Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trest prepadnutia majetku - história, komparatistika, správa majetku
V predmetnom príspevku jeho autori svoju pozornosť zameriavajú na problematiku trestu prepadnutia majetku, ktorý je v odbornej literatúre analyzovaný len zriedkavo. Jeho význam a frekvencia však v poslednom období nadobúdajú na aktuálnosti najmä v súvislosti s odsúdením viacerých obžalovaných za trestné činy korupčno-ekonomickej povahy a za ich účasť v zločineckých skupinách. Autori sa v súvislosti s týmto trestom sústreďujú na jeho históriu, porovnanie s právnou úpravou v trestných zákonoch niektorých iných štátov EÚ a na správu majetku, ktorý je predmetom tohto trestu.
In the presented article, the authors focus on the issues of the penalty of forfeiture of property, which is little discussed in the literature. However, its importance and frequency have recently become more important, especially in relation with the conviction of several defendants for crimes of corruption-economic nature and for their participation in criminal group. Regarding this punishment the authors focus on its history, comparison with the legislation in the criminal laws of other EU countries and on the administration of the property that is the subject of this punishment.
ŠANTA, J. – PETKOVÁ, Z.: Trest prepadnutia majetku – história, komparatistika, správa majetku; Justičná revue, 74, 2022, č. 5, s. 633 – 648.
Kľúčové slová: trest prepadnutia majetku, história, komparatistika, správa majetku.
Key words: the penalty of forfeiture of property, history, comparison, administration of the property.
Právne predpisy/legislation: Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z. platnom znení; zákon č. 278/1993 Z. z. v platnom znení o správe majetku štátu; zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úvod
Trest prepadnutia majetku, zakotvený v § 58 a § 59 Trestného zákona, predstavuje jeden z tzv. majetkových trestov najvýraznejšie postihujúcich majetok odsúdeného a je výnimkou z ústavnej ochrany nedotknuteľnosti majetku ako základného ľudského práva zakotveného v Ústave SR.
1)
Ako to vyplynie aj z ďalej analyzovaného textu, podstata trestu prepadnutia majetku spočíva v tom, že sa právoplatným rozhodnutím súdu odoberá vlastnícke právo páchateľa k majetku, ktorý je v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu. Účelom tohto trestu je tak najmä postihnúť majetok, ktorý patrí páchateľovi trestného činu, sťažiť mu podmienky na páchanie ďalšej trestnej činnosti, odňať mu trestnou činnosťou neoprávnene získaný prospech a v neposlednom rade takto výchovne pôsobiť na páchateľa.
2)
Tieto ustanovenia Trestného zákona výrazným spôsobom zasahujú do základných ľudských práv a slobôd chránených najmä čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoužíva. Dedenie sa zaručuje
. (Zvýraznenie J. Š. a Z. P.)V tejto súvislosti je potrebné osobitne pripomenúť ods. 5 tohto ústavného článku, podľa ktorého
zásahy do vlastníckeho práva možno,
okrem iného,
dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ideo opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Okrem hmotnoprávnej úpravy Ústava SR poskytuje aj procesnoprávnu ochranu vlastníckemu právu vo svojom čl. 46v podobe súdnej alebo inej ochrany vrátane práva na spravodlivý proces.
3)
Podstata tohto základného práva spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali - v spojitosti sjej uplatnením - povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákon (čl. 2 ods. 3 ústavy).
4)
V intenciách § 6 Obchodného zákonníka možno majetok definovať ako súhrn majetkových hodnôt - vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré patria určitej osobe.
V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") je prepadnutie (konfiškácia) majetku v trestnom konaní prípustná pri splnení troch základných podmienok - zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti. Za základné kritérium pri posudzovaní primeranosti konfiškácie ESĽP považuje rozumný vzťah primeranosti medzi prostriedkom ochrany verejného záujmu a ochranou práva na pokojné užívanie majetku, t.j. či odsúdený nebol podrobený neprimeranému bremenu (
Ismailov v. Ruská federácia
, tiež
Grifhorst v. Francúzsko, Paulet v.
Spojené kráľovstvo
a ďalšie). ESĽP zároveň požaduje primeranosť rozsahu konfiškácie vo vzťahu k závažnosti toho trestného činu, za ktorý bol páchateľ odsúdený, a nie vo vzťahu ktej trestnej činnosti, ktorá mu preukázaná nebola (
Gyrlyan v. Ruská federácia
).Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD") k otázke konfiškácie majetku uvádza, že jej výkon podlieha čl. 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj "Charta"), ktorý, okrem iného, stanovuje, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho a nakladať s ním. V súlade s čl. 52 ods. 1 Charty možno toto právo obmedziť vtedy, keď to skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, a nepredstavuje vo vzťahu k sledovanému účelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata takto zaručeného práva (
rozsudok SDzo 16.7.2020 vo veci C-686/18
, tiež
rozsudok SD zo 14.1.2021 vo veci C-319/19
).Úvodom je potrebné tiež poznamenať, že § 58 Trestného zákona, zakotvujúci trest prepadnutia majetku, vykonáva viaceré právne záväzné akty Európskej únie, ako napr. Smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, či viaceré rámcové rozhodnutia Rady Európskej únie, napr. 2001/500/JHA, 2003/577/JHA, 2005/212/JHA, 2006/783/JHA a 2007/845/JHA, ktoré predpokladajú kauzálnu súvislosť medzi majetkom podliehajúcim konfiškácii a trestnou činnosťou, za ktorú bol páchateľ právoplatne odsúdený.
Niektoré historické aspekty trestu prepadnutia majetku
Ako to vyplynie z ďalej uvedeného textu, trest prepadnutia majetku má svoju dlhodobú históriu aj na území Slovenska. Z viacerých právnych noriem (historicky) upravujúcich tento trest poukazujeme najmä na tieto.
Už zákon č. 50/1923 Sb. na ochranu republiky v § 29 zakotvoval "Trest peněžitý a Zabavení jmění", a konkrétne v ods. 2 fakultatívny trest prepadnutia majetku alebo určitej jeho časti, ak obžalovaného súd odsúdil za trestné činy Úkladov (vrátane ich prípravy), Ohrozenia bezpečnosti republiky a útokov na ústavných činiteľov, Zrady štátneho tajomstva a Vojenskej zrady, pričom tento trest ukladal "ako náhradu za škodu spôsobenú takýmto činom."
Konfiškáciu majetku ako fakultatívny trest v § 35 zakotvoval aj zákon č. 320/1940 Sl. zák. o trestných činoch proti štátu v prípade odsúdenia za už uvedené trestné činy a navyše aj za trestné činy Vyzvedačstva, Zrady vojenského tajomstva a za trestný čin pod názvom "Sdružovanie štátu nepriateľské." Konfiškácia majetku spočívala v tom, že všetok majetok odsúdeného alebo jeho časť, ktorú súd určil v rozsudku, s výnimkou časti majetku nevyhnutne určeného na výživu a výchovu, prepadol v prospech štátu. Výkon konfiškácie majetku bol upravený osobitným zákonom.
Zákon č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky v § 48 zakotvoval obligatórny trest Konfiškácie majetku (alebo jeho časti) v prípadoch trestných činov Velezrady, Vyzvedačstva, Vojnového záškodníctva, Sabotáže a Vierolomnosti, s fakultatívnym dodatkom: "to isté môže (súd) urobiť, ak odsudzuje vinníka pre niektorý iný čin trestný podľa tohto zákona."
Trestný zákon č. 86/1950 Sb. upravoval trest Prepadnutia majetku v § 47. Súd takýto trest mohol uložiť zohľadňujúc povahu, závažnosť činu a pomery páchateľa, ak odsudzoval páchateľa na trest smrti alebo za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky. Trest prepadnutia majetku postihoval celý páchateľov majetok alebo tú jeho časť, ktorú súd určil. Prepadnutie majetku sa však nevzťahovalo na prostriedky alebo veci, ktoré boli nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb páchateľa alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu bol páchateľ povinný sa starať podľa zákona. Výrokom o prepadnutí majetku zanikalo vtedajšie zákonné majetkové spoločenstvo. Vlastníkom prepadnutého majetku sa stával štát.
5)
Z historického hľadiska Trestný zákon č. 140/1961 Zb. zakotvoval trest Prepadnutia majetku v § 51 a v § 52 tak, že súd mohol uložiť tento trest vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzoval na výnimočný trest alebo ak ho odsudzoval na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez týchto podmienok mohol súd uložiť trest prepadnutia majetku ibav prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľoval. Ako samostatný trest sa trest prepadnutia majetku mohol uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nebolo potrebné. Trest prepadnutia majetku postihoval celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd určil. Prepadnutie majetku sa však nevzťahovalo na prostriedky alebo veci, ktoré boli nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu bol odsúdený podľa zákona povinný sa starať. Aj podľa tejto právnej úpravy výrokom o prepadnutí majetku zanikalo vtedajšie zákonné majetkové spoločenstvo. Vlastníkom prepadnutého majetku sa stával štát.
Nakoniec súčasný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v jeho pôvodnom zneníz roku 2005 upravoval trest prepadnutia majetku v § 58 a v § 59 tak, že trest prepadnutia majetku mohol súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzoval na trest odňatia slobody na doživotie alebo na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu. Tento trest súd uložil bez splnenia týchto podmienok, ak odsudzoval páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, ods. 3 alebo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 5/2022
