Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Hľadiská pre priznanie a mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
Hľadiská pre priznanie a mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia
doc. JUDr.
Anton
Dulak
PhD.
I.
Právom neaprobované zásahy do života a zdravia človeka a jeho majetku prinášajú
nepriaznivé následky tak pre poškodeného, ako aj škodcu. Zatiaľ čo pri náhrade majetkovej škody sa
rieši to, či zvolený spôsob a poskytnutý rozsah náhrady (peniazmi) reparuje zníženie jeho majetku, v
prípade ujmy na zdraví sa situácia javí omnoho zložitejšou. Je to preto, že osobitne v prípade
závažnej zdravotnej ujmy plní náhrada nemajetkovej ujmy reparačnú funkciu len v nedostatočnej miere.
Na mieste nie je ani úvaha o naplnení satisfakčnej funkcie náhrady. Samotná súdna prax pripúšťa, že
priznaná peňažná náhrada môže prispieť k dielčej kompenzácií nevyužitých životných možností, a tým k
čiastočnému uľahčeniu životnej situácie poškodenej osoby.1)
Je tak zrejmé, že pre poskytovanie náhrady za ujmu na zdraví je v prvom rade dôležité,
akým spôsobom je v právnom poriadku zakotvené právo človeka na náhradu ujmy spôsobenej škodnou
udalosťou. V podmienkach Slovenskej republiky nároky na náhradu ujmy na zdraví upravuje
Občiansky zákonník v rámci spoločných ustanovení o
spôsobe a rozsahu náhrady škody (§ 444 a nasl.).
Hneď v § 444 sa ustanovuje, že pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Obidva nároky sú nárokmi na náhradu nemajetkovej
ujmy.
Tak ako pojem "škody" aj pojem bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sú právnymi
pojmami, a preto ich obsah treba určovať buď s ohľadom na ich zákonné vymedzenie, alebo, ako v
prípade majetkovej škody, vychádzať z toho, ako tento pojem dotvorila súdna prax. Pri takomto
prístupe nemožno prehliadať, že obidva pojmy majú v našich podmienkach odlišnú právnu históriu.
Zatiaľ čo pojem "bolesť" sa javí byť tradičným pojmom, známym aj právu pred prijatím
Občianskeho zákonníka z roku 1964, termín "sťaženie
spoločenského uplatnenia" je skôr novotvarom, ktorým sa mala vyjadriť snaha dávať inštitútom nový,
socialistický obsah. Pre naše účely postačuje, ak upozorníme, že predvojnové súkromné
právo2) aj systematicky vyčleňovalo nároky pri poškodení "na tele, zdraví a
živote" od všeobecných ustanovení o spôsobe a rozsahu náhrady škody (§ 1155 a nasl.) a v rámci
osobitných ustanovení (§ 1157 a nasl.) sa zakotvil nárok na náhradu bolestného (vrátane duševných
útrap) a náhradu za tzv. zohyzdenie.3)
Pôvodnú terminológiu prevzal aj Občiansky zákonník
z roku 1950, no už bez toho, aby nároky "pri ublížení na zdraví" a nároky "ak nastala z
poškodenia smrť" aj systematicky vyčlenil z všeobecnej úpravy obsahu a rozsahu náhrady škody.
Občiansky zákonník tieto pojmy nedefinoval, vymedzenie
ich obsahu ponechal na aplikačnú prax. Tak podľa súdnej praxe bolo treba pod pojmom "zohyzdenie"
(§ 355 OZ) rozumieť
"zohyždění trvalejšího
rázu, které omezuje poškozeného v normální náplni života tím, že jej vylučuje z uplatnění ve
společnosti, ve sportu, v kulturním životě apod. Tak je tomu, i když se následky poranění projevují
spíše v celém počínání a chování poškozeného (grimasy, porucha chůze, způsob jednání s lidmi), než v
tělesném zohyzdění."
4)Prijatie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
prinieslo pre oblasť odškodňovania ujmy na živote a zdraví nielen zmenu v terminológii, ale
predovšetkým v tom, že sa podstatne zmenil spôsob, akým sa určuje výška náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zatiaľ čo predchádzajúca právna úprava ponechala súdom, aby
obdobne ako pri iných občianskoprávnych nárokoch, aj pri náhrade škody na zdraví prihliadali na
okolnosti konkrétneho prípadu, vývoj právnej úpravy sa v polovici 60-tych rokov 20. storočia začal
odvíjať smerom k presadzovaniu administratívno-direktívneho a legalistického
(mocensko-pozitivistickému prístupu).5) Jedným zo znakov tohto smerovania je
zbližovanie/stotožňovanie režimov občianskoprávnych nárokov na náhradu škody s pracovnoprávnymi
nárokmi, paradoxne však spôsobom, ktorým sa má občianskoprávna úprava prispôsobovať právnej úprave
náhrady škody, ktorá vznikla pri pracovnom úraze alebo chorobou z povolania. Takáto filozofia sa
odvíja od prijatia vyhlášky č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a pokračuje dodnes. Napriek podstatnej
zmene ekonomických pomerov po roku 1989 ďalší právny vývoj, najmä po prijatí
Zákonníka práce,6) zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia7) ešte viac prehĺbil administratívny
prístup k určovaniu výšky poskytovaných náhrad. Prejavuje sa to hlavne tým, že v režimoch náhrad
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa výška náhrady odvíja od mzdového stavu
hospodárskeho prostredia v Slovenskej republike, a to dokonca aj u poškodených, ktorí s
hospodárskym, resp. mzdovým prostredím v štáte nemajú nič spoločné.
Odškodňovanie ujmy na zdraví v režime občianskoprávnej zodpovednosti
(§ 420 a nasl.) tak síce vychádza z ustanovenia
(§ 444)
Občianskeho zákonníka, ale bez toho, aby kódex aspoň
všeobecne vymedzil zámer a zásady odškodnenia. Význam §
444 tak treba vidieť v tom, že pri poškodení zdravia ako nároky nemajetkovej povahy výslovne
uvádza len náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, čím iné neoprávnené zásahy do práva
na zdravie a telesnú integritu, rodinný a súkromný život (napríklad aj ujmu spôsobenú smrťou blízkej
osoby) odsúva do režimu ochrany práv spätých s jeho osobnosťou človeka
(§ 11 a nasl. OZ).
Občiansky zákonník tak síce náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia systematicky podraďuje pod spoločné ustanovenia o "spôsobe a
rozsahu náhrady" škody, ale podmienky priznania a poskytovania náhrady ponecháva na úpravu v
osobitnom predpise, podľa ktorého sa poskytuje aj náhrada za poškodenie na zdraví spôsobená chorobou
z povolania a iným poškodením na zdraví. Nemožno tak prehliadať, že stanovený rozsah odškodňovania
sa svojou úpravou netýka len osôb, ktoré zodpovedajú v režime občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu, ale nastavuje pravidlá aj osobám, ktoré sú povinné poskytnúť náhradu podľa osobitných
predpisov (tzv. poskytovateľ náhrady).8)
Tak, ako pri pôvodnej právnej úprave, zameranie zákona č.
437/2004 Z.z. treba vidieť už vo vymedzení základných
pojmov. Zákon definuje bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov (§ 2 ods. 1). Sťažením spoločenského uplatnenia sa zasa označuje stav v
súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony
poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (§ 2 ods. 2). Konkrétna finančná čiastka náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia je v zákone "objektivizovaná" viacerými pravidlami. Predovšetkým náhrada za
bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho
následkov (§ 3 ods. 1). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1).
Oproti úprave z roku 1965 sa platná právna úprava vo vymedzení týchto základných pojmov
nijako významne neodlišuje. Naďalej tak z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).