Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike z pohľadu OECD
Cieľom práce je priblížiť závery hodnotenia súladu právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb Slovenskej republiky s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov a predstaviť návrh na implementáciu hlavných zistení. Pri posudzovaní záverov sa vychádza taktiež z doterajšej praxe slovenských súdov a z dôvodu podobných znakov českej právnej úpravy aj z odporúčaní adresovaných Českej republike.
KAPIŠOVSKÁ, A. - KRÁLIK, J.: Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike z pohľadu OECD; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 530 - 549.
The aim of this paper is to describe conclusions of the evaluation of criminal liability of legal entities in the Slovak Republic with the OECD Convention on Combating Bribery of Foreign Public Officials and present a proposal for the implementation of the main findings. The assessment of the conclusions is also based on the current practice of the Slovak courts and due to similar features of the legislation also on recommendations addressed to the Czech Republic.
Zákon č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len "TZPO")
1)
nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Pracovná skupina OECD proti podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len "WGB") následne v októbri 2017 posudzovala súlad tejto právnej úpravy s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len "dohovor")
2)
vo Fáze 1bis. Dané hodnotenie bolo zamerané výlučne na otázku zodpovednosti právnických osôb (ďalej len "PO"), keďže nová trestnoprávna legislatíva môže mať podstatný vplyv na odhaľovanie, postihovanie a ukladanie sankcií za podplácanie zahraničných verejných činiteľov.Výsledkom tohto procesu bola hodnotiaca správa s identifikovanými nejasnosťami alebo nedostatkami, na ktoré sa WGB podrobnejšie zameria počas hodnotenia SR vo Fáze 4, ktoré by sa malo uskutočniť v roku 2025.
Najväčšími nedostatkami, ktoré boli počas hodnotenia SR vo Fáze Ibis identifikované, sú:
-
PO zriadené zákonom (napr. železnice SR, ktoré podnikajú, ale v zmysle § 5 TZPO nie sú trestne zodpovedné, čo je v rozpore s čl. 2 dohovoru);
-
aplikácia § 11 TZPO, ktorý upravuje zásady pre ukladanie sankcií PO a povinnosť zohľadniť niektoré konkrétne skutočnosti, čo môže mať vplyv na výšku sankcie a v konečnom dôsledku môže byť v rozpore s čl. 5 dohovoru;
-
problémy s poskytovaním právnej pomoci štátom, ktoré majú upravenú administratívnu zodpovednosť PO, čo môže byť v rozpore s čl. 9 dohovoru;
-
dôsledná konfiškácia nielen zaplatených úplatkov, ale aj výnosov z nich.
WGB bude ďalej sledovať aj aplikačnú prax súdov vo vzťahu k trestnému stíhaniu a sankcionovaniu PO. Bude skúmať aplikáciu ustanovenia § 4, najmä otázky pričítateľnosti konania fyzickej osoby (ďalej len "FO") PO a vyvodenia zodpovednosti PO z konania fyzickej osoby, možnosť vyvinenia sa PO podľa ods. 3, ako aj ďalšie praktické otázky, ktoré sa na prvý pohľad nejavili ako problematické, avšak ich výklad je nejasný.
Z prijatej hodnotiacej správy nevyplývajú pre SR konkrétne odporúčania. Pre hladký priebeh a úspešné ukončenie hodnotenia SR vo Fáze 4 je však potrebné vziať do úvahy zistené nedostatky, resp. nejasnosti, a pracovať na ich odstránení ešte pred začatím hodnotenia vo Fáze 4.
Vzhľadom na uvedené je cieľom tohto príspevku poukázať na najdôležitejšie zistené nedostatky vyplývajúce z hodnotenia SR vo Fáze Ibis, ktoré by mohli byť odstránené počas nasledujúceho obdobia do vykonania hodnotenia SR vo Fáze 4.
Súčasne, berúc do úvahy fakt, že ČR sa v marci 2013, teda v čase hodnotenia vo Fáze 3 nachádzala v porovnateľnej situácii ako SR, keďže zákon č. 418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob (ďalej len TOPO) bol účinný jeden roka judikatúra súdov v tejto oblasti prakticky neexistovala;
3)
cieľom je tiež porovnať právnu úpravu SR a ČR a odporúčania OECD v tejto oblasti.Predloženie tohto príspevku tri roky po vypracovaní hodnotenia má svoje opodstatnenie, keďže ide o dostatočné obdobie, počas ktorého bolo vydaných niekoľko rozsudkov týkajúcich sa trestnej zodpovednosti PO. Súčasne, pokiaľ ide o hodnotenie ČR, 2. júla 2019 bola prijatá Follow up správa v rámci 4. kola hodnotenia ČR, pričom v správe sú posudzované oblasti, ktoré majú svoju relevanciu aj vo vzťahu k budúcemu hodnoteniu SR.
V nasledujúcich častiach sa budeme podrobnejšie zaoberaťjednotlivými odporúčaniami adresovanými vo Fáze Ibis SR, pričom v záverečnej časti tohto príspevku sa bližšie pozrieme na implementáciu relevantných odporúčaní adresovaných ČR.
1 Právnické osoby vyňaté spod trestnej zodpovednosti
Článok 2 dohovoru ustanovuje, že
"Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi princípmi také opatrenia, ktoré sú potrebné na stanovenie právnej zodpovednosti právnických osôb za podplácanie zahraničného verejného činiteľa."
4)
WGB vyjadrila obavy, že slovenská právna úprava nie je v súlade s uvedeným článkom, ktorý zaväzuje postihovať všetky PO bez ohľadu na to, či ide o súkromné alebo verejné PO. Rovnako z citovaného článku a rozhodovacej činnosti WGB vyplýva záväzok, aby SR postihovala PO bez ohľadu na to, či má v nich majetkovú účasť štát (§ 5 ods. 2).
5)
Počas hodnotenia vyvstala otázka PO, ktoré sú vyňaté spod zodpovednosti podľa § 5 TZPO. Kým PO ako štát, orgány štátu či medzinárodné organizácie sú v súlade s medzinárodnými štandardmi, slovenská právna úprava vyníma spod zodpovednosti aj všetky PO zriadené zákonom.
6)
J. Záhora ponúka ich exemplifikatívny výpočet, na základe ktorého možno konštatovať, že ich počet je nemalý. Daný autor približuje 57 takýchto subjektov. Patria sem rôzne stavovské organizácie, ako napr. Slovenská advokátska komora, ďalej fondy, ktoré ako verejnoprávne inštitúcie poskytujú podporu umeleckých, vzdelávacích alebo iných aktivít, alebo verejné vysoké školy.
7)
T. Strémy taktiež k PO spadajúcim pod ustanovenie § 5 TZPO uvádza, že ide o pomerne veľký počet PO, pričom viaceré sa ani nezapisujú do Obchodného registra, teda okruh právnických osôb, ktorým nemožno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je v súčasnosti pomerne ťažké vymedziť.
8)
Počas diskusie SR zdôraznila, že nejde o podniky vo vlastníctve štátu ani o podniky pod kontrolou štátu, ktoré vyslovene spadajú do rámca TZPO v zmysle § 5 ods. 2. Vysvetlila, že ide o individuálnu kategóriu PO vo všeobecnosti financovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré plnia funkcie štátu, napríklad o Železnice SR alebo Eximbanku SR. Rovnako argumentovala, že takéto PO vznikajú zo zákona len zriedka a vo všeobecnosti podniky vo vlastníctve štátu majú právnu formu obchodných spoločností, ktoré zvyčajne neplnia štátne funkcie.
WGB však konštatovala, že zákon NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR v § 1 ods. 2 výslovne stanovuje, že:
"Železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností."
WGB vyjadrila obavy, že existuje možnosť zriaďovania PO zákonom, ktoré teoreticky budú vykonávať "funkcie štátu", čím sa vyhnú trestnej zodpovednosti. Článok 2 dohovoru však nerozlišuje medzi verejnými a súkromnými PO, ale vzťahuje sa na všetky takéto subjekty.WGB rozhodla, že túto otázku vo vzťahu k SR podrobnejšie preskúma vo Fáze 4 hodnotenia.
9)
Pre slovenské štátne orgány tak vzniká otázka, či je možné a ak áno, akým spôsobom predísť prípadnému prijatiu odporúčania na odstránenie obmedzení trestnej zodpovednosti. Bude potrebné predložiť argumenty na vyvrátenie obáv WGB v prípade ponechania aktuálneho znenia § 5 ods. 1 zákona. V tejto súvislosti sa javí ako vhodné stanovenie kritérií alebo obmedzení zriaďovania PO zákonom, ktoré by zároveň mohli byť zúčastnené na obchodovaní na trhu.
Druhou možnosťou môžu byť úvahy o zmene tejto právnej úpravy tak, aby aj niektoré PO zriadené zákonom podliehali trestnej zodpovednosti so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami.
Ak SR zvolí túto druhú možnosť, možno zvažovať obmedzenie sankcionovania takýchto PO tak, aby nebolo možné uložiť im trest zrušenia PO, prípadne aj iné vhodné obmedzenia.
2 Pričítateľnosť konania fyzickej osoby právnickej osobe
WGB ďalej posudzovala otázku pričítateľnosti konania FO PO. V rámci diskusie slovenská delegácia vysvetlila rozsah pojmu "štatutárny orgán", pričom WGB rozhodla, že túto otázku bližšie preskúma počas hodnotenia vo Fáze 4 najmä preto, že štatutárnym orgánom môže byť kolektívny orgán a vzhľadom na absenciu judikatúry nie je zrejmé, akým spôsobom sa pričíta trestná zodpovednosť PO v prípade, že štatutárnym orgánom nie je FO.
Efektívnu aplikáciu TZPO možno preukázať jedine rozhodovacou činnosťou súdov. Na odsúdenie PO je však potrebné dôsledné vyšetrenie a odstíhanie všetkých účastníkov trestného činu, teda nielen páchateľov- FO. V tejto súvislosti je absolútne nevyhnutný proaktívny prístup orgánov činných v trestnom konaní, vyšetrovateľov aj prokurátorov, podporený dôslednou operatívnou činnosťou polície. Na kvalitné odvedenie práce je potrebné zabezpečiť príslušné vzdelávacie a školiace aktivity príslušníkov polície, prokurátorov aj sudcov o obsahu TZPO a jeho aplikácii v praxi. Vhodné sa javia spoločné vzdelávacie aktivity za účasti vyšetrovateľov, prokurátorov aj sudcov, ktoré umožnia výmenu praktických skúseností a dohodu na spoločných postupoch.
10)
Z doterajšej aplikačnej praxe vyplýva, že PO koná prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov podľa § 4 ods. 1, písm. a), kedy za PO konal štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,
11)
alebo písm. c)
12)
zákona o TZPO.3 Miera kontroly a dohľadu a rozsah právomocí
Ďalšími otázkami, ktoré WGB sledovala, sú miera kontroly, dohľadu a rozsah právomocí, ktorými musí jednotlivec disponovať, aby jeho konanie bolo možné pričítať PO.
V tejto súvislosti slovenská delegácia tvrdila, že nezáleží na postavení FO, pokiaľ koná na základe delegácie právomocí, napr. splnomocnenia, prokúry, konania v rámci pracovných povinností, a pod. Toto tvrdenie bolo podporené aj ustanovením § 20 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého okrem štatutárnych orgánov (ods. 1) za PO môžu robiť právne úkony aj "iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch PO alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé" (ods. 2).
13)
Vzhľadom na nedostatok judikatúry vo veci trestného konania proti PO bude WGB otázku pričítateľnosti sledovať podrobnejšie v rámci Fázy 4 hodnotenia.
Otázka, kto je oprávnený konať v mene PO, je riešená podrobne v judikatúre civilných súdov. V súvislosti s prípravou na hodnotenie SR vo Fáze 4 bude preto vhodné zhromažďovať relevantné súdne rozhodnutia a priebežne zabezpečovať ich preklad do anglického jazyka.
4 Kritériá spáchania skutku "v prospech", "v mene", "v rámci činnosti" alebo "prostredníctvom" právnickej osoby
WGB ďalej posudzovala splnenie kritéria "spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom". Tieto elementy majú charakter alternatív, t.j. pre vyvodenie zodpovednosti musí byť splnený aspoň jeden znak.
14)
Dôvodová správa k danému návrhu zákona o TZPO síce jednoznačne neuvádza, či má ísťo alternatívu, avšakspomína, že predpokladom je
"existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (...) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti (...)."
Keďže dôvodová správa sa obmedzuje na konštatovanie záujmu osoby a činnosti PO, vynechávajúc priamo slovné spojenia použité v zákone, teda "v prospech" alebo "v mene", zastávame názor, že záujmom navrhovateľa bolo stanoviť pre tieto elementy charakter alternatív.Zároveň postačuje, aby bol úplatok ponúknutý "s úmyslom", aby PO získala nejakú výhodu. Táto výhoda môže mať aj nepeňažný charakter, napr. získanie lepšieho postavenia na trhu alebo vo vzťahu ku konkurenčnej spoločnosti. Nie je rozhodujúce, či PO skutočne mala prospech zo spáchania skutku.
Spojenie "v mene" PO vyžaduje také konanie FO, ktoré možno považovať za konanie PO a ktoré má právne následky pre spoločnosť. Rovnako výraz "v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom" bude definovaný v zakladajúcej listine alebo zakladajúcej zmluve PO, ktoré musia definovať predmet jej činnosti. Medzi aktivitami, resp. činnosťou právnickej osoby, jej záujmami alebo skutočnosťou, že PO bola použitá na páchanie trestnej činnosti alebo spáchanie trestného činu a konaním FO, ktoré má byť PO pričítané, musí existovať príčinná súvislosť. WGB tiež akceptovala stanovisko, že toto ustanovenie bude zahŕňať aj situáciu, kedy bol úplatok zaplatený v prospech, v mene alebo prostredníctvom činnosti prepojenej PO (napr. zahraničnej pobočky).
15)
Vzhľadom na absenciu judikatúry k dátumu posudzovania daných skutočností počas Fázy Ibis bude WGB vo Fáze 4 ďalej sledovať, či aplikačná prax interpretuje TZPO deklarovaným spôsobom. Je preto dôležité oboznámiť súdy s obsahom hodnotiacej správy SR vo Fáze Ibis, otázkami, ktoré budú prioritne predmetom hodnotenia vo Fáze 4, a systematicky zhromažďovať súdne rozhodnutia vo veciach proti PO. Na základe posudzovaných rozhodnutí však možno predbežne konštatovať, že dané kritériá nie sú problematické a nebránia efektívnemu stíhaniu PO v SR. Súd napr. konštatoval spáchanie trestného činu (ďalej aj "TČ") v mene a (zároveň) v prospech spoločnosti, pričom súd nemal za potrebné explicitne vymedzovať či išlo o konanie "v rámci činnosti".
16)
V ďalšom posudzovanom rozhodnutísúd poznamenal, že išlo o konanie "v mene" PO, pričom k ostatným elementom sa nevyjadril.
17)
V inom rozsudku súd len konštatoval spáchanie trestného činu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2021
