Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Dočasné pozastavenie účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy (so zreteľom na iniciovanie a rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia) (2. časť)

Autor v predkladanom príspevku analyzuje vybrané aspekty inštitútu dočasného pozastavenia účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy. Nevyhýba sa komparatívnemu pohľadu na obdobné zahraničné právne úpravy. Platnú normatívnu reguláciu skúma vo svetle rozhodovacej praxe. V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

TOMAŠ, L.: Dočasné pozastavenie účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy (so zreteľom na iniciovanie a rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia) (2. časť); Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 622 - 633.
In the presented article, the author analyses selected aspects of the institute of temporary suspension of the effectiveness of normative administrative acts of territorial self government. It does not avoid a comparative view of similar foreign legislation. The current normative regulation is examined in the light of the case law decision-making practice. In the structural sequence, it formulates offers to change the legislation de lege ferenda.
IV ČASOVÉ ASPEKTY ROZHODOVANIA O NÁVRHU NA DOČASNÉ POZASTAVENIE ÚČINNOSTI NORMATÍVNEHO SPRÁVNEHO AKTU
Dichotomický prístup zákonodarcu k úprave konania o súlade právnych predpisov v rámci ústavného súdnictva a správneho súdnictva sa neobmedzuje na náležitosti návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu. Kým zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR zakotvuje procesný imperatív
bezodkladného rozhodovania
o návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu,
2)
Správny súdny poriadok takúto signifikantnú úpravu nezakotvil. Neznamená to však, že temporálne limity pre rozhodovaciu činnosť správneho súdu neexistujú. Možno ich vyvodiť implicitným spôsobom. Priestor preto vytvárajú ustanovenia Správneho súdneho poriadku, prípadne, v nadväznosti na § 2 Civilného sporového poriadku,
3)
aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré sa vzťahujú na rýchlosť správneho súdneho konania. Konkrétne môže ísť napríklad o -
1.
ustanovenie § 103 ods. 1 prvej vety Správneho súdneho poriadku, ktoré zakotvuje povinnosť správneho súdu postupovať po začatí konania aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie
rozhodnutá;
2.
článok 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má správny súd postupovať v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
, aby predchádzal zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Správny súd má o dočasnom pozastavení účinnosti napadnutého, všeobecne záväzného nariadenia rozhodnúť "čo najrýchlejšie", čo nemusí byť nevyhnutne totožné s "bezodkladným rozhodovaním". Konanie a rozhodovanie "čo najrýchlejšie" je všeobecnou požiadavkou hospodárnosti konania (procesnej ekonómie). Prejednaťa rozhodnúť čo najrýchlejšie je potrebné každú vec, ktorá je sekundárnym predmetom konania pred správnym súdom. Aj Ústavný súd SR by mal nakoniec rozhodovať tak, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá "čo najrýchlejšie" (čl. 17 Civilného sporového poriadku), a to na základe subsidiarity Civilného sporového poriadku, normatívne objektivizovanej v § 62 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR.
4)
Pokiaľ by teda zákonodarca hodlal označiť termínmi "čo najrýchlejšie" a "bezodkladne" rovnaký denotát, neustanovoval by v § 80 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR povinnosť bezodkladného rozhodovania o dočasnom pozastavení účinnosti právneho predpisu v ústavnom súdnictve. Úprava § 80 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR je symptomatickým dôkazom skutočnosti, že "bezodkladné konanie" je obsahovo prísnejšie než "konanie čo najrýchlejšie". V tomto kontexte "čo najrýchlejší postup" nemusí napríklad znamenať "prednostné vybavovanie správnej súdnej veci", kým "bezodkladný postup" áno. Dvojaká pozícia zákonodarcu k časovým aspektom rozhodovania o dočasnom pozastavení právneho predpisu tak pravdepodobne tiež nie je celkom dôvodná.
Nejednotný legislatívny prístup sa však v aplikačnej praxi príliš neodráža. Z empirických poznatkov vyplýva, že Ústavný súd SR i správne súdy rozhodujú o podanom návrhu značne odlišne. Dĺžka rozhodovania Ústavného súdu SR sa pohybuje od niekoľkých dní,
5)
cez mesiace
6)
až po roky.
