M. B. a ďalší proti Slovenskej republike - rozsudok z 1. apríla 2021 k sťažnosti č. 45322/17

Dňa 14. apríla 2009 vyšetrovateľ štvrtého inšpekčného oddelenia Odboru inšpekčnej služby (ďalej len "inšpekčná služba") sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra obvinil J. C. a deväť ďalších policajtov zo zlého zaobchádzania so sťažovateľmi a ďalšími osobami na policajnej stanici. Štvrté oddelenie sídli v Košiciach.

V priebehu konania týkajúceho sa incidentu na policajnej stanici sa sťažovatelia sťažovali, že s nimi bolo zle zaobchádzané aj v policajnom vozidle, ako bolo uvedené skôr. Prvýkrát sa o tomto zlom zaobchádzanízmienil druhý sťažovateľ počas jeho výsluchu 27. mája 2009.

Dňa 20. septembra 2010 bolo vyšetrovanie údajného zlého zaobchádzania so sťažovateľmi presunuté na tretie oddelenie inšpekčnej služby, sídliace v Banskej Bystrici.

Skutok týkajúci sa údajného zlého zaobchádzania na policajnej stanici ostal naďalej predmetom vyšetrovania v pôvodnom konaní (pre viac podrobností pozri ďalej ods. 29 a 33).

Dňa 27. septembra 2010 vyšetrovateľ štvrtého oddelenia začal trestné stíhanie a obvinil J. C. zo zneužitia právomoci verejného činiteľa na základe podozrenia, že 21. marca 2009 v čase od 11.05 až 11.40 hod. opakovane udrel do tváre osoby držané v policajnom vozidle počas ich prevozu na policajnú stanicu. V rozhodnutí sa uvádza, že je založené najmä na už spomínaných výpovediach druhého sťažovateľa z 27. mája 2009 a na rekognícii zo 14. augusta 2009.

Dňa 28. októbra 2010 vyšetrovateľ vypočul prvého sťažovateľa a druhého sťažovateľa, ako aj matku prvého sťažovateľa a matku tretieho sťažovateľa, ktorý bol vypočutý 3. novembra 2010.

Dňa 4. novembra 2010 vyšetrovateľ vypočul alebo opakovane vypočul rodičov sťažovateľov a medzi 12. novembrom a 15. decembrom 2010 vykonal výsluchy zainteresovaných policajtov.

V podaní z 3. januára 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov uviedla, že jedným z dôvodov zlého zaobchádzania s nimi bola ich rómska etnicita.

Dňa 22. februára 2011 prokurátor podal na Okresnom súde Košice II obžalobu na J. C. Dňa 23. marca 2011 tento súd odmietol obžalobu ako predčasnú a nariadil vykonanie ďalšieho dokazovania. Okresný súd okrem iného zistil, že vo výpovediach sťažovateľov sú rozpory a zastával názor, že je na vyšetrovateľovi, aby uvedené zdôvodnil.

V nasledujúcom priebehu prípravného konania vyšetrovateľ urobil úkony tak, ako bol usmernený okresným súdom. Ďalšie úkony však nebolo možné urobiť z dôvodu neprítomnosti prvého sťažovateľa, ktorý sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Preto bolo 25. mája 2012 trestné stíhanie prerušené.

V dňoch 17. a 29. júla 2013 právna zástupkyňa prvého sťažovateľa vyšetrovateľovi oznámila, že prvý sťažovateľ sa môže zúčastniť úkonov v konaní a v trestnom stíhaní sa pokračovalo.

Dňa 9. októbra 2013 vyšetrovateľ uskutočnil konfrontáciu medzi prvým sťažovateľom a obvineným.

Pri skončení prípravného konania sťažovatelia nevyužili svoje právo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.

Dňa 31. októbra 2013 bola podaná nová obžaloba na J. C. Okresný súd uskutočnil hlavné pojednávanie v dňoch 22. januára, 16. mája, 1. augusta, 10. októbra a 26. novembra 2014 a 9. januára 2015. Vykonal dokazovanie, výsluchom sťažovateľov, ich rodičov, zainteresovaných policajtov a vyšetrovateľa, ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými dôkazmi.

V reakcii na podanie právnej zástupkyne sťažovateľov z 25. augusta 2014 a v súvislosti s jej tvrdením, že jedným z dôvodov zlého zaobchádzania bola ich etnická príslušnosť, bol uskutočnený výsluch vyšetrovateľa.

Po hlavnom pojednávaní konanom 9. januára 2015 okresný súd v ten istý deň vyhlásil oslobodzujúci verdikt. Dospel k záveru, že obvinený zadržal sťažovateľov štandardným spôsobom a nepoužil proti nim žiadne donucovacie prostriedky. Nebolo preukázané, že by s nimi počas ich prevozu na policajnú stanicu zle zaobchádzal. Čo sa týka verzie sťažovateľov, súd zistil, že ich výpovede z prípravného konania a výpovede pred súdom boli nekonzistentné a že sa okrem toho vyskytovali neodstrániteľné rozpory medzi výpoveďami sťažovateľov navzájom.

Okresný súd vo svojom rozsudku takisto uviedol, že podľa obžaloby z 12. mája 2010 bol J. C. v súvislosti s incidentom na policajnej stanici iným senátom toho istého súdu súdený pre obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchaného s osobitným motívom na sťažovateľoch a ďalších osobách. Okresný súd pripustil, že medzi obomi udalosťami existovala spojitosť, ale zastával názor, že vzhľadom na to, že druhé z konaní stále prebiehalo, nemohol vziať do úvahy dôkazy, ktoré boli v jeho priebehu vykonané.

Dňa 13. marca 2015 sa prokurátor odvolal, namietajúc proti skutkovým zisteniam okresného súdu.

Dňa 11. júna 2015 krajský súd odvolanie zamietol, pričom sa v plnej miere stotožnil so zisteniami a závermi okresného súdu. Okrem iného predovšetkým uviedol, že sťažovatelia sa po údajnom zlom zaobchádzaní nedožadovali lekárskeho ošetrenia a že ich rodičia neuvádzali žiadne viditeľné známky akýchkoľvek zranení po ich návrate domov. Navyše, nič nenasvedčovalo tomu, že by si iná osoba všimla akékoľvek zranenie sťažovateľov. Uvedené bolo v rozpore s tvrdeniami sťažovateľov o nepretržitom bití, najmä vzhľadom na značný nepomer medzi ich fyzickými parametrami a fyzickými parametrami obvineného. V súvislosti s naposledy spomínaným bodom vláda pred Súdom uviedla, a sťažovatelia to nepopreli, že J. C. bol 2 metre vysoký a v čase údajného incidentu vážil 120 až 130 kilogramov, pričom predtým pätnásť rokov súťažne boxoval.