Náhradné materstvo ako bioetický problém z pohľadu ochrany základných práv a slobôd

 

Surogačné materstvo je problematika, kde sa ocitá rozmer etiky, práva, so snahou o prekročenie ich hraníc smerom k mimoprávnym oblastiam medicíny, biológie, psychológie, či filozofie. Ale zároveň je surogačné materstvo v recentnej poradnej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") v prípade aj príkladom právnej kolízie, ktorá je príznačná pri strete právnych poriadkov a riešení tzv. cezhraničných konfliktov, ktoré vyvolávajú viaceré etické dilemy s nimi spojené. Z Poradného stanoviska ESĽP sa, okrem toho, črtajú aj isté východiská tak pre jeho ďalší vývoj, ako aj všeobecné snahy o zjednotenie právneho režimu v úvahách , ako je to zrejmé už i z reálnych východísk Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, jej expertnej skupiny pre zjednotenie práva, v oblasti vytvárania a uznávania právneho rodičovstva.

Surogačné materstvo rozlišujeme v zásade v dvoch formách - tradičná forma a gestačná forma. Zatiaľ čo tradičná forma je daná bilogickou väzbou surogačnej matky na dieťa s využitím darcovstva spermií, gestačná forma znamená, že surogačná matka nemá genetickú väzbu na dieťa.

Rozlišujeme surogáciu altruistickú a komerčnú, ktorá je väčšinou predmetom silnejšej kritiky z hľadiska morálky a etickej prípustnosti.

Už v dávnej histórii, tak ako sa nám tento príbeh zachoval v knihe Genesis, nebolo surogačné materstvo ničím neznámym, hoci technicky išlo o tradičnú formu surogácie.

Spomína sa v tejto súvislosti Abrahám a jeho krásna a inteligentná žena Sara, ktorá si manžela nadovšetko ctila, no v tom čase mu nemohla dať potomstvo, aby zachovala dedičské nástupníctvo, nuž požiadala svoju egyptskú otrokyňu Hagar, aby s Abrahámom dieťa počala.

Nevraživosť medzi nimi v biblickom príbehu ústi do toho, že Sara po pôrode vlastného syna Izáka svoju slúžku Hagar spolu s jej synom Izmaelom z krajiny vyženie. Izmael založí nové náboženstvo Islam, zatiaľ čo Izák je prvý potomok spomínaný v judaizme.

Prenesme sa v čase a priestore ďalej, je 21. storočie a sledujeme súčasný turistiky za právnymi úpravami, ktoré dovoľujú, aby žena - surogačná matka donosila dieťa objednávateľským párom. Sledujeme túto líniu stále väčšieho počtu žiadostí o subrogáciu alebo substitúciu matky, z čoho sa odvíja pojem surogácie a používa sa promiscue (oba pojmy označujú náhradné materstvo), a to v čase, keď sme súčasne svedkami stúpajúcej párov. Reprodukčná medicína je vari najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím lekárskej vedy, vytvára sa establishment pre nové možnosti rodinného, životného štýlu a posilňovania autonómie jednotlivca, čím sa kladú relatívne vážne otázky, čomu dajú legislatívne rámce dnes prednosť, či to bude ochrana suverenity štátu, ochrana verejných záujmov, napríklad cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tradičných atomických rodín, alebo to bude posilnenie pozície právne spôsobilých, bez vážnejšieho zdravotného hendikepu, dospelých, úspešných, majetných jednotlivcov, bojujúcich za svoje práva... a na tomto mieste zastavme tok úvah, a pozrime sa na tento problém z trochu inej perspektívy.

Pozrime sa bližšie na subjekty týchto zložitejších právnych vzťahov, na ich neisté právne postavenie a uvidíme zároveň boj medzi odvekou túžbou človeka reprodukovať sa, zachovať rod, zanechať po sebe niečo významné, zanechať na niekom svoj vplyv, svoju pečať, a súčasne boj so snahou včleniť tieto túžby do pokiaľ možno zjednotených pravidiel naprieč právnymi úpravami jednotlivých štátov. A vidíme, že práve v tomto milieu sa dnes ocitá aj problematika náhradného materstva.

Diskutovanosť problematiky podčiarkuje fakt, že nielen ESĽP, ktorému sa chceme prevažne venovať, ale aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "SD EÚ") zaujíma k téme svoje postoje. V prejudiciálnych konaniach iniciovaných Spojeným kráľovstvom a neskôr Írskom sa riešili otázky možnej diskriminácie v pracovnoprávnej oblasti, ak ženám z objednávateľských párov nebude priznaná jednak materská dovolenka alebo platená dovolenka zodpovedajúca materskej dovolenke v súvislosti so surogáciou, alebo s dovolenkou z dôvodu osvojenia. A rozhodnutia SD EÚ boli, že o diskrimináciu v týchto prípadoch nepôjde.

Oveľa podstatnejšie však boli už odpovede ESĽP k štandardu ochrany základných ľudských práv.

Dňa 10.4.2019 poskytol štrasburský súd k téme surogácie svoje historicky prvé poradné stanovisko, pripomínajúce procedúru konania o prejudiciálnej otázke pred SD EÚ. Poradné stanovisko inicioval Francúzsky kasačný súd, čo bol príspevok do celospoločenskej debaty o surogačnom materstve, ktoré francúzsky právny poriadok neaprobuje. Výsledok tzv. by sa dal zhrnúť niekoľkými slovami ako: vyšší štandard ochrany pre rodičovské vzťahy založené na základe gestačnej surogácie.

Treba konštatovať, že žiadosť o poradné stanovisko v tomto prípade nadväzuje na dva zaujímavé prípady, pričom v texte odkazuje len na prípad , oba však vychádzajú z podobných skutkových záverov.

a sa teda týkali detí narodených vďaka surogačnému materstvu v USA objednávateľskému páru z Francúzska. Išlo o dva páry, v ktorých partnerky boli neplodné, takže v oboch prípadoch sa použili embryá z darcovských vajíčok, pričom partneri - muži boli aj biologickými otcami detí.

Problémy u týchto detí však nastávajú, keď po legálnom využití služieb náhradnej matky v USA a vydaní príslušných dokladov - rodných listov, Francúzsko odmieta registrovať deti v registri narodených, hoci príslušné úrady USA priznávajú objednávateľským párom právny status rodičov v týchto a podobných prípadoch. V rodných listoch z USA je objednávateľský pár uvedený ako rodičia dieťaťa, čo sa vzťahuje aj na ženu z objednávateľského páru, ktorá nemá k deťom genetickú väzbu. Nepriznaním právnych účinkov rodných listov vo Francúzsku nastáva pochopiteľne domino efekt, pretože odmietnutím zápisu v registri nemožno priznať deťom zo surogačného materstva ani francúzsku štátnu príslušnosť. Francúzsko párom využívajúcim tieto metódy znemožňuje aj prístup k sociálnemu systému, bezpečnosti a vzdelaniu. ESĽP teda následne konštatuje porušenie ustanovení Dohovoru , článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "Dohovor") vo vzťahu k súkromnému životu dieťaťa, avšak nie porušenie práva na rodinný život sťažovateľov ako objednávateľského páru a dieťaťa.

Vidíme tu istú , ktorá vnukne otázku, či je to práve genetická väzba, ktorá vytvára predpoklady rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odpoveď na ňu dal ESĽP nielen v tomto prípade takú, že rodinné väzby môžu vzniknúť aj , pričom oveľa väčší dôraz je kladený na skutočné citové, rodinné väzby, neformálne vzťahy, ako de iure vznik rodinného života cez pokrvné putá.

A ako sledujeme aj na neskoršom rozhodnutí , budú to legitímne dôvody, podľa ktorých rozhodovala Veľká komora ESĽP pomerom hlasov 11 ku 6, že nedošlo k porušeniu článku 8 - práva na súkromný a rodinný život. V tomto pr