Dovolanie. Odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. Prerokovanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

Žalobca žalobou žiadal, aby súd rozhodnutím určil, že právne úkony žalobcu a žalovaného v prvom rade, a to zmluva o majetkovom vklade a vyhlásenie o nepeňažnom vklade, sú neplatné.

Krajský súd v K. rozsudkom z 26. apríla 2010, č. k. 5 Cb 601/199-429 určil, že Zmluva o majetkovom vklade uzavretá medzi J., SD K. a J., SD P. B. 17. októbra 1997, predmetom ktorej je majetkový vklad - veľkokapacitná predajňa potravín K, B. 20, budova súp. č. 2579 na parcele č. 3789, obec K, k. ú. Ť., evidovaná na LV č. 1584 na katastrálnom odbore Okresného úradu K. IV, vrátane k nej uzavretých dodatkov z 18. marca 1998 a 26. júna 1998 a Vyhlásenie o nepeňažnom vklade J. SD P. B. do spoločnosti JP M., a.s., P. B., z 10. marca 1999, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1584 kat. úz. Ť., stavba, budova súp. č. 2579, stojacej na parcele č. 3789, v celosti, v podiele 1/1, sú neplatné. Súčasne uložil žalovanému v prvom rade povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 331,94 eur a žalovanému v druhom rade aj povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 520,47 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho z 26. novembra 2009, č. k. 6 Obo 98/2009-372, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v K. z 25. júna 2009, č. k. 5 Cb 601/1999-234 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre neposúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti označených právnych úkonov. Prvostupňovému súdu preto uložil, aby po posúdení otázky a zistení, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby, vyrieši otázku platnosti predmetných právnych úkonov. Súčasne mu uložil v súlade s § 93 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) rozhodnúť o návrhu C. J. P., SD, P., na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v druhom rade.

Prvostupňový súd rozhodol uznesením z 25. januára 2010, č. k. 5 Cb 601/1999-399, ktorým vstup označeného subjektu ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného v druhom rade pripustil.

Po doplnení dokazovania a prednesmi účastníkov konania dospel súd prvého stupňa k nasledovným záverom:

J., SD K. (ďalej len J. SD K.) na náhradnom zhromaždení delegátov 31. decembra 1998 prijala rozhodnutie o zrušení družstva a vstupe do likvidácie a za likvidátora bol ustanovený Ing. A. Š., na ktorého podľa § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len "OBZ") prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Súd zistil, že od 31. decembra 1998 ako likvidátor žalobcu bol zapísaný Ing. A. Š. a vstup do likvidácie k 1. januáru 1999 bol zapísaný na základe zápisnice zo zasadnutia náhradného zhromaždenia delegátov zo 4. decembra 1998. Žaloba podaná spoločnosťou J. SD K. v likvidácii, prvostupňovému súdu doručená 12. apríla 1999, bola za žalobcu podpísaná advokátom JUDr. M. H. (plnomocenstvo zo 4. februára 1999 podpísané likvidátorom Ing. A. Š). Likvidátor zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola vložená do majetku J. SD P. B. majúc zato, že ide o neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa nehnuteľnosť dostala do vlastníctva žalovaného v druhom rade, riešil žalobou majetkové nároky s tým spojené. Aj Dohodu o výške vyrovnacieho podielu považoval za neplatnú. Súd mal zato, že bol oprávnený robiť úkony na jej vyhlásenie za neplatnú, ako aj úkony spojené s navrátením nehnuteľnosti do majetku žalobcu. Bol preto oprávnený aj zmocniť advokáta na podanie žaloby o neplatnosť či už právneho úkonu žalobcu, ktorým predmetnú nehnuteľnosť vložil do majetku žalovaného v prvom rade, ako aj právneho úkonu žalovaného v prvom rade, ktorým nehnuteľnosť vložil do majetku žalovaného v druhom rade. Námietku žalovaných o nedostatku takéhoto práva likvidátora, vyhodnotil súd za nedôvodnú a necítil sa byť viazaný rozhodnutiami Krajského súdu v K., v ktorých súd zaujal iný právny názor. Uznesením Krajského súdu v K. zo 4. augusta 1999 bol na majetok žalobcu - J. SD K. vyhlásený konkurz a do funkcie SKP bol ustanovený JUDr. P. P. Od 12. apríla 2006 je ako SKP zapísaný JUDr. M. K., ktorý si podanú žalobu po vyhlásení konkurzu na majetok J. SD K. osvojil, a to prípisom z 2. októbra 2000.

Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že u žalovaného v prvom rade došlo 25. februára 2004 k zmene obchodného mena na C. J. P. B, SD. Uznesením Krajského súdu v B. z 11. apríla 2005, sp. zn. 2 K 221/2004, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a za SKP bola ustanovená JUDr. J. D.

K námietke žalovaných o nedostatku spôsobilosti žalobcu v konaní, prvostupňový súd uviedol, že túto posúdil odvolací súd vo svojom uznesení z 26. novembra 2009 zhodne so súdom prvého stupňa s tým, že nebol splnený dôvod na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku - podmienky konania, pre ktorú nemôže súd vo veci konať a rozhodnúť.

Námietku žalovanej v prvom rade, že žalobca vzal žalobu späť, súd považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že takéto podanie nie je založené v spise a sám žalobca uviedol, že v tomto konaní žalobu späť nevzal. Za nedôvodnú vyhodnotil súd prvého stupňa aj námietku res iudicata, uplatnenú žalovanými, keďže uznesenie Krajského súdu v B. z 9. mája 2007, č. k.: 9 Cbi 87/2005268 o schválení Dohody o súdnom zmieri z 25. apríla 2007 (ďalej Dohoda) sa vzťahuje iba na nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom a sú v uznesení výslovne uvedené. Predmetná nehnuteľnosť v tomto uznesení uvedená nie je. V Prílohe č. 1 Dohody, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v prvom rade, ktorá nie je uvedená vo výrokovej časti uznesenia, je v bode 1/ uvedené, že v konaní vedenom na Krajského súdu v B. pod sp. zn. 16 Cb 469/99, žalobca (JUDr. M. K., SKP J. SD K.) vezme späť žalobu a súčasne zruší predbežné opatrenie. V poslednej vete prílohy sa uvádza, že v prípade ďalších neuvedených súdnych sporov, ktoré by sa vyskytli po podpísaní tejto dohody, účastníci navzájom konanie zastavia. V konaní vedenom na Krajskom súde v K. pod sp. zn. 16 Cb 469/99 bolo konanie zastavené. Ak však žalobca, napriek dohode v poslednej vete Prílohy č. 1 k Dohode, žalobu v tomto konaní späť nevzal, súd je povinný o nej rozhodnúť. S uvedeným právnym posúdením sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí z 26. novembra 2009, keď námietku res iudicata, vyhodnotil za nedôvodnú.

K námietke premlčania táto nie je dôvodná v prípade, ak sú právne úkony absolútne neplatné. Žaloba sa práve takejto neplatnosti v konaní dovoláva, a to s odvolaním sa na rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Súd považujúc právne úkony za absolútne neplatné, námietku premlčania za dôvodnú nepovažoval. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v druhom rade, že právne úkony, ktorých neplatnosť žalobca navrhuje určiť, nemožno posudzovať podľa § 39 OZ. Súd mal za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na posúdenie tak vzťahov vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, ako aj vzťahov vzniknutých podľa Obchodného zákonníka. Argumentoval, že všeobecná úprava právnych úkonov, a to aj obchodnoprávnych úkonov, je uvedená v Občianskom zákonníku, čo vyplýva aj z nadpisu 3. časti, 1. hlavy, dielu II. Obchodného zákonníka, ktorý znie "Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch".

K tvrdeniu vedľajšieho účastníka vo vzťahu k § 267 ods. 1 OBZ (v zmysle ktorého "Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.") súd uviedol, že Zmluva, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v prvom rade, je zmluvou podľa 2. časti Obchodného zákonníka, a preto pre ňu § 267 ods. 1 prvá veta OBZ