Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Dočasné pozastavenie účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy (so zreteľom na iniciovanie a rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia) (1. časť)

Autor v predkladanom príspevku analyzuje vybrané aspekty inštitútu dočasného pozastavenia účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy. Nevyhýba sa komparatívnemu pohľadu na obdobné zahraničné právne úpravy. Platnú normatívnu reguláciu skúma vo svetle rozhodovacej praxe.V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

TOMAŠ, L.: Dočasné pozastavenie účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy (so zreteľom na iniciovanie a rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia) (1. časť); Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 457 - 467.
In the presented article, the author analyses selected aspects of the institute of temporary suspension of the effectiveness of normative administrative acts of territorial self-government. It does not avoid a comparative view of similar foreign legislation. The current normative regulation is examined in the light of the case law decision-making practice. In the structural sequence, it formulates offers to change the legislation de lege ferenda.
1)
I ÚVOD
Správne súdnictvo nadobúda v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky na význame. Flagrantným dôkazom posilňovania pozíciísprávneho súdnictva sú aktuálne vývojové tendencie, ktoré smerujú (i) od právno-normatívnych platforiem spoločných pre civilné konanie a konanie pred správnymi súdmi k samostatným kódexom upravujúcim procesné postupy pred správnymi súdmi
2)
a (ii) od súdnych sústav zastrešujúcich poskytovanie ochrany subjektívnych práv v civilnom procese a správnom súdnom procese k samostatne existujúcim správnym súdom.
3)
Aj napriek prezentovaným zákonodarným zámerom nemožno opomínať systémové väzby
4)
medzi jednotlivými druhmi verejného súdnictva. Správne súdne konanie má z hľadiska povahy blízko k ústavnému súdnemu konaniu (i keď to zákonodarca nie vždy rešpektuje),
5)
čoho normatívnym výrazom je existencia vo svojej podstate totožných inštitútov. Povedané inak, v ústavnom aj správnom súdnom konaní existuje viacero procesných (pod)oblastí, ktoré sú to- tožne alebo s menšími či väčšími odchýlkami upravené (i) v zákone č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR, (ii) v Správnom súdnom poriadku, a prípadne (nie nevyhnutne) aj (iii) v Ústave SR. Jedným z takýchto inštitútov je aj dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu, ktoré možno charakterizovať z viacerých uhlov pohľadu.
Vo svetle teórie časovej pôsobnosti právnych noriem predstavuje dočasné pozastavenie účinnosti právnej normy pomerne výnimočný prípad suspenzie (dočasného pozastavenia) všeobecnej záväznosti právnej normy pri zachovaní jej platnosti. Svojou povahou sa materiálne približuje vonkajšiemu dôvodu zániku právnej normy, ktorý predstavuje nález Ústavného súdu SR alebo uznesenie správneho súdu o vyslovení nesúladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily.
6)
Rozdiel medzi oboma inštitútmi je takýto: kým v prvom prípade sa účinnosť právnej normy "
dočasne pozastavuje
na exaktne vymedzený čas",
7)
v druhom prípade "sa
stráca
do času uvedenia právneho predpisu do súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily, najdlhšie však na obdobie šiestich mesiacov od zákonom predpísaného momentu".
8)
V prípade dočasného pozastavenia sa teda akcentuje tem- porálna obmedzenosť vyjdenia právnej normy z účinnosti, ktorá môže trvať maximálne do času rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, zrušenia uznesenia o dočasnom pozastavení účinnosti správnym súdom, prípadne do zastavenia správneho súdneho konania.
9)
Pri vyslovení diskrepancie medzi právnym predpisom určitej právnej sily s hierarchicky vyššie postaveným právnym predpisom zákonodarca používa kategorickejšie sloveso "stráca". Z toho by bolo možné dovodiť, že účinok derogačného nálezu Ústavného súdu SR alebo derogačného uznesenia správneho súdu by mal byť, po splnení zákonom predvídaných predikcií, trvalý (definití- vum). Aj keď správne súdy nie sú nadané oprávnením rušiť právne predpisy (hoci prax prináša i nezákonné prípady zrušenia všeobecne záväzného nariadenia správnym súdom),
10)
uzneseniu správneho súdu o vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia možno priznať adjektívum "derogačné". Je to tak najmä preto, lebo toto uznesenie znamená stratu účinnosti nezákonnej komunálnej právnej úpravy. Strata účinnosti je ekvivalentná so stratou záväznosti právneho predpisu, teda so skutočnosťou, že právny predpis prestáva byť všeobecne záväzným a nemožno ho ďalej používať. Povedané inak, lokálny právny poriadok bude odlišný pred a po právoplatnosti predmetného uznesenia správneho súdu.
11)
Z pohľadu súdnej praxe je dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu fakultatívnym oprávnením súdu (správneho, ústavného), ktorého zmyslom je zabezpečenie účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti (zákonnosti) v súlade so zásadami právneho štátu.
12)
V konečnom dôsledku zabezpečuje dosiahnutie účelu konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia (najmä) so zákonom podľa § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku.
13)
Slovenská doktrína stabilne traktuje, že dočasné pozastavenie účinnosti právnych predpisov v konaní pred správnym súdom je inštitútom, ktorý sa svojou povahou približuje odkladnému účinku správnej žaloby.
14)
V nemeckej spisbe sa podobný inštitút
(einstweillige Anordnung)
pri správnej súdnej kontrole normatívnych podzákonných aktov kvalifikuje ako inštrument, ktorý je v porovnaní so všeobecnou úpravou suspenzívneho účinku v správnom súdnictve čo do svojej povahy exkluzívny a špeciálny.
15)
II HISTORICKÉ ASPEKTY A PLATNÝ PRÁVNY STAV
Možnosť dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia (obce, samosprávneho kraja) správnym súdom bola zavedená spoločne s vyčlenením časti konania o súlade právnych predpisov z právomoci Ústavného súdu SR a jeho zverením správnym súdom. Stalo sa tak novelou Občianskeho súdneho poriadku, vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008.
Konanie o dočasnom pozastavení účinnosti právnej normy správnym súdom bolo od počiatku konštruované ako návrhové. Správny súd mohol podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku pozastaviť účinnosť napadnutého všeobecne záväzného nariadenia na návrh prokurátora.
Do novely Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z. sa súdny prieskum všeobecne záväzných nariadenízveroval bez výnimky Ústavnému súdu SR. Dočasné pozastavenie účinnosti právnych predpisov bolo upravené od novely Ústavy SR č. 90/2001 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2002 jednotne v čl. 125 ods. 2 Ústavy SR. Na túto úpravu nadviazal § 38 zákona NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení novely č. 124/2002 Z.z. s účinnosťou od 20. marca 2002.
O dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia mohol Ústavný súd SR rozhodnúť z vlastného podnetu
(ex offo)
alebo na návrh účastníka konania.
16)
Do novely Ústavy SR, vykonanej ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z., nebol inštitút dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu v ústavnom súdnom konaní zakotvený. Ústavný súd SR pri rozhodovaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia s právnymi predpismi vyššej právnej sily nebol nadaný oprávnením dočasne pozastaviť jeho účinnosť. Ak v dôsledku uplatňovania všeobecne záväzného nariadenia v medziobdobí od začatia konania o súlade právnych predpisov po účinnosť nálezu Ústavného súdu SR, ktorým sa vyslovil nesúlad, hrozili negatívne dôsledky, neostávalo navrhovateľovi nič iné, než žiadať Ústavný súd SR, aby považoval vec za naliehavú.
17)
Ak totiž Ústavný súd SR považoval vec, ktorej sa návrh týkal, za naliehavú, pri prerokúvanínávrhov sa nemusel riadiť poradím, v akom mu veci došli.
18)
Podľa iných názorov, dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu nevylučovala ani úprava platná a účinná do 31. decembra 2001. V zmysle § 31a ods. 2 zákona NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov - ak tento zákon neustanovoval inak a povaha veci to nevylučovala, na konanie pred Ústavným súdom SR sa mali primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku. Na základe citovaného ustanovenia sa ponúkala aplikácia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o predbežnom opatrení,
19)
ktorým by Ústavný súd SR pozastavil účinnosť napadnutého právneho predpisu. Subsidiárna aplikácia Občianskeho súdneho poriadku pred Ústavným súdom SR vytvárala priestor ešte pre jednu procesnú eventualitu, ktorá mohla urýchliť konanie a do istej miery tak supl
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 4/2021

4/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov