Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Mucha proti Slovenskej republike (rozsudok z 25. novembra 2021 k sťažnosti č. 63703/19)

Článok 6 ods. 1 (trestné konanie) • Nestranný súd • Objektívne odôvodnené pochybnosti o nestrannosti prvostupňového súdu, ktorý súdil sťažovateľa a ktorý už predtým odsúdil aj jeho spolupáchateľov na základe dohody o vine a treste • Znenie rozsudkov voči spolupáchateľom porušilo sťažovateľovo právo na prezumpciu neviny • Opomenutie súdov vyššieho stupňa odstrániť predmetné vady

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore, v zložení:

Ksenija Turkovic, predsedníčka,

Péter Paczolay, Krzysztof Wojtyczek, Alena Poláčková, Gilberto Felici, Erik Wennerström, Raffaele Sabato, sudcovia a sudkyňa,

a Renata Degener, tajomníčka sekcie

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 63703/19) podanú na Súd proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") 2. decembra 2019 slovenským občanom, pánom Pavlom Muchom ("sťažovateľ");

rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");

stanoviská strán;

po neverejnom zasadnutí 5. októbra a 2. novembra 2021,

vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý k uvedenému dátumu:

ÚVOD

1. Predmetný prípad sa týka nestrannosti súdu a prezumpcie neviny v kontexte predchádzajúcich rozhodnutí súdu v rovnakej veci.
FAKTY
2. Sťažovateľ, ktorý sa narodil v roku 1979 a odpykáva si trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, bol zastúpený M. Mandzákom, advokátom vykonávajúcim svoju prax v Bratislave.
3. Vláda Slovenskej republiky bola zastúpená svojou spoluzástupkyňou, pani M. Bálintovou.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložená stranami, možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Ako zistili vnútroštátne súdy, sťažovateľ bol členom organizovaného zločineckého gangu, ktorý pôsobil viac ako desať rokov v Bratislave a niekoľkých ďalších regiónoch Slovenska, pričom bol hierarchicky zaradený v strednom článku riadenia.
6. V dňoch 1. februára a 23. mája 2012 bol spolu s ďalšími deviatimi osobami patriacimi do rovnakej skupiny obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a viacerých konkrétnych násilných trestných činov.
7. Pôvodne bolo rozhodnuté, že trestné stíhanie všetkých týchto osôb bude vedené spoločne; toto rozhodnutie však bolo čiastočne nahradené následnými rozhodnutiami o osobitnom stíhaní ôsmich z nich, keďže týchto osem osôb bolo pripravených uzavrieť dohodu o vine a treste. Takáto dohoda môže byť uzatvorená medzi prokuratúrou a obvineným (§ 232 ods. 9 Trestného poriadku - zákon č. 301/2005 Z.z.vzneníneskorších predpisov, ďalej len "TP"). Dohoda musí obsahovať priznanie obvineného a dôkazy uvedené v spise musia nasvedčovať pravdivosti jeho priznania (§ 232 ods. 1). Takáto dohoda musí, okrem iného, obsahovať opis predmetného skutku spôsobom, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu, právnu kvalifikáciu trestného činu a spôsob a výmeru trestu (§ 232 ods. 8). Podliehajú schváleniu súdom spôsobom, ktorý je uvedený ďalej.
II. OSOBITNÉ ODSÚDENIE SPOLUPÁCHATEĽOV
8. V samostatných konaniach proti ôsmim sťažovateľovým spolupáchateľom boli uzatvorené dohody o vine a treste a predložené Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) na schválenie. Boli podrobené predbežnému preskúmaniu predsedom príslušného senátu, pri ktorom mal predseda povinnosť prihliadať na obsah spisu (§ 331 ods. 1 TP). Ak sa nezistilo zjavné porušenie postupu alebo zjavná nevhodnosť dohôd, následne ich preskúmal senát na verejnom zasadnutí (§ 332 ods. 1 a § 333 ods. 1 TP). Senát bol povinný skúmať také veci, ako napríklad, či došlo k stíhanému skutku alebo opomenutiu, či tento skutok predstavuje trestný čin a ak áno, aký, či ho spáchal obvinený, či je potrebné uložiť trest a ak áno, aký (§ 169 ods. 2 TP). Navyše, senát musí posúdiť aj odpovede obvineného na otázky, ktoré mu boli položené v súlade so zákonom na účely zabezpečenia ochrany jeho práv (§ 169 ods. 2 TP).
9. Konanie vo vzťahu k ôsmim spolupáchateľom sťažovateľa bolo ukončené rozsudkom vyhláseným ŠTS 19. decembra 2012 a dvoma samostatnými rozsudkami vyhlásenými týmto súdom 7. marca 2013.
10. Všetky konania boli vedené a všetky tri skôr uvedené rozsudky boli vyhlásené rovnakým senátom ŠTS, ktorého členovia sú kariérni sudcovia.
11. Povaha rozsudkov bola taká, že po schválení dohôd o dohode o vine a treste, ktoré už boli uzavreté medzi skôr uvedenými spolupáchateľmi a prokuratúrou, ich ŠTS uznal vinnými podľa obžaloby a odsúdil ich na rôzne tresty odňatia slobody. Výrok týchto rozsudkov je formulovaný rovnakým spôsobom ako bežné odsudzujúce rozsudky, pričom súd uzná obžalovaného vinným z trestného činu, ktorý spáchal konkrétne opísanou trestnou činnosťou (alebo opomenutím) a ukladá osobe trest. Tento konkrétny opis trestnej činnosti alebo opomenutia (tzv. skutková veta) je uvedený vo výroku rozsudku.
12. V danom prípade, konkrétny opis trestnej činnosti pripisovanej spolupáchateľom sťažovateľa odkazoval na sťažovateľa, ktorý bol identifikovaný svojimi iniciálkami a v niektorých prípadoch aj prezývkou. Pokiaľ ide o jeden z rozsudkov zo 7. marca 2013, vláda predložila aj text konkrétnych dohôd o vine a treste, ktoré boli základom tohto rozsudku av ktorých bol sťažovateľ identifikovaný celým menom. S výnimkou spôsobu, akým je v nich označený, sú však odkazy na sťažovateľa v týchto dohodách totožné s tými, ktoré sú uvedené v rozsudku o ich schválení.
13. Odkazy na sťažovateľa v konkrétnych dohodách a v troch rozsudkoch možno zhrnúť takto:
- hierarchicky vzaté, sťažovateľ bol hierarchicky zaradený v strednom článku riadenia predmetnej zločineckej skupiny a ako taký dával pokyny k páchaniu rôznej trestnej činnosti - vrátane tej, z ktorej boli obžalované osoby uznané vinnými;
- jedna z obžalovaných osôb, ktorá bola uznaná vinnou, sa zúčastnila na skutku vydierania; percento sumy, ktorá mala byť týmto spôsobom násilne získaná, mala byť podľa pravidiel skupiny odovzdaná sťažovateľovi (ako hierarchicky nadriadenému obžalovaného);
- sťažovateľ prostredníctvom svojej hierarchickej pozície uložil členovi skupiny peňažný trest za porušenie pravidiel skupiny a dal pokyn ostatným členom - vrátane jednej z obžalovaných osôb (ktorá bola uznaná vinnou) - aby tento trest vykonali a zabezpečili, aby určité percento z tejto sumy bolo vyplatené sťažovateľovi;
- sťažovateľ na základe svojej hierarchickej pozície (i) nariadil členom skupiny - vrátane jednej z obžalovaných osôb (ktorá bola uznaná vinnou) - násilne odobrať od iného člena určitú sumu peňazí ako splatenie dlhu a ako sankciu za nerešpektovanie pravidiel skupiny, (ii) zariadil prostredie, v ktorom bola operácia vykonaná a (iii) prijímal a rozdelil výnosy medzi účastníkov.
14. Rozsudky neobsahovali iné odôvodnenie ako (i) rekapituláciu procesnej histórie prípadu, (ii) odkaz na platné právne predpisy týkajúce sa dohody o vine a treste (vrátane pravidla, podľa ktorého je potrebné rešpektovať právo obžalovaných osôb na obhajobu, aže tieto osoby sa museli priznať k spáchaniu trestných činov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, a prijať trest navrhnutý prokuratúrou, a (iii) zistenia príslušného súdu, že tieto predpisy boli dodržané, že dohody o vine a treste neboli nespravodlivé, že navrhované sankcie boli primerané a že z týchto dôvodov boli dohody o vine a treste schválené.
15. Zo zákona nadobudli tri rozsudky právoplatnosť a vykonateľnosť ich vyhlásením.
III. ODSÚDENIE SŤAŽOVATEĽA
16. ŠTS prejednával prípad sťažovateľa v samostatnom konaní, pričom zasadal v senáte s identickým zložením ako senát, ktorý prejednával prípady ostatných spolupáchateľov. Rozsudkom zo 7. augusta 2013 uznal sťažovateľa za vinného a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov.
Trestné činy, z ktorých bol uznaný vinným, pozostávali zo štyroch druhov trestnej činnosti, ktorých konkrétne opisy boli totožné s tými, ktoré sú zhrnuté v skôr uvedenom odseku 13, okrem nevyhnutných redakčných úprav.
17. Rozsudok bol založený na komplexnom dokazovaní, listinnom, znaleckom a iných dôkazoch, vrátane svedectiev a výpovedí uvedených spolupáchateľov. Dvaja z nich odmietli vypovedať a namiesto toho boli preskúmavané usvedčujúce výpovede jedného z nich v prípravnom konaní. Zvyšní šiesti poskytli dôkazy, ktoré sťažovateľa v rôznej miere usvedčovali v súvislosti s jedným alebo viacerými predmetnými trestnými činmi.
18. Vo svojom odôvodnení súd konkrétne poznamenal, že odsúdenia spolupáchateľov boli "vecnou a homogénnou súčasťou prejednávanej veci", a že "rozsudky boli oboznámené a zahrnuté v spisovom materiáli". Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, súd ďalej poznamenal, že svedecké dôkazy usvedčujúce sťažovateľa pochádzali najmä od spolupáchateľov, ktorí sa dohodli na spolupráci s políciou, známych aj ako "kajúcnici". O týchto dôkazoch však v zásade nemožno pochybovať len na základe tejto skutočnosti. V tomto prípade boli tieto usvedčujúce dôkazy podporené inými (aj keď nepriamymi) dôkazmi a prevažovali nad akýmikoľvek svedeckými dôkazmi v prospech sťažovateľa.
IV. ODVOLANIE, DOVOLANIE A SŤAŽNOSŤ
19. Sťažovateľ namietal svoje odsúdenie odvolaním, dovolaním a v konečnom dôsledku aj ústavnou sťažnosťou. Okrem toho, že spochybnil hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, najmä na dovolacom a ústavnom súde, tvrdil aj to, že mu bolo odopreté právo na (i) prejednanie veci nestranným súdom a (ii) byť považovaný za nevinného, keďže rozsudky odsudzujúce jeho údajných spolupáchateľov ovplyvnili posúdenie jeho vlastného prípadu a boli vyhlásené súdom, ktorého senát bol totožný s tým, ktorý rozhodoval aj o jeho vlastnom prípade.
20. Všetky podania sťažovateľa boli zamietnuté, pričom konečné rozhodnutie (t.j. ďalšie opravné prostriedky už nebolo možné podať) vyhlásil ústavný súd 25. júna 2019. Relevantné dôvody sú uvedené ďalej.
21. Pri hodnotení dôkazov a uplatňovaní práva prvostupňovým súdom nebola zistená žiadna chyba ani nezrovnalosť. V tej časti, v ktorej bol sťažovateľ vinný z lúpeže a vydierania, bolo jeho odsúdenie založené najmä na dôkazoch spolupáchateľov, ktorí sa dohodli na spolupráci s políciou.
22. Námietky sťažovateľa týkajúce sa údajnej absencie nestrannosti a porušenia zásady prezu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 1/2022

1/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov