v § 16k a § 16l cit. vyhlášky môžeme nájsť podmienky návrhu na zápis a výmaz európskeho družstva, ktoré premiestnilo svoje sídlo na územie alebo z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
3)
K návrhovým konaniam týkajúcim sa premiestnenia sídla európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, európskej spoločnosti a európskeho družstva sú v prílohe cit. vyhlášky uvedené formuláre a povinné prílohy, ktoré sa k formulárom prikladajú.
Čo však, ak svoje sídlo cezhranične premiestňuje do iného členského štátu Európskej únie slovenská právnická osoba, ktorá nemá nadnárodnú formu a nedochádza k premiestneniu sídlav dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia alebo, naopak, na územie Slovenskej republiky premiestňuje svoje sídlo takáto zahraničná právnická osoba? Aké podmienky by mali takéto spoločnosti spĺňať? Odpoveď na túto otázku v slovenskom právnom poriadku nenájdeme.
Zákon o obchodnom registri nestanovuje, čo má registrový súd v prípade návrhu na zápis alebo výmaz v dôsledku cezhraničného premiestnenia sídla nie nadnárodnej právnickej osoby skúmať, aké sú povinné zapisované údaje a aké listiny sa v takom prípade zakladajú do zbierky listín. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z. neukladá, aký typ tlačiva sa má v takom prípade použiť a rovnako tak nešpecifikuje povinné prílohy k návrhovým formulárom.
V praxi sa tak vyskytujú prípady keď navrhovateľ návrhu na výmaz slovenskej nie nadnárodnej právnickej osoby z obchodného registra v dôsledku cezhraničného premiestnenia sídla predloží spolu s návrhom len rozhodnutie valného zhromaždenia o cezhraničnom premiestnení sídla a čestné vyhlásenie podľa § 4 odsek 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z.
4)
o tom, že došlo k cezhraničnému premiestneniu sídla do iného členského štátu Európskej únie.
Keďže naša právna úprava na zápis cezhraničného premiestnenia sídla slovenskej právnickej osoby, ktorá nemá nadnárodnú formu, nekladie osobitné podmienky, je na právnom uvážení toho-ktorého vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu registrového súdu, či sa uspokojí s rozhodnutím valného zhromaždenia a s čestným vyhlásením navrhovateľa.
Vzhľadom na absenciu právnej úpravy cezhraničného premiestnenia sídla vo vzťahu k iným právnickým osobám - ako sú európska spoločnosť, európske družstvo a európske zoskupenie hospodárskych záujmov - nejestvuje ani jednota právnych názorov, či v prípade cezhraničného premiestnenia sídla inej ako už uvedenej právnickej osoby sa má o takomto návrhu konať v konaní podľa § 278 a) Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") v konaní o zápise údajov do obchodného registra (konanie registra Re) alebo v konaní podľa § 278 b) Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z. v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (konanie registra Exre).
2 Cezhraničné premiestnenie sídla podľa aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
Z vybraného komentára k § 26 Obchodného zákonníka
5)
vyplýva, že cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti je potrebné analyzovať z pohľadu medzinárodného práva, práva Európskej únie a národného práva. Z pohľadu medzinárodného práva by cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti mali riešiť predovšetkým medzinárodné zmluvy. Takéto medzinárodné zmluvy (či už bilaterálne alebo multilaterálne) o cezhraničnom premiestnení sídla spoločnosti, ktoré by na základe § 756 OBZ mali aplikačnú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak by takáto zmluva bola pre Slovenskú republiku záväzná a bola by uverejnená v Zbierke zákonov SR, Slovenská republika nemá uzatvorené. V primárnom práve Európskej únie sú základom problematiky riešenia cezhraničného premiestnenia sídla spoločnosti ustanovenia týkajúce sa práva usadiť sa podľa čl. 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ").
Sloboda usadiť sa pokrýva tak primárne usadzovanie (vytváranie spoločností na území iného členského štátu), ako aj sekundárne usadzovanie (vytváranie obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností).Sloboda usadiť sa nie je neobmedzená, jej limitácie sú upravené v čl. 51 a čl. 52 ZFEÚ. Článok 51 ZFEÚ umožňuje členským štátom obmedziť slobodu usadiť sa z dôvodu výkonu verejnej moci. Článok 52 ZFEÚ uvádza všeobecné dôvody obmedzenia slobody usadiť sa, ktorými sú najmä dôvody ochrany verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Rozhodovacia činnosť Súd