Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výhrada verejného poriadku v kontexte náhradného materstva v rozhodovacej činnosti súdov SR a iných členských štátov EÚ
Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.
The legal vacuum at both the international and the EU level in the harmonisation of surrogacy issues raises a number of legal problems in the use of this reproductive procedure with a cross-border element. States have the possibility under the rules of private international law to make use of the mechanisms available to protect the values on which their legal order is based. The present article examines the possibilities of using the public policy reservation as a protective mechanism in the context of surrogacy in the decision-making activity of the courts of the Slovak Republic and other EU Member States.
MORAVCOVÁ, D.: Výhrada verejného poriadku v kontexte náhradného materstva v rozhodovacej činnosti súdov SR a iných členských štátov EÚ; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 913 – 935.
Kľúčové slová: surogácia, náhradné materstvo, určenie rodičovstva, výhrada verejného poriadku.
Key words: surrogacy, determination of parentage, public policy reservation.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, Európsky dohovor o ľudských právach.1)
Úvod
Moderné reprodukčné techniky a praktiky prinášajú vo svete stále viac možností pre páry aj jednotlivcov, ako sa stať rodičmi. Jednou z týchto metód je náhradné materstvo, tzv. surogačné materstvo, ktoré sa stáva čoraz diskutovanejšou témou. Surogáciu upravujú právne poriadky vo svete rôznymi spôsobmi. Kým v niektorých je tento inštitút ilegálny, iné surogáciu umožňujú, niektoré ju neupravujú vôbec, iné napr. tacitne tolerujú. Disparity medzi právnymi poriadkami štátov po celom svete, ale aj štátov v rámci Európskej únie (ďalej ak ako "Únia" alebo "EÚ"), prinášajú so sebou množstvo cezhraničných právnych aj etických problémov. Myslíme si, že samotný fakt, že aj v rámci EÚ existujú štáty, ktoré umožňujú párom využiť túto metódu reprodukcie, vyžaduje, aby sa všetky členské štáty zaoberali touto témou a jasne vymedzili svoj postoj. Ako upozorňuje aj Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, právne vákuum na medzinárodnej, ale aj regionálnej úrovni v kontexte surogačných dohôd spôsobuje, že deti narodené týmto spôsobom môžu byť v praxi po celom svete vystavované porušovaniu ich práv
2)
. Zároveň sa tu vynára problematika obchodovania s deťmi, odmietnutie prevzatia dieťaťa z rôznych dôvodov, porušovanie práv náhradných matiek, ohrozenie princípov právnej istoty a ďalšie právne a etické problémy.Téma náhradného materstva je nesmierne rozsiahla a presahuje možnosti predloženého článku, preto sme sa rozhodli skúmať tento inštitút v kontexte medzinárodného práva súkromného v medziach ochranného mechanizmu, ktorým je výhrada verejného poriadku. Hlavným cieľom článku je identifikovať možnosti slovenských súdov a analogicky vnútroštátnych súdov členských štátov EÚ, použiť výhradu verejného poriadku pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa náhradného materstva. Slovenská republika je viazaná viacerými medzinárodnými zmluvami, ktoré vstupujú do rámca analyzovanej témy, a preto sa budeme venovať aj právnemu rámcu na medzinárodnej úrovni. Ako členský štát EÚ je Slovenská republika súčasťou vnútorného trhu EÚ, ktorý garantuje voľný pohyb osôb. Parciálnym cieľom bude preto analyzovať, či má potenciál ovplyvniť výhradu verejného poriadku fakt, že pôvodné rozhodnutie, alebo verejná listina, pochádzajú z iného členského štátu EÚ. V analyzovanej oblasti pôjde najmä o neuznanie zahraničných rodných listov a nemožnosť osvojenia, čo so sebou prináša množstvo nadväzujúcich právnych problémov. Úvodom sa budeme venovať teoretickému vymedzeniu výhrady verejného poriadku tak, ako ju pozná slovenský právny poriadok, úniové
acquis
aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Následne sa budeme venovať otázke surogácie v kontexte slovenského právneho poriadku aj úprave vo vybraných členských štátoch, a spomenieme aj pomerne nový návrh úniového nariadenia, ktoré by sa malo venovať otázkam rodičovstva vo všeobecnosti. V prakticky zameranej stati článku sa venujeme aplikácii ochranného mechanizmu v kontexte surogácie s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "SDEÚ"), kľúčové rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") aj rozhodovaciu prax slovenských súdov. V závere článku sa pokúsime navrhnúť, akým spôsobom by mohla byť výhrada verejného poriadku použitá v kontexte surogačného materstva tak, aby nedošlo k ohrozeniu kľúčových hodnôt nášho právneho poriadku, avšak zároveň, aby bol zohľadnený prioritne najlepší záujem dieťaťa a subsidiárne aj legitímne očakávania strán. V závere sa vysporiadame s otázkou, akým spôsobom môže ovplyvniť výhradu verejného poriadku fakt, že rozhodnutie alebo listina pochádzajú z členských štátov v porovnaní s tým, keď majú svoj pôvod v tretích štátoch.1 Výhrada verejného poriadku
Úvodom článku považujeme za nevyhnutné vysporiadat sa s inštitútom výhrady verejného poriadku v zmysle pravidiel medzinárodného práva súkromného v teoretickej rovine. Medzinárodné právo súkromné je odvetvie právneho poriadku, ktoré sa upriamuje na vztahy súkromno-právnej povahy s tzv. cudzím prvkom. V rámci tohto odvetvia nachádzame aj odpovede na otázky určenia právomoci súdov, hľadanie rozhodného práva pre tieto vztahy, aj spôsoby uznania a výkonu cudzích rozhodnutí a verejných listín. Práve fakt, že právny vztah má istý nexus k zahraničiu, môže spôsobiť, že súd konajúci vo veci bude na prípad aplikovať rozhodné právo iného štátu a nebude môcť rozhodovať podľa
lex fori.
Medzi právnymi poriadkami vo svete existujú značné disparity a preto bolo v rámci medzinárodného práva súkromného nevyhnutnosťou zaviesť možnosť excesu od ustanovení určeného rozhodného práva, za splnenia stanovených podmienok. Napriek tomu, že v rámci EÚ dochádza k postupnej harmonizácii viacerých oblastí práva, aj medzi členskými štátmi sú v niektorých legislatívnych otázkach značné rozdiely, takže aj na úniovej úrovni je nevyhnutné mať možnosť využiť niektoré z dostupných ochranných mechanizmov právneho poriadku konajúceho súdu.Jedným z týchto dostupných ochranných mechanizmov je aj výhrada verejného poriadku. Tento článok sa zameriava na otázku výhrady verejného poriadku z pohľadu surogačného materstva na Slovenskú republiku, aj celkovo Európskej únie, a na možnosť členských štátov v kontexte otázok surogačného materstva, využiť výhradu verejného poriadku na ochranu striktne konzervatívneho charakteru
lex fori vo
vybranej otázke. Táto oblasť je z pohľadu práva EÚ zaujímavá aj z hľadiska uznávania verejných listín medzi členskými štátmi, čo je jedným z dôvodov, prečo považujeme za nevyhnutné zohľadniť v článku úniovú úroveň aplikácie výhrady verejného poriadku. Výhrada verejného poriadku má defenzívny charakter a má za cieľ chrániť významné záujmy právneho poriadku súdu konajúceho vo veci. Z nášho pohľadu je jedným z cieľov ochrana suverenity štátu vo vybraných otázkach, ktoré majú štáty vo svojej výlučnej kompetencii. Každý právny poriadok je postavený na určitých hodnotách prameniacich z viacerých aspektov vnímania v konkrétnej spoločnosti. Úlohou tejto výhrady je, aby účinok rozhodného práva, ktoré sa aplikuje na predmetný spor, nenarušil tieto základné hodnoty právneho poriadku
lex fori.
Táto výhrada sa aplikuje tak v hmotnoprávnej rovine, ako aj v procesnej. V hmotnoprávnej rovine medzinárodného práva súkromného sa prejavuje formou obmedzeného účinku vybraných ustanovení cudzieho rozhodného práva na posudzovaný vzťah, zatiaľ čo v tej procesnej sa prejavuje skôr vo forme neuznania, alebo zamietnutia výkonu cudzieho rozhodnutia. Keďže nám chýba taxatívny výpočet prípadov, pri ktorých by súd mohol použiť výhradu verejného poriadku, vždy sa musí táto otázka posudzovať
ad hoc in concreto
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.
3)
Myslíme si, že samotný charakter tohto mechanizmu vyžaduje, aby sa mohol prispôsobiť danému prípadu v danom čase a taxatívne vymedzenie možností použitia by znemožnilo pružné využitie s reflektovaním na aktuálny právny stav. Ako vyplýva zo samotnej charakteristiky inštitútu, použitie výhrady nastupuje až po správnom určení rozhodného práva pre posudzovaný vzťah. Pri následnej aplikácii cudzieho práva súd zistí na základe komparácie s
lex fori,
či považuje za nevyhnutné chrániť záujem svojho práva a použije tento mechanizmus. Výhradu verejného poriadku považujeme za určitý zásah do aplikácie cudzieho práva a teda dodržania kolíznej normy medzinárodného práva súkromného, a preto si myslíme, že by tento inštitút nemal byť vykladaný extenzívne. Zo samotného účelu tohto ustanovenia vyplýva využitie len v prípade nevyhnutnej ochrany
lex fori.
1.1 Zákon o MPS
Slovenský zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom rovnako operuje so spojením verejný poriadok, konkrétne v čl. 36, ktorý uvádza, že: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať".
4)
V nadväznosti na to sa rieši aj otázka nemožnosti uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia za predpokladu, že by sa to priečilo slovenskému verejnému poriadku.
5)
Slovenská právna úprava teda definuje verejný poriadok ako určité zásady spoločenského a štátneho zriadenia našej krajiny a jej právneho poriadku, na ktorých musí súd aplikujúci cudzie rozhodné právo trvať. Opäť tu nemáme ani demonštratívny výpočet situácií, na ktoré by sa mohlo ustanovenie aplikovať a je nevyhnutné, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, používať toto ustanovenie
in concreto
na základe skutkového stavu posudzovaného prípadu. Využitie tohto ustanovenia
ex offo
súdom neznamená neaplikovat' celý predpis, ale len dotknuté ustanovenie, pričom zvyšná časť sa aplikovať bude. Viacero autorov sa zhoduje na tom, že práve otázky rodinného práva, ale aj zákaz diskriminácie a s tým súvisiace ďalšie ľudsko-právne otázky v praxi slovenských súdov najčastejšie predpokladajú využitie výhrady.
6)
Právna teória rozlišuje relatívnu a absolútnu výhradu verejného poriadku. Absolútna nepripúšťa aplikáciu cudzej normy a, navyše, ani možnosť priznať, v nadväznosti na posudzovaný vzťah s cudzím prvkom, súvisiace práva. Relatívna, naopak, pripúšťa napriek neaplikovaniu cudzej normy, za určitých predpokladov, uznanie niektorých účinkov cudzieho právneho aktu.
7)
Práve tu vidíme veľký priestor pre súd priznať určité účinky, napríklad niektoré súvisiace práva z posudzovaného vzťahu, napriek tomu, že daný, štandardne rodinnoprávny vzťah naša právna úprava nepozná, neumožňuje a, navyše, koliduje s niektorým z chránených záujmov. Niektorí autori upozorňujú, že prax súdov s využitím výhrady verejného poriadku by mala sledovať ciele medzinárodného práva súkromného a dbať na podporu medzinárodnej spolupráce.
8)
Na úniovej úrovni si preto myslíme, že výhrada verejného poriadku by sa minimálne medzi členskými štátmi mala používať o to výnimočnejšie.1.2 Medzinárodné zmluvy
Výhrada verejného poriadku je ako inštitút upravená aj v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná. V zmysle Ústavy SR, tieto medzinárodné zmluvy majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
9)
Pre analyzovanú oblasť sú pre nás kľúčové kolízne ustanovenia vybraných medzinárodných zmlúv prijatých na pôde Haagskej konferencie, ktorej členom je aj SR. EÚ je od roku 2007 v zmysle Rozhodnutia z 5. októbra 2006 taktiež riadnym členom konferencie.
10)
Na účely článku by nás mal zaujímať najmä Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorý tiež obsahuje ustanovenie o výhrade verejného poriadku, avšak určovanie rodičovstva a rozhodnutia týkajúce sa osvojenia sú vylúčené spod vecnej pôsobnosti dohovoru, a preto si vieme predstaviť aplikáciu výhrady verejného poriadku v zmysle tohto dohovoru len na prípadné otázky spojené s rodičovskými právami a pod.
11)
Výhrada verejného poriadku je tu koncipovaná v čl. 22 takto: "Použitie práva určeného podľa ustanovení tejto kapitoly možno odmietnuť, iba ak by jeho použitie s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom."
12)
Toto ustanovenie považujeme za kľúčové najmä z toho hľadiska, že postavenie najlepšieho záujmu dieťaťa stavia akoby nad mechanizmus ochrany verejného poriadku a v rodinných veciach zdôrazňuje pri výhrade dbať na najlepší záujem dieťaťa, čo je v otázkach surogačného materstva kľúčové. Ďalším dohovorom, ktorý upravuje výhradu verejného poriadku a týka sa, z nášho pohľadu, surogačného materstva, je Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Čl. 24 priamo uvádza, že: "Uznanie osvojenia možno odmietnuť v zmluvnom štáte, iba ak osvojenie je v zrejmom rozpore s jeho verejným poriadkom, pričom sa musí zvážiť najlepší záujem dieťaťa."
13)
Ako môžeme vidieť, opäť je na pleciach súdu konajúceho vo veci identifikovať, či možno použiť výhradu verejného poriadku a zohľadniť najlepší záujem dieťaťa a analogicky k tomu výhradu použiť. Vstup podmienky najlepšieho záujmu dieťaťa hodnotíme veľmi pozitívne, keďže súd má oklieštené možnosti pre použitie tejto výhrady pri deťoch, čím sa vytvára stabilnejšia pozícia a posilnený stav právnej istoty v prospech dieťaťa. Ako však môžeme na druhej strane vidieť, ak súd vyhodnotí, že použitie výhrady verejného poriadku je napriek tomu nevyhnutné a sleduje aj najlepší záujem dieťaťa, táto možnosť mu je ponechaná.Napriek tomu, že doposiaľ nedošlo k medzinárodnému konsenzu vo veciach určenia a popretia rodičovstva, Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného zriadila expertnú skupinu na účely posúdenia možnosti vypracovať nástroj, ktorý by upravoval cezhraničné aspekty rodičovstva. Práve dohody o náhradnom materstve s cezhraničným prvkom vyvolávajú v praxi ťažkosti vo veci určenia rodičovstva a Haagska konferencia upozorňuje, že dieťa môže zostať
expressis verbis
"bez rodičov". Expertná skupina ukončila svoju prácu v roku 2022 po zverejnení záverečnej správy. Odporučila zriadenie skupiny, ktorá by preskúmala možnosti úpravy nového právneho nástroja k zákonnému rodičovstvu. V marci 2023 bola Radou pre všeobecné záležitosti a politiku poverená všeobecne pre otázky zákonného rodičovstva v rámci medzinárodného práva súkromného nová pracovná skupina.
14)
Prijatím
lex specialis
nástroja na pôde Haagskej konferencie by sa nielen zjednotili, ale jednoznačne aj zefektívnili postupy v analyzovanej oblasti s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.1.3 Právo Európskej únie
Úniové
acquis
má v zmysle rozsudku SDEÚ vo veci
Costa p. ENEL
prednosť pred právnymi poriadkami členských štátov. Výhradu verejného poriadku upravujú viaceré pramene úniového práva, avšak skôr v kontexte všeobecného režimu občianskych a obchodných vecí v nariadeniach Rím I a Rím II. Analyzovanej problematiky sa týka jedine nariadenie Brusel Ilter, a to v oblasti zamietnutia uznania rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností, kde je ako jednou z možností uvedené: "ak by uznanie bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa dovoláva uznania."
15)
16)
Rovnako sa táto možnosť uvádza pri uznaní a výkone verejnej listiny a dohody vo veciach rodičovských práv a povinností.
17)
Upozorňujeme, že spod vecnej pôsobností sú opát vylúčené otázky určenia rodičovstva a rozhodnutia týkajúce sa osvojení,
18)
a preto si vieme v kontexte surogácie predstavit aplikáciu nariadenia jedine subsidiárne v kontexte práv a povinností rodičov. Rovnako ako medzinárodné právo, ani úniové
acquis
nemá inštitút surogačného materstva harmonizovaný.Z doposiaľ uvedeného môžeme vyvodit nesmierne dôležitý záver, že inštitút výhrady verejného poriadku sa v kontexte, v akom ho skúmame, spája s posudzovaním najlepšieho záujmu dieťaťa, čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP, ktorej ešte budeme v článku venovat pozornosť. Najlepší záujem dieťaťa je nevyhnutné vykladať v zmysle kľúčových prameňov medzinárodného práva, a to najmä Dohovoru o právach dieťaťa a príslušnej judikatúry ESĽP, a súd konajúci vo veci má povinnosť vziať do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré sú spôsobilé vplývať na tento aspekt. K tomu, aby sme mohli identifikovať možnosť využiť výhradu verejného poriadku v súvislosti so surogáciou, považujeme za nevyhnutné venovať jednu stať aj úprave surogačných otázok v kontexte EÚ a Slovenskej republiky.
2 Surogačné materstvo
2.1 Slovenská právna úprava
Vzťah medzi rodičmi a deťmi má svoj pôvod v biologickom pokrvnom zväzku. Medzi právnymi poriadkami vo svete, ale aj v regióne Európy, existujú disparity v stanovení pravidiel, podľa ktorých možno určiť rodičovstvo. Pôvod našich právnych poriadkov siaha do rímskeho práva, ktoré sa riadilo známou zásadou
mater semper certa est
(matka je vždy istá). Vývoj medicíny so sebou postupne priniesol nové formy počatia dieťaťa a tak bolo nevyhnutné zmeniť základ určovania rodičovstva.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2023
