Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

JÚLIUS PERESZLÉNYI-SERVIS TV-VIDEO proti Slovenskej republike

rozhodnutie z 25. mája 2021 k sťažnosti č. 25175/15 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie)

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc 25. mája 2021 ako výbor v zložení:
Krzysztof Wojtyczek, predseda,
Erik Wennerstrom,
Lorraine Schembri Orland, sudcovia,
a Attila Teplán, úradujúci zástupca tajomníka sekcie,
berúc do úvahy už uvedenú sťažnosť podanú 13. mája 2015,
berúc do úvahy stanovisko predložené dotknutou vládou a stanovisko k nemu, predložené sťažovateľom, na neverejnom zasadnutí, rozhoduje takto:
SKUTKOVÉ OKOLNOSTI
1. Sťažovateľ je živnostník, vykonávajúci činnosť pod obchodným menom Július Pereszlényi-Servis TV-Video. Je slovenský štátny občan, ktorý sa narodil v roku 1960 a má miesto podnikania v Štúrove. Pred Súdom ho zastupoval pán J. Fiala, advokát vykonávajúci prax v Budapešti (Maďarsko).
2. Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková, ktorú nahradila spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová.
A. Okolnosti prípadu
3. Skutkové okolnosti prípadu, tak ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.
1. Pozadie
4. Jednou z podnikateľských činností sťažovateľa je videoprodukcia. V roku 2010 získal licenciu na vysielanie v káblovej sieti v meste Štúrovo. Obyvateľstvo oblasti má ako materinský jazyk prevažne maďarčinu.
5. Podľa zákona o štátnom jazyku (zákon č. 270/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov), televízne vysielanie sa na celom území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku, s výnimkami a za podmienok ustanovených v § 5 zákona. Pre posudzovaný prípad sú spomedzi existujúcich výnimiek a podmienok relevantné tie podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého je vysielanie relácií v inom než slovenskom jazyku povolené, ak sú sprevádzané titulkami v štátnom jazyku alebo bezprostredne po nich nasleduje vysielanie rovnakého programu v štátnom jazyku.
6. Podľa § 16 ods. 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii (zákon č. 308/2000 Z.z., v znení neskorších predpisov - ďalej len "zákon o vysielaní") je vysielateľ povinný zabezpečiť dodržanie už uvedených pravidiel týkajúcich sa používania štátneho jazyka.
7. Dňa 6. júla 2012 televízna stanica prevádzkovaná sťažovateľom odvysielala spravodajskú reláciu s komentármi v maďarskom jazyku bez titulkov v slovenčine a bez toho, aby po nej nasledovalo vysielanie rovnakého programu v slovenčine. To viedlo k tomu, že sťažovateľa prešetrovala Rada pre vysielanie a retransmisiu, štátny regulačný orgán pre vysielanie. Sťažovateľ sa v konaní neobhajoval, hoci bol na to opakovane vyzvaný.
8. Dňa 26. februára 2013 rada rozhodla, že sťažovateľ porušil
inter alia
§ 16 ods. 3 písm. e) zákona o vysielaní. Pokiaľ ide o sankciu, poznamenala, že už v minulosti bol uznaný za porušiteľa toho istého pravidla a že pri tejto príležitosti mu bola uložená sankcia - napomenutie (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7. mája 2012). Porušenie zo 6. júla 2012 bolo teda opakovaným porušením a v takom prípade § 64 ods. 2 zákona o vysielaní ustanovoval ako sankciu pokutu v rozsahu od 165 do 6 638 eur (EUR), ako je uvedené v § 67 ods. 2 písm. k) zákona o vysielaní. Vzhľadom na všetky okolnosti bola primeraná výška pokuty 165 EUR, a to bola aj pokuta, ktorá mu bola uložená.
2. Odvolanie v správnom súdnictve
9. Dňa 8. apríla 2013 sťažovateľ napadol rozhodnutie z 26. februára 2013 prostredníctvom odvolania v správnom súdnictve, podaného na najvyšší súd a argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, spočívajúcim v tom, že napadnutý komentár bol chránený autorským právom, a preto mal právo ho vysielať bez titulkov. Podľa § 64 ods. 7 zákona o vysielaní malo odvolanie automatický odkladný účinok na napadnuté rozhodnutie.
10. Dňa 15. mája 2014 sťažovateľ predložil najvyššiemu súdu doplňujúce podanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie a ustanovenia právnych predpisov, na ktorých sa zakladalo, porušili jeho práva garantované článkami 10 a 14 Dohovoru. Predovšetkým uznal, že napadnutá právna úprava slúžila legitímnym cieľom, ale tvrdil, že nie je primeraná týmto cieľom, pretože existovali menej rušivé prostriedky na ich sledovanie. Okrem toho tvrdil, že hoci predmetné ustanovenia právnych predpisov chránili záujmy väčšinového obyvateľstva, neexistovala rovnocenná ochrana záujmov národnostných a jazykových menšín.
11. Rozsudkom z 21. mája 2014 najvyšší súd, po pojednávaní konanom v ten istý deň, potvrdil preskúmavané rozhodnutie.
Poznamenal, že spor sa týkal najmä toho, či pravidlá autorského práva zabezpečovali sťažovateľovi nejakú licenciu na vysielanie napadnutého materiálu bez titulkov alebo bez toho, aby po ňom nasledovalo vysielanie toho istého programu v slovenčine, čo bolo v rozpore s požiadavkami zákona o vysielaní v spojení so zákonom o štátnom jazyku. Dospel k záveru, že takéto tvrdenie bolo čisto samoúčelné a nemalo žiadny právny základ. Napadnuté rozhodnutie bolo vo všetkých aspektoch zákonné a v súlade so skutkovými okolnosťami a s úlohou rady zabezpečiť zákonnosť a rešpektovanie záujmov verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, z hľadiska ktorých bolo zásadným aspektom porušenie platných pravidiel, a nie jeho dôvody. Rozsudok neobsahuje konkrétnu zmienku o podaní z 15. mája 2014 a nereaguje na argumenty, ktoré sú v ňom uvedené.
3. Ústavná sťažnosť
12. Dňa 30. júla 2014 sťažovateľ, zastúpený právnym zástupcom, napadol rozhodnutie rady z 26. februára 2013 a rozsudok najvyššieho súdu z 21. mája 2014 prostredníctvom sťažnosti podľa článku 127 ústavy na ústavnom súde.
13. Namietal porušenie svojich práv garantovaných článkami 10 a 14 Dohovoru, a to radou aj najvyšším súdom, a práva garantovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, a to najvyšším súdom.
Tvrdil najmä, že bol sankcionovaný za to, že realizoval svoje právo na slobodu prejavu, a že teda došlo k zásahu do tohto práva. Pripustil, že tento bol v súlade so zákonom, ale namietal, že nesledoval legitímny cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na jeho dosiahnutie. Okrem toho, zákon bol diskriminačný, pretože ustanovoval titulkovanie alebo dabovanie programov v menšinových jazykoch do slovenčiny, ale nie
vice versa
.
Navyše, najvyšší súd nepodložil svoj rozsudok odôvodnením, ktoré by bolo zlučiteľné s požiadavkami článku 6 ods. 1 Dohovoru, pretože neprijal žiadny záver vo vzťahu k argumentom v jeho podaní z 15. mája 2014.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2021

8-9/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov