Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (2. časť)

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľom príspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

The authors of the paper deal with the current development of cross-border conversions of companies in EU law and, partially, in Slovak law. The harmonisation process in this issue has been resumed after the judgment of the Court of Justice in the Polbud case.The aimof the paper, which is divided into two parts, is to provide an analysis of the Polbud judgment (Part 1) and the key aspects of the adopted Directive, as well as the implications of this judgment and the adopted Directive on the current regulation of cross-border conversion of companies in the Slovak Republic and the transposition challenges for the Slovak legislator (Part 2).

GRAMBLIČKOVÁ, B. – MACKO, R.: Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (2. časť); Justičná revue, 74, 2022, č, 5, s. 602 – 617.

Kľúčové slová: cezhraničné premiestnenie sídla, cezhraničná premena spoločnosti, smernica (EÚ) 2019/2121, vyslovene umelé konštrukcie, nekalé alebo podvodné ciele.

Key words: cross-border transfer of seat, cross-border conversion, EU Directive 2019/2121, wholly artificial arrangements, abusive or fraudulent purposes.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností.

 

(Táto druhá časť príspevku, nadväzujúca na predošlú, uverejnenú v predchádzajúcom čísle tohto časopisu, pojednáva o vzostupe cezhraničných premien spoločností, a venuje sa procesu cezhraničnej premeny podľa Smernice (EÚ) 2019/2121, ako aj vplyvu tejto smernice a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud na slovenské právo. Prvá časť bola venovaná analýze rozsudku vo veci Polbud.)

