Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K problematike ukladania trestov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
Príspevok sa venuje problematike ukladania trestov v súvislosti s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v konaní pred súdom. Uvedená téma reflektuje na pomerne aktuálny okruh aplikačných problémov súdov, upriamujúc pozornosť aj na špecifiká dokazovania v tzv. v "super rýchlom" konaní. Osobitná pozornosť je venovaná ukladaniu trestu prepadnutia veci (motorového vozidla). Autori vo svojom príspevku polemizujú nad tým, či uloženie uvedeného trestu nie je neprimerane prísne, vzhľadom na nižšiu typovú závažnosť označeného prečinu. V neposlednom rade, predmetom príspevku je i negatívne vnímanie ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom pri dotknutom prečine. Predmetom článku je, okrem iného, aj problematika spojená s ukladaním trestu zákazu činnosti. Článok je voľným pokračovaním článku, ktorí autori zverejnili Justičnej revue v č. 4/2024 s názvom "Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky".
The contribution in question is devoted to the issue of imposing penalties in connection with the crime of endangerment under the influence of an addictive substance in court proceedings. The mentioned topic reflects on a relatively current range of application problems of the courts, drawing attention also to the specifics of proof in the so-called in „super fast“ proceedings. Special attention is paid to imposing the penalty of confiscation of property (motor vehicle). In their contribution, the authors debate whether the imposition of the mentioned punishment is not disproportionately severe, given the lower typical severity of the designated offence. Last but not least, the subject of the contribution is also the negative perception of the imposition of a conditional suspension of the execution of the sentence with probation supervision for the offense in question. The subject of the article is, among other things, the issue connected with the imposition of a ban on activity. The article is a free continuation of the article that the authors published in the Judicial Review in issue no. 4/2024 entitled ”Selected legal and application aspects of the criminal offense of endangerment under the influence of an addictive substance“.
ŠIŠKA, B. – MARR, S.: K problematike ukladania trestov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky; Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 981 – 998.
Kľúčové slová: ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, aplikačné problémy, „super rýchle“ konanie, dokazovanie, trest prepadnutia veci, podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.
Key words: threatening under the influence of an addictive substance, application problems, „super fast“ proceeding, proving, penalty of forfeiture, conditional suspension of sentence with probation supervision.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Úvod
Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona pravidelne "okupuje" prvé pozície súdnej štatistiky v počte spáchaných trestných činov, za ten-ktorý kalendárny rok. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, ktorá sa pravidelne stretáva so širokým okruhom aplikačných problémov, ktoré sa týkajú nielen samotného priebehu trestného konania pred súdom, ale aj ukladania trestu za zistené protiprávne konanie pre spáchanie vyššie označeného prečinu. Okruh aplikačných problémov prirodzene prehlbuje právny diskurz a tým prispieva k rozvoju právnej dogmatiky. Len právna veda, ktorá sa zaoberá otázkami pozitívneho práva, môže priniesť prostredníctvom otvorenej diskusie odpovede na sporné otázky a tým posúvať pozitívne právo správnym smerom. V príspevku reagujeme na praktické "hlavolamy" bežne vyskytujúce sa v konaní pred súdom. V príspevku označujeme konkrétne aplikačné situácie, zároveň aj ponúkame východiská pri ich riešení. Cieľom príspevku je, okrem iného, vyvolať vecnú odbornú diskusiu, ktorá môže vyústiť do formulovania návrhov na vylepšenie právnej úpravy.
1 Právno-aplikačné problémy sudcu rozhodujúceho v "super rýchlom" konaní
Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podľa § 289 Trestného zákona, je zvyčajne predmetom procesného postupu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, notoricky známeho pod hovorovým názvom "super rýchle" konanie. Z výberu použitých hovorových slovných prostriedkov je celkom zrejmé, že účelom "super rýchleho" konania je ukončiť trestnú vec obvineného páchateľa v krátkom časovom horizonte a tým výrazne prispieť k efektivite vybavovania trestných vecí. Podľa nášho názoru, ukončenie trestnej veci podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na § 348 ods.1 písmeno a) Trestného poriadku, nie je vždy objektívne uskutočniteľné vydaním trestného rozkazu a uložením trestu obvinenému páchateľovi trestného činu. Vo výnimočných prípadoch, na ktoré reagoval zákonodarca prostredníctvom legislatívnej techniky uvedenej v § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, sudca pre prípravné konanie po vypočutí obvineného, prednostne, ergo najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku (t. j. do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby), určí termín hlavného pojednávania spravidla do pätnástich dní od podania obžaloby, za predpokladu nevybavenia veci trestným rozkazom alebo niektorým z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku. Zákonodarca použitím slova "spravidla" zvážil možnosť nariadenia hlavného pojednávania aj v lehote neskoršej ako 15 dní od podania obžaloby prokurátorom. Inak povedané, postup sudcu pre prípravné konanie v "super rýchlom" konaní nie je rigorózne determinovaný uložením povinnosti nariadiť pojednávanie bezodkladne v lehote do 15 dní od podania obžaloby, pretože procesná situácia, absencia dôkazov (alebo návrhov na vykonanie dokazovania zo strany obžalovaného alebo prokurátora) môže vyústiť do procesného postupu, ktorý vyžaduje nariadenie neskoršieho termínu pojednávania, i možnú intervenciu súdu zabezpečovať dôkazy na zistenie skutkového stavu. Takúto zákonnú možnosť dáva súdu priamo ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Aj keď je trestné konanie primárne koncipované na prvkoch kontradiktórneho procesu, táto skutočnosť však neznamená, aby súd vo výnimočných prípadoch ostal nečinný a nezasiahol do priebehu konania, vyžiadaním si dôkazu, ktorý je potrebný na riadne zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. V tejto časti podporne poukazujeme na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To/8/2020 zo dňa 10. júna 2021,
ktorý uviedol nasledovné: "
Najvyšší súd v predmetnom kontexte zdôrazňuje, že z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdiť tieto dôkazy a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.)."
Právny názor podporuje aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/25/2017 zo dňa 26. septembra 2017
, ktorý uvádza, že: "
Trestný poriadok je založený na kontradiktórnosti konania pred súdom (podstatou ktorého je skutočnosť, že aktivita pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách), ako to uviedla aj obvinená vo svojom dovolaní, avšak za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, už vyššie spomenuté zákonné ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por. zabezpečuje aj súdu, aby mohol do dokazovania iniciatívne zasiahnuť, a to aj prostredníctvom dôkazov, ktoré strany nenavrhli
."Alternatíva, ktorá však pripadá do úvahy skôr v prípade, ak už súd má k dispozícii všetky potrebné dôkazy na spoľahlivé a bezpečné zistenie skutkové stavu, avšak nemôže vydať trestný rozkaz (napríklad z dôvodu potreby úpravy skutkovej vety), je procesne normovaná v § 348 ods. 1 písmeno b) Trestného zákona. V takom prípade súd iba so súhlasom obžalovaného nariadi pojednávanie bezodkladne po skončení jeho výsluchu v procesnej pozícii obvineného, a to v lehote podľa § 87 ods. 2 od podania obžaloby (48 hodín), avšak len vtedy, ak to okolnosti prípadu umožňujú.
1.1 Problematika dokazovania v "super rýchlom" konaní
Vybavovanie trestných vecí vedených pre spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom látky, podľa § 289 Trestného zákona v "super rýchlom" konaní, dôvodne vyplýva práve zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, založeného na vykonaní dychových skúšok na zistenie kvantitatívnej hodnoty etanolu vo vydychovanom vzduchu obvineného páchateľa (po ktorom sa stanoví konkrétna hodnota koncentrácie alkoholu v dychu vodiča), pri súčasnom zohľadnení priznania obvineného vodiča ku spáchaniu skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. V prípade, ak v trestnej veci vykonané dôkazy (prevažne výsluch obvineného, potvrdenie o vykonaní viacerých dychových skúšok, správy o povesti obvineného, prípadne odborné vyjadrenie, ak bola spôsobená škoda poškodenému, jeho výsluch) navzájom vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov priamo preukazujúcich, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obvinený vodič, nie je žiaden dôvod na vybavenie veci iným spôsobom ako vydaním trestného rozkazu. Aj napriek tejto skutočnosti nie je vylúčená existencia takej procesnej situácie, kde obvinenému vodičovi, ktorý je recidivistom, boli už viackrát uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, prípadneaj trest, respektíve tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. A práve tu možno detegovať neuralgický bod, ktorý bráni spomínanej efektivite ukončenia trestnej veci v "super rýchlom" konaní.
