Nepredloženie veci veľkému senátu a právo na zákonného sudcu

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2021 predbežne prerokoval sťažnosti sťažovateľa, spojené na spoločné konanie, a v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 VCdo 3/2019 z 28. apríla 2020, ako aj porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru uznesením najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 202/2017 z 24. júna 2020 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia“) ju prijal na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti ústavné sťažnosti odmietol.

Okresný súd Košice I (ďalej len "okresný súd") rozsudkom č. k. 34 C 197/1992-267 z 15. marca 2010 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len "BSM") tak, že do vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci, resp. ich zostatkové hodnoty v sume 411,64 eur a hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II Košice (ďalej len "bytové družstvo") v sume 68 800 eur, a do vlastníctva sťažovateľa (žalovaného) prikázal hnuteľné veci, resp. ich zostatkové hodnoty spolu v sume 2 288,09 eur. Okresný súd zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 33 844,175 eur na vyrovnanie podielov v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd, vychádzajúc zo zistenia, že BSM zaniklo 4. apríla 1989 a že na jeho vyporiadaní sa sporové strany nedohodli, dospel (okrem iného) k záveru, že v danom prípade treba pri stanovení ceny členského podielu v bytovom družstve vychádzať z jeho trhovej hodnoty (ceny, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v bytovom družstve v rozhodnej dobe a mieste) zisťovanej ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, avšak podľa stavu veci v čase zániku BSM.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "krajský súd") rozsudkom č. k. 4 Co 180/2010 z 27. januára 2011 rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") najvyšší súd uznesením č. k.6 MCdo 18/2011 z28. mája 2013 rozsudok krajského súdu zrušil avec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia najvyšší súd konštatoval, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM treba vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v bytovom družstve.

Okresný súd následne (po zrušení jeho rozsudku uznesením krajského súdu) rozsudkom č. k. 34 C 197/1992-369 z 5. novembra 2015 vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci a zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 1 286,54 eur a do výlučného vlastníctva sťažovateľa hnuteľné veci v hodnote 2 288,09 eur, ktorého zároveň zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 118,38 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu, resp. krajského súdu zisťoval hodnotu členského podielu v bytovom družstve v čase zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v bytovom družstve, pričom pri stanovení ceny členského podielu v bytovom družstve vychádzal zo zostatkovej hodnoty tohto podielu.

Krajský súd rozsudkom č. k. 2 Co 260/2016 z 11. mája 2017 rozsudok okresného súdu, pokiaľ išlo ovec samu, potvrdil ako vecne správny s tým, že súd, ktorému bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, je povinný riadiť sa právnym názorom dovolacieho súdu, vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 432 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")]. Podľa sťažovateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP]. Za otázku zásadného významu považoval, či pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve alebo v dobe, keď sa rozhoduje o vyporiadaní BSM. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že dovolací súd pristupuje k riešeniu tejto otázky rozdielne, keďv uznesení č. k. 6 MCdo 18/2011 z 28. mája 2013 (vydanom v tomto konaní) zaujal názor, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve treba vychádzať zo stavu a z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v bytovom družstve, čo je v rozpore s právnymi názormi vyslovenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 110/2011, sp. zn. 7 MCdo 1/2011, sp. zn. 2 Cdo 8/2007 a sp. zn. 3 Cdo 343/2014, ktoré vychádzali z právneho názoru, podľa ktorého aj členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci BSM a pri jeho vyporiadaní treba vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyporiadania.

Sťažovateľ ďalej namietol, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri určení hodnoty členského podielu v bytovom družstve vychádzal zo zostatkovej hodnoty členského podielu a nie z ceny obvyklej (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 29/2000, sp. zn. 3 Cdo 105/2007, sp. zn. 3 Cdo 88/2010 a R 40/2002). Vyslovil názor, že danú vec bolo potrebné právne posúdiť tak, že pri určení hodnoty členského podielu v bytovom družstve sa vychádza z trhovej ceny bytu (nie z jej zostatkovej hodnoty), ku ktorému sa predmetný členský podiel viaže, a to v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby prejednávajúci senát danú vec v súlade s § 48 ods. 1 CSP postúpil na rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu s tým, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Senát 6 C najvyššieho súdu uznesením č. k. 6 Cdo 202/2017 z 24. mája 2019 postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho s