Výhrada verejného poriadku v kontexte náhradného materstva v rozhodovacej činnosti súdov SR a iných členských štátov EÚ

Úvodom článku považujeme za nevyhnutné vysporiadat sa s inštitútom výhrady verejného poriadku v zmysle pravidiel medzinárodného práva súkromného v teoretickej rovine. Medzinárodné právo súkromné je odvetvie právneho poriadku, ktoré sa upriamuje na vztahy súkromno-právnej povahy s tzv. cudzím prvkom. V rámci tohto odvetvia nachádzame aj odpovede na otázky určenia právomoci súdov, hľadanie rozhodného práva pre tieto vztahy, aj spôsoby uznania a výkonu cudzích rozhodnutí a verejných listín. Práve fakt, že právny vztah má istý nexus k zahraničiu, môže spôsobiť, že súd konajúci vo veci bude na prípad aplikovať rozhodné právo iného štátu a nebude môcť rozhodovať podľa Medzi právnymi poriadkami vo svete existujú značné disparity a preto bolo v rámci medzinárodného práva súkromného nevyhnutnosťou zaviesť možnosť excesu od ustanovení určeného rozhodného práva, za splnenia stanovených podmienok. Napriek tomu, že v rámci EÚ dochádza k postupnej harmonizácii viacerých oblastí práva, aj medzi členskými štátmi sú v niektorých legislatívnych otázkach značné rozdiely, takže aj na úniovej úrovni je nevyhnutné mať možnosť využiť niektoré z dostupných ochranných mechanizmov právneho poriadku konajúceho súdu.

Jedným z týchto dostupných ochranných mechanizmov je aj výhrada verejného poriadku. Tento článok sa zameriava na otázku výhrady verejného poriadku z pohľadu surogačného materstva na Slovenskú republiku, aj celkovo Európskej únie, a na možnosť členských štátov v kontexte otázok surogačného materstva, využiť výhradu verejného poriadku na ochranu striktne konzervatívneho charakteru vybranej otázke. Táto oblasť je z pohľadu práva EÚ zaujímavá aj z hľadiska uznávania verejných listín medzi členskými štátmi, čo je jedným z dôvodov, prečo považujeme za nevyhnutné zohľadniť v článku úniovú úroveň aplikácie výhrady verejného poriadku. Výhrada verejného poriadku má defenzívny charakter a má za cieľ chrániť významné záujmy právneho poriadku súdu konajúceho vo veci. Z nášho pohľadu je jedným z cieľov ochrana suverenity štátu vo vybraných otázkach, ktoré majú štáty vo svojej výlučnej kompetencii. Každý právny poriadok je postavený na určitých hodnotách prameniacich z viacerých aspektov vnímania v konkrétnej spoločnosti. Úlohou tejto výhrady je, aby účinok rozhodného práva, ktoré sa aplikuje na predmetný spor, nenarušil tieto základné hodnoty právneho poriadku Táto výhrada sa aplikuje tak v hmotnoprávnej rovine, ako aj v procesnej. V hmotnoprávnej rovine medzinárodného práva súkromného sa prejavuje formou obmedzeného účinku vybraných ustanovení cudzieho rozhodného práva na posudzovaný vzťah, zatiaľ čo v tej procesnej sa prejavuje skôr vo forme neuznania, alebo zamietnutia výkonu cudzieho rozhodnutia. Keďže nám chýba taxatívny výpočet prípadov, pri ktorých by súd mohol použiť výhradu verejného poriadku, vždy sa musí táto otázka posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Myslíme si, že samotný charakter tohto mechanizmu vyžaduje, aby sa mohol prispôsobiť danému prípadu v danom čase a taxatívne vymedzenie možností použitia by znemožnilo pružné využitie s reflektovaním na aktuálny právny stav. Ako vyplýva zo samotnej charakteristiky inštitútu, použitie výhrady nastupuje až po správnom určení rozhodného práva pre posudzovaný vzťah. Pri následnej aplikácii cudzieho práva súd zistí na základe komparácie s či považuje za nevyhnutné chrániť záujem svojho práva a použije tento mechanizmus. Výhradu verejného poriadku považujeme za určitý zásah do aplikácie cudzieho práva a teda dodržania kolíznej normy medzinárodného práva súkromného, a preto si myslíme, že by tento inštitút nemal byť vykladaný extenzívne. Zo samotného účelu tohto ustanovenia vyplýva využitie len v prípade nevyhnutnej ochrany