V takom prípade však prichádza do úvahy uloženie ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo podľa § 43 Trestného zákona, čo však samo o sebe nepredstavuje závažný právny problém, avšak len za predpokladu, ak by spis obsahoval dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, či obvinený vodič ešte nevykonáva iný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, čo má výrazný dosah na uloženie správnej a zákonnej výmery (ďalšieho) trestu zákazu činnosti. Orgány činné v trestnom konanív "super rýchlom" konaní takéto dôkazy zväčša nevykonávajú a nezabezpečujú, a to aj s ohľadom na krátke zákonné lehoty v prípravnom konaní. V niektorých prípadoch však vybavenie veci trestným rozkazom možné nebude, pretože v spise absentujú dôkazy, ktoré sú potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Na tieto účely si súd musí zaobstarať napríklad lustráciu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, prípadne dopytom na konkrétny ústav na výkon trestu odňatia slobody (ak ide o trest nepodmienečný) aj správu, odkedy odsúdený vykonáva ten-ktorý trest odňatia slobody, eventuálne pripojiť trestný spis, z ktorého sa dá deň nástupu s určitosťou zistiť, pretože ústavyna výkon trestu odňatia slobody posielajú súdu správu o nastúpení trestu odsúdeného. Pripojenie trestného spisu (domovského alebo z iného súdu) má svoje opodstatnenie aj z uhľa pohľadu reálneho zistenia doby plynutia predchádzajúceho trestu zákazu činnosti, t. j. jeho začiatku, (predpokladaného) skončenia jeho výkonu, prípadne doby jeho spočívania v dôsledku výkonu trestu a výkonu väzby.
1)
Prvoradou úlohou súdu pred rozhodnutím v merite veci, ak prichádza do úvahy uloženie ďalšieho trestu (zákazu činnosti), bude podľa § 7 Trestného poriadku posúdiť, akú výmeru (časť výmery) skoršie uloženého trestu (zákazu činnosti) páchateľ reálne vykonal. Práve v prípade ďalšieho trestu zákazu činnosti býva otázne aj určenie začiatku plynutia predchádzajúceho trestu (trestov) zákazu činnosti, čo má význam pre formuláciu skutkovej vety nového odsudzujúceho rozhodnutia, aby sa predišlo pochybeniu, že sa do nej uvedú aj tresty zákazu činností, ktoré ešte v čase spáchania nového skutku obvinený nevykonával, prípadne jeden z predchádzajúcich trestov ani nemaril (napríklad pri trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo môže nastať aj v "super rýchlom" konaní). Pomerne častým problémom totiž býva, že páchateľovi bol viackrát po sebe uložený trest zákazu činnosti, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa pravidelne dopúšťa pri vedení motorového vozidla. V uvedených prípadoch nemôže už odsúdenému začať plynúť trest zákazu činnosti právoplatnosťou (nemôže súčasne vykonávať činnosť, ktorá je obsahom viacerých trestov zákazu činnosti), keďže platí zásada, že odsúdený vykoná uložené tresty postupne.
Pre určenie začiatku plynutia trestu zákazu činnosti bude rozhodujúce, kedy odsúdený vykoná daný trest zákazu činnosti v inej trestnej veci, resp. v jeho skorších trestných veciach. Uvedená skutočnosť sa dá verifikovať na základe vyžiadania správ od súdov, ktoré mu uložili trest zákazu činnosti, respektíve, v zložitejších prípadoch, ak bol odsúdený striedavo na slobode alebo vo výkone trestu odňatia slobody, aj dožiadaním Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov, ktorý vedie presnú evidenciu vykonaných trestov odňatia slobody v jednotlivých trestných veciach. Na základe uvedeného postupu môže súd jednoznačne určiť predpokladaný začiatok plynutia skoršie uloženého trestu (trestov) zákazu činnosti, tým aj bez pochybností určiť výmeru novo-ukladaného ďalšieho trestu, prípadne učiniť úpravu skutkovej vety na podklade doplneného dokazovania, ktoré orgány činné v trestnom konaní opomenuli (ak také skutočnosti neskúmali). Úprava skutkovej vety nového odsudzujúceho rozhodnutia môže spočívať v neuvedení toho trestu zákazu činnosti (či viacerých trestov), ktoré páchateľ v čase spáchania skutku ani nezačal vykonávať, napriek tomu, že mu už bol taký trest právoplatne uložený. Typickým príkladom je už vyššie spomenutý trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (ktorý môže spáchať obvinený práve v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky), pretože páchateľ nemôže mariť výkon toho rozhodnutia, ktoré ešte ani nezačal vykonávať.
2)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2024
