Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Znovu k zákonnému vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrade zaň - tentoraz z iného pohľadu

V Justičnej revue boli v ostatnom čase zverejnené dva články k problematike zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrady zaň, a to článok Tomáša Majerčáka1) a článok Martina Lopucha2). V týchto článkoch autori kritizujú rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v zmysle ktorého je náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.3) jednorazová, pričom poukazujú na neústavnosť takéhoto zákonného vecného bremena a náhrady zaň pre rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR4). V predkladanomčlánku autor vyjadruje polemický postoj k názorom a argumentáciám.

Recently, two articles were published in Justičná revue on the issue of legal burden under Act no. 66/2009 Coll. and compensation for it, namely Tomáš Majerčák’s article and Martin Lopuch’s article. In these articles, the authors criticize the decision of the Supreme Court of the Slovak Republic, according to which compensation for a legal burden under § 4 of Act no. 66/2009 Coll. is one-off. Authors point out that this conclusion is unconstitutional due to the violation of Art. 20 par. 4 of the Constitution of the Slovak Republic. In the presented article, the author expresses a polemic with the opinions and arguments.

MASLÁK, M.: Znovu k zákonnému vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrade zaň – tentoraz z iného pohľadu; Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 683 – 694.

Kľúčové slová: zákonné vecné bremeno, jednorazová náhrada, zákonný obsah vlastníckeho práva.

Key words: legal burden, one-off compensation, legal content of property right.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení; Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení.


Argumentácia T. Majerčáka a M. Lopucha*
T. Majerčák poukazuje na to, že jednorazová náhrada za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.znamená iluzórnosť ochrany vlastníckeho práva z dôvodu existencie inštitútu premlčania, pričom uvádza, že v dôsledku uplatnenia princípu "právo patrí bdelým" súdy robia z ľudí otrokov, ktorí by mali každodenne sedieť nad Zbierkou zákonov SR. Jednorazovú náhradu by si Majerčák vedel predstaviť iba vtedy, ak by takáto jednorazová náhrada bola vo výške kúpnej ceny za pozemok.
5)
Zároveň poukazuje na cieľ zákona č. 66/2009 Z. z. v podobe definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a VÚC, no ktorý je nedosiahnuteľný, ak je náhrada jednorazová, pretože obce a VÚC nie sú motivované v prípade premlčania nároku vlastníka tieto vzťahy usporadúvať. Majerčák uvádza, že jednorazová náhrada ruší dočasnosť vecného bremena a pre prípad predsa len možného usporiadania vlastníckeho práva navyše znamená, že obce, resp. VÚC zaplatia za pozemok dvakrát kúpnu cenu. Majerčák výrazne poukazuje na nespravodlivosť jednorazovej náhrady dokonca aj s odvolaním sa na prirodzené právo a kresťanský Boží príkaz o zákaze užívania cudzej veci bez náhrady.
6)
Zákonné vecné bremeno zakotvené v zákone č. 66/2009 Z. z. považuje za protiústavné, pretože naň aplikuje kritériá čl. 20 ods. 4 ústavy, medzi ktorými je, okrem iného, aj požiadavka núteného obmedzenia vlastníckeho práva len na základe zákona, t. j. nútene nemožno obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom.
7)
Na uvedený článok Majerčáka nadväzuje M. Lopuch, ktorý rovnako považuje jednorazovú náhradu za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za nesúladnú s ústavou, pričom v tejto súvislosti poukazuje na
nález, sp. zn. PL. ÚS 42/2015
, ktorým Ústavný súd SR vyhlásil za protiústavnú jednorazovosť náhrady za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Lopuch argumentuje dočasnosťou zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z., v dôsledku ktorej, podľa jeho názoru, nemožno výšku jednorazovej náhrady ani určiť. Rovnako ako Majerčák poukazuje na to, že ak by došlo k vyplateniu jednorazovej náhrady a následnému usporiadaniu vlastníckych vzťahov, išlo by o duplicitné odškodnenie vlastníka pozemku.
8)
Lopuch zastáva názor, že vlastníci pozemkov pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce, resp. VÚC, by nemali byť obmedzení zákonným vecným bremenom, ale mali by mať nárok na bezdôvodné obohatenie, rovnajúci sa výške všeobecnej ceny nájomného za obdobný (nezastavaný) pozemok v danom mieste a čase.
9)
Zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. ako nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy?
Tak Majerčák, ako aj Lopuch vychádzajú vo svojich článkoch zo základnej premisy, že zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. znamená nútené obmedzenie vlastníckeho práva, na ktoré je potrebné z pohľadu ústavnosti aplikovať čl. 20 ods. 4 ústavy. Uvedená premisa je, podľa nášho názoru, nesprávna.
Totižto, čl. 20 ods. 1 druhá veta ústavy zakotvuje, že "
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu".
Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy odstránil nerovnaké skupiny vlastníkov z predchádzajúceho spoločenského a právneho systému a zrovnoprávnil vlastnícke právo všetkých vlastníkov (bez ohľadu na osobu vlastníka). Zároveň však čl. 20 ods. 1 ústavypripúšťa, že zákonom možno ustanoviť obsah vlastníckeho práva. Ako uvádza Ústavný súd SR v
náleze, sp. zn. PL. ÚS 20/2014
, body 80 a 171 odôvodnenia: "
Z čl. 20 ods. 1 ústavy vyplýva, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, no nie sú vňom presne definované (vymedzené) prvky charakterizujúce takýto obsah vlastníckeho práva
...
Zatiaľ čo vo vzťahu k čl. 20 ods. 1 ústavy je národná rada oprávnená zákonom priamo stanoviť obsah vlastníckeho práva, a to rovnaký pre všetkých vlastníkov (v súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy), čl. 20 ods. 4 ústavy ukladá zákonu národnej rady inú úlohu. V rámci zákona, existenciu ktorého predpokladá čl. 20 ods. 4 ústavy, nejde už o stanovenie zákonného obsahu vlastníckeho práva, ale o vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, t. j. obmedzenie samotného výkonu (uplatňovania) vlastníckeho práva, zákonný obsah ktorého zákonodarca už stanovil na základe čl. 20 ods. 1 ústavy
."
10)
V citovanom náleze išlo o stanovenie obsahu vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. Pritom Ústavný súd SR samotné stanovenie obsahu vlastníckeho práva vo vzťahu k všetkým vlastníkom druhovo určenej veci zákonom nepovažuje za nesúladné s ústavou, avšak aj takéto stanovenie obsahu vlastníckeho práva zákonom musí obstáť v teste proporcionality v zmysle čl. 13 ods. 4 ústavy.
11)
Inak povedané, nie každý zásah do vlastníckeho práva znamená nútené obmedzenie vlastníckeho práva, resp. vyvlastnenie v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy. Samotná ústava v čl. 20 ods. 1 ponecháva pre zákonodarcu priestor, aby zákonom stanovil obsah vlastníckeho práva. Pri druhovo určených veciach, ktoré vieme spojiť určitým elementom, prichádza do úvahy zákonné určenie obsahu vlastníckeho práva. Teda že všetci vlastníci (bez ohľadu na osobu vlastníka) druhovo určených vecí budú mať stanovený rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva.
V súvislosti so stanovením zákonného obsahu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy M. Kováč príznačne uvádza, že test proporcionality pri otázke obmedzenia základných práv a slobôd sa prekrýva so znením čl. 20 ods. 4 ústavy, konkrétne "
test vhodnosti s požiadavkou verejného záujmu, test nevyhnutnosti s obmedzením len v nevyhnutnom rozsahu a test proporcionality s potrebou poskytnutia primeranej náhrady
."
12)
Práve uvedeným testom proporcionality, a teda aplikáciou čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorý však nemusí vždy zodpovedať výlučnému prekrytiu skutočností uvádzaných Kováčom, možno chrániť pred inak možnými neobmedzenými dôsledkami zákonného určenia obsahu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy. Zároveň rozlišovanie čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy znamená, že aj samotný zákon za požiadavky vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality môže ústavne súladným spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo je potrebné rešpektovať a chrániť,
13)
no na druhej strane ho nemožno ani absolutizovať,
14)
a preto nemožno každý zásah do vlastníckeho práva zákonom považovať za protiústavný, keď samotný čl. 20 ods. 1 ústavy odkazuje pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva na zákon. Ust. § 123 Občianskeho zákonníka
15)
, vychádzajúc z koncepcie rímskeho súkromného práva, zakotvuje triádu vlastníckych oprávnení, a to právo vec držať, užívať ju a požívať jej plody a úžitky, a disponovať ňou.
16)
To však neznamená, že pri druhovo určených veciach nemožno upraviť obsah vlastníckeho práva zákonom inak, resp. bližšie konkretizovať obsah vlastníckeho práva. To zároveň tak, aby nevznikali rozdiely medzi vlastníkmi týchto vecí (dodržiavajúc zákaz diskriminácie).
Možno však v prípade zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. hovoriť o zákonom stanovenom obsahu vlastníckeho práva k druhovo určeným veciam?
Pozemky pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a VÚC, ako druhovo určené veci
V prípade zákona č. 66/2009 Z. z. si je potrebné uvedomiť, že tento rieši tak dočasne (v podobe zákonného vecného bremena), ako aj trvale (najmä v podobe konania o pozemkových úpravách) - usporiadanie vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlast
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2023

5/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov