Súdne precedensy - Diskriminácia v práve sociálneho zabezpečenia

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia základného práva
a) na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), podľa čl.3 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), na nediskrimináciu podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa čl. 14 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
b) na uplatňovanie svojich základných práv a slobôd bez ujmy na právach podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy a podľa čl. 3 ods. 3 Listiny,
c) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.2 Ústavy, podľa čl.10 ods.2 Listiny, ako aj podľa čl.8 ods.1 Dohovoru a čl.7 Charty,
d) vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny, ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dodatkový protokol“),
e) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Charty,
f) na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, zo 7. januára 2019 nebol sťažovateľke priznaný nárok na jednorazové odškodnenie po poškodenom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu, a to s odôvodnením, že sťažovateľka nebola v čase smrti poškodeného jeho manželkou, ale zastávala status družky a snúbenice, atým nesplnila zákonné podmienky priznania nároku na jednorazové odškodnenie. Správny orgán vychádzal z § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), podľa ktorého "manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie".

S predmetnými závermi sa stotožnila aj Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá rozhodnutím č. 38023-2/2019-BA z 12. marca 2019 odvolanie sťažovateľky v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Sociálna poisťovňa zastáva názor, že využitie analógie nie je v tomto prípade možné, keďže tá prichádza do úvahy v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený. V danom prípade však situácia, ktorá nastala po smrti poškodeného, je výslovne upravená v § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pojem spolužijúca osoba, resp. družka, ako ho pozná Dohovor, má význam napr. pri dedení, čo vyplýva aj z právnej úpravy slovenského dedičského práva. Argumentáciu sťažovateľky považuje Sociálna poisťovňa za popierajúcu účel uvedeného ustanovenia, ktorým je ich aplikácia len na určitý, presne stanovený okruh osôb. Pri posudzovaní nároku sťažovateľky sa musí vychádzať z určitých objektívnych skutočností.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala sťažovateľka správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") správnu žalobu sťažovateľky zamietol rozsudkom č. k.20 Sa/7/2019 zo 17. septembra 2019. Podľa krajského súdu neboli splnené podmienky na uplatnenie neprimerane extenzívneho výkladu označeného ustanovenia, resp. ním použitého konkrétneho pojmu "manželka" spôsobom, ktorý presadzuje žalobkyňa (sťažovateľka). O právnom obsahu ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie sú odôvodnené pochybnosti, pretože je z neho zrejmé, že stanovuje uzavretý okruh subjektov oprávnených na uplatnenie nároku na jednorazové odškodnenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného zamestnanca, pričom týmito subjektmi sú manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného. Okruh týchto subjektov je nepochybne identifikovaný ich označením, ktorému zodpovedá konkrétny právny obsah týmto označeniam pripisovaný zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákonom o rodine"), ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku.

Presadzovanie názoru žalobkyne na obsah pojmu "manželka", založeného na iných záveroch, tak nemôže byť podľa krajského súdu úspešné, pretože je . Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty, na základe čoho je takýto spôsob rozhodovania súdu síce dovolený, ale značne limitovaný. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov, čo platí práve pre daný prípad.

Pokiaľ teda zákonodarca nepoužil túto zaužívanú koncepciu "blízkej osoby" na účely jednorazového odškodnenia podľa § 94 a nasl. zákona o sociálnom poistení, prípadne priamym odkazom na použitie § 116 Občianskeho zákonníka, s uplatnením systematického výkladu práva sa javí nepoužitie tohto konceptu ako vedomý postup zákonodarcu, ktorým zreteľne prejavil svoju autonómnu zákonodarnú pôsobnosť a vôľu spôsobom, ktorým kreoval predmetnú právnu úpravu § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd tak aproboval postup Sociálnej poisťovne, ktorá vo svojom rozhodnutí zohľadnila, že zákonom je preferované manželské spolužitie, ktoré poskytuje manželom viac práv ako iné partnerské spolužitie, čo sa prejavilo aj v normatívnom texte § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutom rozsudku, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky na základe rovnakého právneho posúdenia veci ako krajský súd. Najvyšší súd tiež uviedol, že "od prijatia zák. č. 461/2003 Z.z. došlo nepochybne k určitým spoločenským, politickým, sociálnym a iným zmenám, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že tento zákon bol od roku 2003 mnohopočetne novelizovaný, a teda v prípade, ak by bolo úmyslom zákonodarcu priznať nárok na jednorazové odškodnenie aj iným osobám, ako tam výslovne uvedeným, teda napríklad aj osobám žijúcim s poškodeným v spoločnej domácnosti, rozšíril by zákonodarca okruh oprávnených osôb aj na tieto osoby. V predmetnej veci nebolo na voľnej úvahe Sociálnej poisťovne, ústredie, teda žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu, či možno žalobkyni ako družke priznať nárok na jednorazové odškodnenie. Žalovaná mohla takýto nárok priznať len osobám výslovne uvedeným v tomto ustanovení. V prípade pripustenia extenzívneho výkladu ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., prezentovaného žalobkyňou by uvedené ustanovenie stratilo svoje opodstatnenie, keďže by sa mohlo vzťahovať na široký okruh príbuzných, ktorí žili s poškodeným v spoločnej domácnosti (napr. plnoleté deti, rodičov).".

Sťažovateľka uviedla, že všeobecné súdy sa nemali striktne pridržiavať len jazykového výkladu, ktorý nereflektuje na spoločenské, sociálne, politické a iné zmeny, ktoré medzičasom nastali od jeho prijatia. Súdy mali zohľadniť aj ďalšie formy výkladu, ato najmä eurokonformný výklad, ústavnokonformný výklad, ako aj teleologický výklad a historický výklad. Tiež poukazuje na potrebu extenzívneho výkladu a analógie.

Sťažovateľka