Vybrané praktické aspekty inštitútu dohody o vine a treste

Pramene inštitútu priznania viny a konania o dohode (plea bargaining) tkvejú v anglo-americkom právnom systéme, ktorý je založený na porotnom rozhodovacom procese, o ktorom je známe, že je značne zdĺhavý, finančne aj personálne zložitý. So zreteľom na uvedené sa ako žiaduce javilo hľadať riešenie, ktoré by bolo efektívnejšie na účel rýchleho vyriešenia sporu. Týmto riešením sa stal práve inštitút konania o dohode o vine a treste, ktorý sa premietol do nášho právneho systému rekodifikáciou Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006. Uvedenou novelou došlo k vytvoreniu predpokladov na vybavenie trestných vecí s využitím tohto druhu odklonu. Konanie o schválení dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej aj ako "dohoda o vine a treste") možno zaradiť medzi osobitné spôsoby konania, keďže predmetný právny inštitút umožňuje riešenie trestných vecí hospodárnejšie a menej komplikovanejšie vďaka vedeniu osobitných procesných postupov bez konania formálne náročného hlavného pojednávania. V tomto kontexte považujeme za prínosné zvýrazniť význam dohody o vine a treste, na ktorý upriamil pozornosť aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 17.7.2013, sp. zn. 3Tdo/29/2013, kde skonštatoval skutočnosť, v zmysle ktorej význam dohody o vine a treste tkvie predovšetkým v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody prinášajú prospech tak pre obvineného, ako aj pre spoločnosť. Podstata predmetného inštitútu spočíva v tom, že prokurátor a obvinený uzatvárajú obojstranne výhodnú dohodu týkajúcu sa spôsobu skončenia trestnej veci. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Trestného poriadku pod písmenami a) až j).