Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2017 z 5. 12. 2018 (výklad pojmu „škoda“)

Má sa z povinného zmluvného poistenia hradiť aj nemajetková ujma pozostalých blízkych osôb po obeti dopravnej nehody? Práve táto, dnes už notoricky známa otázka bola centrálnym bodom glosovaného rozhodnutia, ktoré si pod č. 52/2018 našlo svoju cestu aj do Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd – presne tak, ako to nedávno učinil aj súd najvyšší (R 61/2018) – na túto otázku odpovedal kladne (i keď neprehliadnime separátne vótum sudcu L. Mészárosa). O to, či je tento záver správny, nám však v tejto glose nepôjde. Naším cieľom primárne nebude polemizovať o rozsahu povinného zmluvného poistenia (aj keď sa tomu nevyhneme). Zameriame sa len na jednu malú, ale – zdá sa nám – že hranice glosovaného rozhodnutia presahujúcu časť odôvodnenia, a to časť, ktorá sa týka výkladu pojmu „škoda“ v Občianskom zákonníku (ďalej aj „OZ“).

V rozhodnutí sa dočítame – okrem už hore uvedenej právnej vety – že „Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu ,škoda‘ nerobí žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou“. Má to potvrdzovať predovšetkým § 444 OZ, „z obsahu ktorého vyplýva, že pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia, teda zjavne nároky svojou povahou nehmotného charakteru“. Podľa ústavného súdu teda „Občiansky zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov ,škoda‘ a ,ujma‘“, a preto „nemožno z tejto skutočnosti robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysle občianskoprávnej úpravy len hmotná (materiálna) ujma“.

Ústavný súd sa za pomoci tejto argumentácie snažil vysvetliť, prečo sa môže pojem „škoda na zdraví“ použitý v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „ZoPZP“ alebo „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) vykladať tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu pozostalých. Takéto uvažovanie – i keď nie úplne bez logiky – má však určité nedostatky.

Totižto uvedená argumentácia – i keby mala byť správna – sama osebe veľa nerieši. Podľa spomínaného § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP sú povinným zmluvným poistením kryté aj „nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení“. Skúsme si teraz – v zmysle záverov ústavného súdu – nahradiť v