7)
8)
Obdobné závery vyplývajú z činnosti správnych súdov. Napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozhodnutie o nevyhovení návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu vo veci sp. zn.23S/186/2013 už po
necelých dvoch týždňoch
od jeho doručenia (návrh bol konajúcemu súdu doručený 31. mája 2013, o veci sa rozhodlo 12. júna 2013).
Účinnosť všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 10/2019 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra pozastavil Krajský súd v Nitre na základe návrhu doručeného dňa 10. júla 2020 vyhovujúcim uznesením sp. zn. 15S/20/2020 zo dňa 19. augusta 2020, teda po
niečo vyše jednom mesiaci
. Obdobne o návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, ktorý bol Krajskému súdu v Prešove doručený 2. apríla 2015, sa rozhodlo uznesením sp. zn. 5S/15/2015 dňa 18. mája 2015. Dĺžka rozhodovania činila
približne jeden a pol mesiaca
. Krajský súd v Trenčíne dočasne pozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia uznesením sp.zn. 13S/141/2012 dňa 11. decembra 2012, pričom návrh prokurátora mu bol doručený 19. októbra 2012. O veci sa teda rozhodovalo
necelé dva mesiace
. Vo veci vedenej Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/156/2017 bol návrh na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia konajúcemu správnemu súdu doručený 29. septembra 2017 a rozhodlo sa o ňom 12. januára 2018, t.j. po
vyše troch mesiacoch
. Krajskému súdu v Košiciach bol návrh na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia vo veci sp. zn. 3Sa/3/2017 doručený 30. januára 2017 a rozhodol o ňom po
vyše šiestich mesiacoch
, 3. augusta 2017. Návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia vo veci sp. zn. 6S/216/2017 nevyhovel Krajský súd v Bratislave 12. októbra 2018, pričom návrh mu bol doručený 6. decembra 2017. Dĺžka rozhodovania v tomto prípade činila
vyše desať mesiacov.
Naostatok, návrh na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku vo veci sp. zn. 14S/68/2011 bol Krajskému súdu v Trnave doručený 18. augusta 2011. Rozhodnutie o ňom bolo vydané po výrazne dlhšom čase, ktorý v konkrétnom prípade činil
vyše poldruha roka
(21. marca 2013).
V ROZHODNUTIE O NÁVRHU NA DOČASNÉ POZASTAVENIE ÚČINNOSTI NORMATÍVNEHO SPRÁVNEHO AKTU
O návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu rozhoduje správny súd rozhodovacou formou uznesenia.
V.1 Zamietnutie návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu a nevydanie samostatného uznesenia
Pokiaľ správny súd návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9)
Platná právna úprava, na rozdiel od pôvodnej úpravy dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia,
10)
zakotvuje výslovnú povinnosť správneho súdu návrh na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu zamietnuť v prípade, ak mu nevyhovie.
Domnievame sa teda, že súčasná právno-normatívna platforma konania pred správnymi súdmi nevytvára priestor pre nevyhovenie návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti lokálneho všeobecne záväzného právneho predpisu bez vydania samostatného procesného uznesenia.
V súdnej praxi sa totiž za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vyskytovali prípady keď súd vzhľadom na okolnosť, že v návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého, všeobecne záväzného nariadenia neboli preukázané obavy z ohrozenia základných práv a slobôd, hrozba značnej hospodárskej škoda alebo iného nenapraviteľného následku, nevydal samostatné uznesenie o tomto návrhu žalobcu, a túto skutočnosť len deklaratórne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
11)
Myslíme si, že súčasná právna úprava pre takéto riešenie priestor neposkytuje. O každom návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu je potrebné rozhodnúť, negatívnym alebo pozitívnym procesným uznesením.
V.2 Vyhovenie návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu
Ak správny súd na základe návrhu a obsahu administratívneho spisu dospeje k záveru, že návrh na dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu je dôvodný, uznesením mu vyhovie a účinnosť napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne jeho jednotlivého ustanovenia dočasne pozastaví.V tomto prípade správny súd vystupuje v pozícii
negatívneho normotvorcu
, pretože jeho rozhodnutie môže modifikovať platný právny stav bez toho, aby
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).