Prihláška zahraničného veriteľa do reštrukturalizácie elektronickou formou

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadaní senátov 20. novembra 2019, 17. decembra 2019 a 22. januára 2020 predbežne prerokoval sťažnosti troch sťažovateliek, obchodných spoločností, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozhodnutím Okresného súdu Prešove (ďalej len "okresný súd"), ktorým okresný súd rozhodol, že na ich podania doručené reštrukturalizačnému správcovi sa neprihliada ako na prihlášku (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") a prijal ich na ďalšie konanie. Ústavné sťažnosti sťažovateliek boli spojené na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019.

Sťažovateľky 1 a 2 boli zahraničnými veriteľkami obchodnej spoločnosti v konkurze (ďalej len "dlžník"), v súvislosti s ktorou bolo uznesením okresného súdu 2R /2/2019 z 21. mája 2019 začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením okresného súdu z 10.júna 2019 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní bolo začaté hlavné insolvenčné konanie a správcovi bola uložená povinnosť o týchto skutočnostiach individuálne informovať známych veriteľov dlžníka, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte Európskej únie než v Slovenskej republike.

Sťažovateľky 1 a 2 prostredníctvom svojich právnych zástupcov doručili prihlášku pohľadávky podľa § 28 a nasl. a § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "prihláška pohľadávky"), ktorá vznikla titulom neuhradených faktúr a príslušenstva do elektronickej schránky správcu. Prihlášky sťažovateliek boli podané prostredníctvom na to určeného formulára dostupného na ústrednom Portáli verejnej správy (www.slovensko.sk) prostredníctvom služby "Podávanie prihlášky pohľadávky" obsahujúc všetky zákonom predpísané náležitosti. Prihlášky pohľadávky boli adresované správcovi, boli podpísané platným elektronickým podpisom právneho zástupcu sťažovateliek a doručené spolu s náležitými prílohami.

Okresný súd vydal 24. júla 2019 napadnuté uznesenie č. k. 2R/2/2019-379, ktorým vo výroku IX. a výroku XIII. rozhodol, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášku, pričom tieto výroky odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Vzhľadom na skutočnosť, že podania - prihlášky veriteľov neboli podané na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "vyhláška 665/2005 Z.z."), okresný súd mal za to, že sa na takéto prihlášky neprihliada.

Sťažovateľky 1 a 2 v sťažnostiach zdôraznili, že prihlášky ich pohľadávok boli podané na predpísanom tlačive sprístupnenom prostredníctvom elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy, adresované a doručené do elektronickej schránky príslušného správcu v súlade s § 197a ZKR, § 821 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdoch") a § 24 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o e-Governmente"). Prihlášky obsahovali všetky náležitosti vyžadované zákonom, boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom, datované, správne vyplnené a boli k nim priložené všetky relevantné prílohy. Údaje v nich uvedené boli preukázané relevantnými dokumentmi, ktoré sú prílohami prihlášok. Aj napriek riadne a včas podaným prihláškam pohľadávok okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol v rozpore so zákonom tak, že na takto podané prihlášky pohľadávok sa neprihliada. Sťažovateľky 1 a 2 sú zahraničné osoby zapísané v registri Poľskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť, na konanie sa prednostne aplikuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Nariadenie je všeobecne záväzné vo všetkých členských štátoch s priamym účinkom bez potreby osobitnej transpozície. S ohľadom na uvedené a v súvislosti s čl. 53 a čl. 55 Nariadenia o insolvenčnom konaní, použitie štandardného formulára na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie nie je povinné. S ohľadom na uvedené, prihlášky pohľadávok sťažovateliek boli podané aj v súlade s Nariadením o insolvenčnom konaní. Sťažovateľky 1 a 2 neboli v súlade s uvedeným Nariadením upovedomené o začatí hlavného insolvenčného konania, a to aj napriek prebiehajúcim súdnym konaniam medzi sťažovateľkami 1 a 2 a dlžníkom, o ktorých musel mať správca vedomosť. Skutkové okolnosti u sťažovateľky 3 boli rovnaké a z obsahu jej ústavnej sťažnosti vyplynula aj veľmi podobná argumentácia odôvodňujúca porušenie jej základných práv napadnutým rozhodnutím okresného