Spoločný trest a právo na zákonného sudcu

Jedným z druhov trestov, ktorý umožňuje uložiť náš Trestný zákon (ďalej len "Tr. zák.") páchateľovi trestného činu, je trest odňatia slobody. Tento trest je možné podľa účinného Trestného zákona uložiť na určitú dobu a to najviac dvadsaťpäť rokov, alebo na doživotie. Dlhoročnou súčasťou tejto trestnoprávnej normy v súvislosti s trestom odňatia slobody je v prípade spáchania viacerých trestných činov ukladanie úhrnných, alebo súhrnných trestov. Súd uloží páchateľovi trestného činu úhrnný trest v prípade, ak ho odsudzuje za dva alebo viac trestných činov, pričom mu trest uloží podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré je najprísnejšie, a súhrnný trest súd uloží páchateľovi trestného činu v prípade, ak ho odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom mu uloží súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zároveň spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takáto možnosť ukladania úhrnných, ale aj súhrnných trestov bola v Trestnom zákone pred jeho rekodifikáciou a ostala aj po rekodifikácii, keď boli ustanovenia § 35 "starého" Trestného zákona (zákon číslo 140/1961 Zb.) o úhrnnom a súhrnnom treste v podstate prevzaté aj do nového Trestného zákona, účinného od 1.1.2006.

Zákonodarca však zároveň zaviedol do nového Trestného zákona pri ukladaní trestov za viac trestných činov popri úhrnnom a súhrnnom treste aj trest spoločný. Spoločný trest súd uloží vtedy, ak odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Súd vtom prípade zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, a pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom.

Zákonodarca odôvodnil zavedenie tohto nového pojmu vytvorením možnosti trestného stíhania aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého iných čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.