Súdne precedensy - HASÁLIKOVÁ proti Slovenskej republike

Sťažovateľka sa narodila v roku 1972. V súčasnosti si odpykáva trest vo väznici v Levoči. Pred Súdom ju zastupoval pán M. Cibuľa, advokát pôsobiaci v Liptovskom Mikuláši.

Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová, z ministerstva spravodlivosti.

Skutkové okolnosti prípadu, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.

Dňa 24. októbra 2009 bolo políciou v Žiline začaté trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi pre vraždu spáchanú deň predtým. Trestný čin bol kvalifikovaný ako "obzvlášť závažný zločin".

Na základe výpovede P. O., ktorý bol vypočutý ako svedok, polícia podozrievala jeho brata, J. O., ktorý bol zadržaný 24. októbra 2009 a predvedený na policajnú stanicu o 20.18 hod.

Večer 24. októbra 2009 a nasledujúci deň J. O. a jeho matka vydali polícii určité veci odcudzené z bytu obete. O 4.50 hod. 25. októbra 2009 sťažovateľkina sestra vydala polícii oblečenie, ktoré mala sťažovateľka na sebe deň predtým. Sťažovateľka trvala na tom, že na jej oblečení sa neskôr nenašli žiadne stopy krvi obete.

Dňa 25. októbra 2009 boli J. O. a sťažovateľka obvinení z "obzvlášť závažného zločinu" vraždy. V rozhodnutí sa uvádzalo, že z dôvodu hroziaceho trestu musia mať už v prípravnom štádiu konania obhajcu (pozri ďalej odsek 40) a že ak si obhajcu nezvolia (alebo im ho iné, nato oprávnené, osoby nezvolia) do 30 minút od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia, bude im obhajca ustanovený súdom.

Podľa vlády, v ten istý deň, po zistení, že J. O. nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si našiel obhajcu, vyšetrovateľ požiadal Okresný súd Žilina o ustanovenie obhajcov pre J. O. aj pre sťažovateľku, pretože si obhajcov v danej časovej lehote nezvolili. Podľa sťažovateľky, vyšetrovateľ túto žiadosť urobil bez toho, aby zistil jej situáciu. Súd žiadosti vyšetrovateľa vyhovel.

V čase od 10.20 hod. do 14.15 hod. 25. októbra 2009 bol J. O. vypočutý vyšetrovateľom a v prítomnosti oboch súdom ustanovených obhajcov vypovedal, že on aj sťažovateľka obeť ubodali.

Dňa 25. októbra 2009, podľa vlády okolo 15.00 hod., sa sťažovateľka dostavila na policajnú stanicu v Žiline. Podľa príslušnej zápisnice sa dostavila dobrovoľne na základe predvolania. Bolo jej oznámené obvinenie a v čase od 15.20 hod. do 17.25 hod. bola vyšetrovateľkou vypočutá v prítomnosti jej ustanoveného obhajcu a obhajcu ustanoveného J. O. Prvé dve strany zápisnice obsahovali predtlačené poučenie o tom, že sťažovateľka má právo zvoliť si obhajcu, že tak neurobila a požiadala o ustanovenie obhajcu súdom, a že má právo nevypovedať a nemôže byť nútená ku priznaniu. Sťažovateľka osobitne podpísala vyhlásenie, podľa ktorého jej poučenie bolo primerane vysvetlené a porozumela mu. Ďalej potvrdila, žev plnej miere porozumela obvineniu a nežiada žiadne ďalšie vysvetlenie. Všetky strany zápisnice o výsluchu boli sťažovateľkou podpísané a posledná strana bola podpísaná oboma obhajcami ustanovenými súdom.

Počas výsluchu sťažovateľka uviedla, že raz ročne navštevuje psychiatra, že poberá invalidný dôchodok z dôvodu ochorenia chrbtice, že v plnej miere porozumela obvineniam proti nej a vzdáva sa práva na podanie sťažnosti, a že si z dôvodu svojej finančnej situácie nezvolila obhajcu a súhlasí s tým, aby ju obhajoval súdom ustanovený obhajca. Bolo zaznamenané, že sťažovateľke bol pred výsluchom poskytnutý dostatok času na konzultáciu s jej obhajcom. Na to vyhlásila, že ľutuje, čo sa stalo, že bola na mieste činu, keď J. O. zabil obeť, ale že sa na vražde nezúčastnila. Neskôr zmenila opis udalostí a vysvetlila, že J. O. najskôr bodol obeť a potom jej podal nôž, a že obeť zomrela potom, čoju bodla nožom. Na konci sťažovateľka odpovedala na otázky, ktoré jej položili jej obhajca a obhajca J. O.

Z policajného záznamu vyplýva, že sťažovateľka bola zadržaná 25. októbra 2009 o 17.30 hod., z dôvodu predpokladu, že u nej existuje hrozba úteku.

V ten deň bolo vypočutých aj viacero svedkov. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že dvaja svedkovia uviedli, že v čase udalosti bola s nimi v krčme.

Dňa 26. októbra 2009 o 12.12 hod. bolo vyšetrovateľovi doručené splnomocnenie, podľa ktorého sťažovateľku v trestnom konaní zastupoval advokát splnomocnený sestrou sťažovateľky. Obhajcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu; ten potom splnomocnil iného advokáta ako svojho substitúta na komunikáciu so sťažovateľkou.

O 15.03 hod. v ten istý deň krajský prokurátor v Žiline (ďalej len "krajský prokurátor") podal návrh na vzatie J. O. a sťažovateľky do väzby.

Dňa 27. októbra 2009 súd nariadil vyšetrenie duševného stavu oboch obvinených.

Dňa 28. októbra 2009 o 9.00 hod. sudca pre prípravné konanie vypočul J. O., ktorý potvrdil svoje priznanie urobené pred vyšetrovateľom a popísal účasť sťažovateľky na vražde. Prítomný bol zastupujúci obhajca sťažovateľky.

Dňa 28. októbra v čase od 9.50 hod. do 10.40 hod. sudca pre prípravné konanie vypočul sťažovateľku v prítomnosti jej zastupujúceho obhajcu. Podľa oficiálneho záznamu bola sťažovateľka znovu poučená o jej procesných právach. Následne vyhlásila, že bola zadržaná 25. októbra 2009 o 17.30 hod., po tom, ako sa dobrovoľne dostavila na policajnú stanicu, že nemá námietky proti postupu polície a že proti nej nebolo použité žiadne násilie. Potom spochybnila svoje priznanie a tvrdila, že jej výpoveď pred vyšetrovateľom bola nepravdivá a bola urobená iba zo strachu. Pri odpovedaní na otázky prokurátora pripustila, že pod hrozbou obeť bodla nožom patriacim J. O., ale vyhlásila, že obeť zomrela až potom, čo jej J. O. podrezal hrdlo.

Počas prípravného konania orgány zabezpečili ďalšie výpovede svedkov, viacero znaleckých posudkov vrátane tých ohľadom duševného stavu obvinených a záznamy telefonickej komunikácie.

Psychiatrický a psychologický znalecký posudok, vypracovaný v januári 2010 s použitím širokej škály testov, obsahoval závery o tom, že sťažovateľka má ľahký stupeň duševnej zaostalosti (IQ 64 podľa testu podľa Ravena a IQ 69 podľa verbálnej časti testu WAIS-R), s infantilnými znakmi a zjednodušujúcim myslením. Podľa znalcov je tiež veľmi naivná, emocionálne nezrelá a ľahko ovplyvniteľná. V čase udalostí bola schopná rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a predvídať jeho následky, avšak jej ovládacia schopnosť bola znížená vplyvom emocionálneho stavu, znížených mentálnych schopností a alkoholu. Znalci uviedli, že sťažovateľka počas vyšetrenia najskôr poprela udalosti, ale neskôr sa k nim priznala, bola neúprimná, neustále menila svoje vyhlásenia a naivne predstierala poruchy pamäti.

Dňa 28. mája 2010 sa uskutočnila konfrontácia medzi sťažovateľkou a J. O., za prítomnosti oboch obhajcov, počas ktorej sťažovateľka trvala na tom, že nebola na mieste činu. Na otázku vyšetrovateľa, prečo sa k vražde predtým priznala a dokázala ju podrobne opísať, sťažovateľka odpovedala, že sa priznala zo strachu a reprodukovala udalosti tak, ako je to popísané v uznesení o vznesení obvinenia. Na druhej strane J. O. najskôr tvrdil, že sťažovateľka bola prítomná na mieste činu a podieľala sa na vražde, potom uviedol, že nebola na mieste činu a vraždu spáchal on a cíti sa vinný.

Dňa 4. júna 2010 mali sťažovateľka a jej obhajca možnosť oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a s výsledkami vyšetrovania. Neuplatnili žiadne námietky, ani nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov; sťažovateľkin obhajca výslovne uviedol, že nežiada o opakované vykonanie úkonov uskutočnených predtým, ako prevzal právne zastupovanie sťažovateľky, ale požiadal prokurátora o zastavenie trestného stíhania, pretože vykonané dôkazy podľa neho nepreukazovali vinu sťažovateľky.

Dňa 17. júna 2010 bola na sťažovateľku podaná obžaloba pre "obzvlášť závažný" zločin vraždy spáchaný v spolupáchateľstve s J. O.

V predmetnej obžalobe sa uvádza, že v ten istý deň J. O. a prokurátor uzavreli dohodu o vine a treste, podľa ktorej J. O. priznal vinu z vraždy spáchanej spolu so sťažovateľkou výmenou za trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťdva a pol roka.

Po tom, čo prokurátor požiadal súd o schválenie už uvedenej dohody o vine a treste, sťažovateľkin obhajca vzniesol námietku, že nebol vopred informovaný o rokovaniach o vine a treste napriek tomu, že sťažovateľka a J. O. boli súdení spoločne. Súd neakceptoval jeho argument, že takýmto postupom boli porušené obhajobné práva sťažovateľky a 2. júla 2010 dohodu schválil.

Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo neskôr v ten deň, súd pristúpil k predbežnému prejednaniu obžaloby na sťažovateľku. Sťažovateľka odmietla rokovať o dohode o vine a treste ajej obhajca neúspešne navrhol súdu, aby bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že trestný čin nespáchala sťažovateľka.

Hlavné pojednávanie sa potom konalo v dňoch 27. septembra 2010, 2. novembra 2010, 7., 27. a 28. decembra 2010, 7. a 11. januára 2011. Vypočutých bolo množstvo svedkov a znalcov a bolo vykonané dokazovanie viacerými znaleckými posudkami a ďalšími listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní 27. septembra 2010 sťažovateľka poprela vinu a tvrdila, že sa v prípravnom konaní priznala k vražde iba zo strachu. Podľa zápisnice z pojednávania, prítomný znalec z oblasti psychológie zasiahol do výsluchu sťažovateľky, aby preformuloval otázku položenú prokurátorom; pri inej príležitosti sťažovateľka vyhlásila, že nerozumie otázke prokurátora a otázka bola potom preformulovaná.

Dňa 8. októbra 2010 súd vyhovel žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby, pričom uviedol, že existencia dôvodného podozrenia voči nej bola oslabená doposiaľ vykonanými dôkazmi a skutočnosťou, že rozhodujúci priamy dôkaz, to znamená výpoveď J. O., sa v dôsledku jeho smrti stal nedostupným. Toto rozhodnutie bolo neskôr zrušené odvolacím súdom.

Na pojednávaní 27. decembra 2010 súd vzal na vedomie smrť J. O. a vyhovel návrhu prokurátora na prečítanie výpovedí urobených J. O. 25. a 28. októbra 2009, ako aj zápisnice z konfrontácie medzi ním a sťažovateľkou počas prípravného konania. Sťažovateľka nemala žiadne pripomienky, ani nenavrhla nové dôkazy.

V záverečnej reči prednesenej 7. januára 2011 sťažovateľkin obhajca poukázal na skutočnosť, že J. O. aj sťažovateľka predniesli viacero verzií udalosti a že vykonané dôkazy, vrátane viacerých svedeckých výpovedí, preukázali, že sťažovateľka nebola na mieste činu. Takisto trval na skutočnosti, že sťažovateľka bola zadržaná políciou v Liptovskom Mikuláši 24. októbra 2009, čo bolo jeden deň pred jej prvým výsluchom, keďže nebola schopná sama cestovať na policajnú stanicu v Žiline; to tiež vysvetľovalo, prečo bolo jej oblečenie odovzdané 25. októbra 2009 o 4.50 hod. jej sestrou. Podľa jej obhajcu boli počas týchto dvadsiatich štyroch hodín sťažovateľke popísané udalosti a bolo jej oznámené, ako má vypovedať; kvôli svojmu mentálnemu postihnutiu poslúchla. Navyše, jej nasledujúci výsluch bol nezákonný z dôvodu zavádzajúcich otázok, ktoré položil vyšetrovateľ.

Rozsudkom z 11. januára 2011 bola sťažovateľka uznaná vinnou z "obzvlášť závažného" zločinu vraždy spáchaného v spolupáchateľstve s J. O. a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť rokov. Súd uviedol, že vzhľadom na to, že obaja obvinení počas celého konania opakovane menili svoju verziu udalostí, ich výpovede boli dôsledne analyzované a prepojené s nepriamymi dôkazmi, pričom nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by J. O. nepravdivo zaplietol sťažovateľku do skutku. Podľa názoru súdu, vinu sťažovateľky preukázali predovšetkým svedectvá J. O., ale aj jej opakované priznania urobené pred vyšetrovateľom, sudcom pre prípravné konanie a znalcom, v ktorých poskytla veľmi podrobný popis udalostí (ktoré by nebola schopná reprodukovať, ak by nebola na mieste činu) a ktoré boli z väčšej časti v súlade s výpoveďami J. O.; vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola schopná vysvetliť následné zmeny vo svojej výpovedi, okrem argumentu o strachu, súd sa rozhodol jej neskoršie výpovede nepoužiť. Na jej vinu poukazovali aj ďalšie dôkazy, najmä záznamy z telefonických rozhovorov a niektoré svedecké výpovede, pričom znalecké posudky nemohli vylúčiť ani možnosť, že obeť bola bodaná dvoma osobami. Opierajúc sa o znalecký psychiatrický posudok, ktorý nezistil žiadne duševné ochorenie, súd usúdil, že sťažovateľkino ľahké mentálne postihnutie nemôže ako také viesť k záveru o znížení trestnej zodpovednosti.

V odvolaní podanom 28. januára 2011 sťažovateľka napadla výrok o vine, tvrdiac, že bolo jasne preukázané, že sa nenachádzala na mieste činu. Ďalej namietala, že súd odmietol vypočuť svedka obhajoby, a že došlo k porušeniu jej obhajobných práv z dôvodu, že sa jej obhajca nemohol zúčastniť rokovaní o dohode o vine a treste s J. O.