K uchovaniu a vydaniu počítačových údajov z obsahu mobilných telefónov v trestnom konaní

Každé technologické zariadenie, ktoré získava, spracováva, odovzdáva alebo uchováva dáta, zanecháva záznamy o svojej činnosti. Takéto záznamy označujeme ako digitálne stopy. Zistiť digitálne stopy po spáchanítrestnej činnosti môže byť niekedy náročné a na ich identifikáciu aj dešifrovanie je potrebné kvalitné vybavenie po stránke hardvérovej i softvérovej. Ďalším problémom spojeným so zaisťovaním digitálnych stôp je fakt, že niektoré stopy, ako dôkaz, môžu mať krátku životnosť a preto ich treba zabezpečiť ihneď, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, resp. k samotnému zničeniu takéhoto dôkazu.

Digitálna stopa sa čoraz viac stáva súčasťou dôkazového materiálu a to aj pri trestných činoch, ktoré na prvý pohľad nemusia s počítačovou kriminalitou vôbec súvisieť. Takýmito trestnými činmi sú napr. trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy hospodárske, trestné činy proti majetku apod.

Inštitút upravujúci zaisťovanie digitálnych stôp sa v našom právnom poriadku nachádza v § 90 Trestného poriadku - Uchovanie a vydanie počítačových údajov.

V aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov dochádza k rozporom, či predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na obsah údajov uložených v mobilných telefónoch a im podobným zariadeniach (ďalej len mobilný telefón alebo smartfón). Pri výklade predmetného ustanovenia je pre jeho správnu aplikáciu zásadné slovné spojenie "... nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému". Možno povedať, že v rámci postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov prevládol názor, že počítačové údaje uložené v smartfónoch nepredstavujú počítačové údaje v zmysle spomínaného ustanovenia § 90 Trestného poriadku a na ich zaistenie postačuje postup podľa § 89 alebo § 91 Trestného poriadku.

Pri predmetnej problematike možno poukázať aj na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyššísúd SR") - sp. zn. 2To 9/2014 zo dňa 26. novembra 2014, podľa ktorého námietka, že na znalecké preskúmanie mobilných telefónov bol vzhľadom k ich operačnému systému potrebný príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku, a teda nepostačovalo vydanie, resp. odňatie veci podľa § 89, § 91 Trestného poriadku, rovnako nie je dôvodná, ako na to poukázal aj Špecializovaný trestný súd. Možno dodať, že napriek niektorým podobným alebo zhodným technickým komponentom a spôsobu prevádzky, mobilný telefón nemožno stotožniť s počítačom a tento rozdiel sa prejavuje i pri ponuke a predaji príslušných zariadení ako rozdielnych druhov tovaru."

Senát Najvyššieho súdu SR, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, údaje uložené prostredníctvom mobilného telefónu nepovažoval za údaje uložené prostredníctvom počítačového systému v zmysle ust. § 90 Trestného poriadku, pričom to odôvodnil len tým, že rozdiel medzi mobilným telefónom a počítačom vyplýva z ich označovania ako dvoch rozdielnych druhov tovaru.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 7/2017 zo dňa 23. marca 2017 nie je potrebné (duplicitné) vydanie príkazu na zaistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 Trestného poriadku, ak došlo k vydaniu alebo odňatiu mobilného telefónu ako veci dôležitej pre trestné konanie alebo k jeho zaisteniu pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov alebo pozemku, prípadne k jeho zaisteniu ako vecnej stopy pri obhliadke. Najvyššísúd SR poznamenal, že napriek určitým spoločným technickým parametrom počítača a mobilného telefónu údaje uložené v mobilnom telefóne nie sú počítačovými údajmi v zmysle § 90 Trestného poriadku. Pritom v tejto súvislosti nerozlišoval medzi klasickými mobilnými telefónmi umožňujúcimi v zásade len telefonovanie a komunikáciu prostredníctvom SMS a MMS správ a smartfónmi, resp. inteligentnými telefónmi, ktoré poskytujú viac funkcií (napr. vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, lokalizačné služby, nahrávanie rozhovorov, zasielanie e-mailov apod.).

Úplne odlišné stanovisko zaujal Ústavný