4 Obnovenie harmonizačného procesu vo veci cezhraničných premien po rozsudku Polbud
Harmonizačný proces práva EÚ vo veci cezhraničných premien bol obnovený šesť mesiacov po rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "Súdny dvor") vo veci
Polbud,
keď Komisia predložila návrh smernice regulujúcej cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.
1)
Dôvodová správa k návrhu smernice uvádza, že Súdny dvor ako súdny orgán nemôže zavádzať žiadne postupy cezhraničných premien, ani vecné podmienky takýchto transformácií, a preto je nevyhnutné zakročenie zo strany zákonodarcu EÚ, aby poskytol pravidlá regulujúce cezhraničné premeny spoločností, zabezpečil primerané záruky a ochranu spoločníkom, veriteľom a zamestnancom.
2)
Návrh smernice bol prijatý 27.11.2019
3)
a zverejnený 12.12.2019 v podobe Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej len "
Smernica
"). Medzi Návrhom smernice a Smernicou možno identifikovať značné rozdiely, ktoré popisujeme a analyzujeme ďalej v rámci nášho príspevku. Transpozičné obdobie Smernice uplynie dňa 31.1.2023. Do tohto dátumu musia členské štáty uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou.
4)
Smernica je obsahovo zameraná na osobitné a komplexné postupy týkajúce sa cezhraničných premien, rozdelení, zlúčení alebo splynutí; jej cieľom je podporiť slobodu usadiť sa prostredníctvom cezhraničnej mobility spoločností v EÚ a zároveň poskytnúť zainteresovaným stranám (konkrétne spoločníkom, veriteľom a zamestnancom) primeranú ochranu.
5)
S ohľadom na zameranie tohto príspevku sa v ďalšom texte venujeme len problematike cezhraničných premien obchodných spoločností.
5 Proces cezhraničnej premeny v zmysle Smernice
Cezhraničná premena podľa Smernice predstavuje operáciu, pri ktorej dochádza k zmene právnej formy kapitálovej spoločnosti
6)
, ktorá bola založená podľa práva členského štátu (členského štátu pôvodu) a ktorá má svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území EÚ, na spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného členského štátu (cieľového členského štátu) - bez jej zrušenia, ukončenia prevádzky alebo vstupu do likvidácie. V procese cezhraničnej premeny musí spoločnosť premiestniť do cieľového členského štátu aspoň svoje sídlo
7)
, pričom si zachováva svoju právnu subjektivitu.
8)
Proces cezhraničnej premeny možno v zmysle Smernice rozčleniť na nasledujúce fázy:
I. príprava dokumentov, ich preskúmanie a zverejnenie,
II. schválenie cezhraničnej premeny a ochrana spoločníkov, veriteľov a zamestnancov,
III. vydanie osvedčenia predchádzajúceho premene členským štátom pôvodu a preskúmanie zákonnosti cezhraničnej premeny cieľovým členským štátom,
IV. zápis cezhraničnej premeny do registra a platnosť cezhraničnej premeny.
5.1 Príprava dokumentov, ich preskúmanie a zverejnenie
Prvým krokom cezhraničnej premeny je príprava ťažiskových dokumentov, ktorými sú (i) návrh zmluvy, (ii) správa pre spoločníkov, (iii) správa pre zamestnancov a (iv) správa nezávislého znalca. Návrh zmluvy
9)
, ktorú pripravuje správny alebo riadiaci orgán spoločnosti (štatutárny orgán), predstavuje kostru cezhraničnej premeny. V prípade, akto požaduje vnútroštátne právo, sú do procesu rozhodovania o návrhu zmluvy zapojení aj zástupcovia zamestnancov na úrovni vedenia.
10)
Návrh zmluvy sa zverejňuje v príslušnom registri, v ktorom sa zverejní aj oznámenie, ktorým budú spoločníci, veritelia, zástupcovia zamestnancov alebo zamestnanci informovaní o možnosti predkladania pripomienok k plánovanej cezhraničnej premene.
11)
Správny alebo riadiaci orgán spoločnosti zároveň vypracuje
správu pre spoločníkov apre zamestnancov
ohľadom právnych a hospodárskych aspektov cezhraničnej premeny. V tejto správe by malo dôjsť najmä k vysvetleniu dôsledkov cezhraničnej premeny na podnikateľskú činnosť spoločnosti a mala by takisto obsahovať samostatnú časť pre spoločníkov a zamestnancov.
12)
V správe pre spoločníkov by mali byť adresované dosahy premeny na spoločníkov, prostriedky nápravy, ktoré majú k dispozícii a predovšetkým informácie o ich práve na odchod zo spoločnosti a peňažnej náhrade pri odkúpení ich podielov.
13)
V správe týkajúcej sa zamestnancov by mali byť obsiahnuté vysvetlenia dôsledkov cezhraničnej premeny na zamestnaneckú situáciu a akékoľvek dôležité zmeny v podmienkach zamestnávania.
14)
Návrh zmluvy preskúmava
nezávislý znalec
, ktorý zároveň pripravuje
špecifickú správu pre spoločníkov
.
15)
S ohľadom na návrh zmluvy nezávislý znalec preskúma najmä ponuku spoločnosti na peňažnú náhradu spoločníkom pri využití práva na odchod zo spoločnosti, aj prípadne výmenný pomer podielov vrátane výšky akejkoľvek doplnkovej peňažnej platby. Správa pre spoločníkov ohľadom už uvedených skutočností musí byť poskytnutá spoločníkom aspoň jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, na ktorom sa má rozhodovať o cezhraničnej premene, aby sa mohli s predmetnou správou náležite oboznámiť. Preskúmanie návrhu zmluvy o cezhraničnej premene nezávislým znalcom, ani vypracovanie správy nezávislého znalca nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci spoločníci.
16)
Tak návrh zmluvy, ako aj oznámenie o možnosti podávania pripomienok zo strany spoločníkov, veriteľov, zástupcov zamestnancov alebo zamestnancov samotných k návrhu zmluvy musí byť
zverejnené v príslušnom registri členského štátu pôvodu
.
17)
Smernica umožňuje členským štátom upustiť od podmienky zverejnenia dokumentov v príslušnom registri, ak spoločnosť aspoň jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia sprístupní verejnosti bezplatne predmetné dokumenty na svojom webovom sídle.
18)
Spoločnosť musí však stále o základných skutočnostiach informovať príslušný register členského štátu pôvodu; ide napríklad o predloženie informácií týkajúcich sa spoločnosti, ktorá podstupuje proces premeny, aj s informáciami z registra, odkaz na úpravu výkonu práv veriteľov, zamestnancov a spoločníkov a podrobnosti o webovom sídle, na ktorom sa zverejňujú podklady k cezhraničnej premene.
19)
5.2 Schválenie cezhraničnej premeny a ochrana spoločníkov, veriteľov a zamestnancov
Ďalším krokom cezhraničnej premeny je
schválenie cezhraničnej premeny valným zhromaždením spoločnosti
.
20)
Valné zhromaždenie spoločnosti byv procese rozhodovania o cezhraničnej premene malo zobrať na vedomie správu pre spoločníkov a zamestnancov, pripravenú správnym alebo riadiacim orgánom spoločnosti, ako aj správu nezávislého znalca, ale aj pripomienky zo strany spoločníkov, veriteľov a zamestnancov, a následne by malo dôjsť k rozhodnutiu valného zhromaždenia uznesením o tom, či schváli návrh zmluvy o cezhraničnej premene, ako aj o skutočnosti či prispôsobí akt o založení spoločnosti (zakladateľské dokumenty) a stanovy, aksú tieto dokumenty predložené osobitne a nie sú súčasťou návrhu zmluvy.
21)
Cezhraničná premena je komplexnou transformáciou, ktorá význame zasahuje do fungovania spoločnosti ajej vnútorného nastavenia, a keďže tým môže zasiahnuť do
postavenia spoločníkov, veriteľov a zamestnancov
, je potrebné týmto skupinám osôb zabezpečiť aspoň minimálny rozsah ochrany. Práve absencia právnej úpravy cezhraničnej premeny spôsobovala negatívne zásahy do postavenia spoločníkov, veriteľov a zamestnancov. Na potrebu aspoň minimálnej regulácie ochrany týchto subjektov z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu poukázala aj generálna advokátka v prípade Polbud.
22)
Členské štáty majú možnosť ponechať v platnosti aktuálnu vnútroštátnu reguláciu alebo zaviesť dodatočné pravidlá ochrany za naplnenia predpokladu, že takéto pravidlá nie sú v rozpore s pravidlami stanovenými v Smernici alebo, všeobecne, so slobodou usadiť sa.
23)
Nastavenie minimálnych štandardov ochrany spoločníkov (najmä minoritných), veriteľov a zamestnancov by malo zabrániť oportunistickému správaniu väčšinového spoločníka alebo štatutárneho orgánu na úkor týchto subjektov.
24)
Cezhraničnou premenou dochádza k úplnej transformácii spoločnosti a spoločníci spoločnosti v členskom štáte pôvodu by sa mali stať spoločníkmi v spoločnosti, ktorá sa riadi právom cieľového členského štátu, a tým môže dôjsť k výraznému zásahu do ich postavenia. Ak niektorí
spoločníci
nesúhlasia s cezhraničnou premenou, majú právo na scudzenie svojich podielov v spoločnosti za primeranú peňažnú náhradu.
25)
Členské štáty musia stanoviť lehotu na uplatnenie práva spoločníka na scudzenie jeho podielov v spoločnosti, ako aj lehotu na zaplatenie primeranej peňažnej náhrady v právnom poriadku príslušného členského štátu, ktorá nemôže byť dlhšia ako dva mesiace od účinnosti cezhraničnej premeny.
26)
Podľa Smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby mali spoločníci, ktorí poskytli vyhlásenie o tom, že uplatňujú svoje
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2022

5/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov