Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

(Ne)Správne stanovisko?

Inštitút stanovísk kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tzv. zjednocujúce stanoviská), ako prostriedok zjednocovania súdnej praxe Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ostal zachovaný aj po zavedení inštitútu veľkého senátu kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do slovenského právneho poriadku. V článku sa autorka zaoberá stanoviskom sp. zn. Snj 68/2018 prijatým správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. mája 2019.
The unifying opinions of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic, an instrument of unifying judicial practice by the Supreme Court of the Slovak Republic, have been preserved even after the introduction of the institute of the Grand Panel of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic into the legal order of the Slovak Republic. The article deals with the unifying opinion no. Snj 68/2018 adopted by the Administrative Division of the Supreme Court of the Slovak Republic on 22 May 2019.
MATEJOVÁ, J.: (Ne)Správne stanovisko?; Justičná revue, 72, 2020, č. 3, s. 348 - 354.

Úvod
Dňa 22. mája 2019 bolo správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte aj "NS SR" alebo "Najvyšší súd SR") prijaté stanovisko sp. zn. Snj 68/20181) vo veci zjednotenia výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania.
Nazdávame sa však, že v čase vydania tohto zjednocujúceho stanoviska neboli naplnené zákonné predpoklady na prijatie takéhoto stanoviska správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR.
Všeobecne k zjednocujúcim stanoviskám
Prijímanie zjednocujúcich stanovísk Najvyšším súdom SR predstavuje mimoprocesný spôsob2) zjednocovania súdnej praxe zo strany NS SR. Základnú právnu úpravu zjednocujúcich stanovísk NS SR nájdeme v § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len "zákon o súdoch") -
"Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.".
Ide o
abstraktné výkladové stanoviská
, ktorých obsahom je zhodnotenie aplikácie konkrétnej právnej normy pred súdmi a o názory zjednocujúceho súdu na túto ich interpretáciu. Týmto spôsobom zjednocovania
sa nerozhoduje záväzným spôsobom žiadny konkrétny spor
- jeho výsledkom tak nie je záväzné, poprípade vykonateľné rozhodnutie v určitej veci, aj keď stanoviská obvykle vychádzajú zo skúseností súdu pri riešení vecí v minulosti. Rozdiel medzi rozhodnutím a stanoviskom je aj v tom, že zatiaľ čo konanie zahájené pred NS SR bude vždy ukončené vydaním rozhodnutia, zjednocujúce stanovisko prijaté byť nemusí - napríklad z dôvodu, že pre jeho návrh (ktorý môže byť aj alternatívny) nebol získaný potrebný počet hlasov.
Ďalšiu úpravu zjednocujúcich stanovísk NS SR nájdeme v § 20 a v § 21 zákona o súdoch. V § 20 ods. 1 písm. b) je upravené
prijímanie stanovísk plénom
Najvyššieho súdu SR, ktoré
"prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami"
.
V § 21 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o súdoch je upravené
prijímanie stanovísk kolégiami
Najvyššieho súdu SR. Pôvodne (s účinnosťou do 30. júna 2016) bolo podľa § 21 ods. 3 písm. a) kolégium NS SR oprávnené prijať stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k
výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia
, a to najmä na návrh predsedu kolégia, predsedu NS SR alebo ministra spravodlivosti. Podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona o súdoch bolo kolégium NS SR za rovnakých podmienok oprávnené prijať zjednocujúce stanovisko aj v prípade, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa. Prijatie zjednocujúceho stanoviska tak mohlo byť využité v prípade rozdielnej rozhodovacej činnosti senátov NS SR alebo v prípade existencie rozdielnych právoplatných rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.
V súvislosti so zavedením inštitútu veľkého senátu kolégií NS SR (§ 22 a § 466 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v znení neskorších predpisov - ďalej v texte len "SSP") došlo aj k zmene v právnej úprave zjednocujúcich stanovísk3). S účinnosťou od 1. júla 2016 tak mohlo kolégium NS SR prijať stanovisko iba vtedy, ak došlo k
výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach veľkých senátov kolégií
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 3/2020

3/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov