Znovu k zákonnému vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrade zaň - tentoraz z iného pohľadu

T. Majerčák poukazuje na to, že jednorazová náhrada za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.znamená iluzórnosť ochrany vlastníckeho práva z dôvodu existencie inštitútu premlčania, pričom uvádza, že v dôsledku uplatnenia princípu "právo patrí bdelým" súdy robia z ľudí otrokov, ktorí by mali každodenne sedieť nad Zbierkou zákonov SR. Jednorazovú náhradu by si Majerčák vedel predstaviť iba vtedy, ak by takáto jednorazová náhrada bola vo výške kúpnej ceny za pozemok. Zároveň poukazuje na cieľ zákona č. 66/2009 Z. z. v podobe definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a VÚC, no ktorý je nedosiahnuteľný, ak je náhrada jednorazová, pretože obce a VÚC nie sú motivované v prípade premlčania nároku vlastníka tieto vzťahy usporadúvať. Majerčák uvádza, že jednorazová náhrada ruší dočasnosť vecného bremena a pre prípad predsa len možného usporiadania vlastníckeho práva navyše znamená, že obce, resp. VÚC zaplatia za pozemok dvakrát kúpnu cenu. Majerčák výrazne poukazuje na nespravodlivosť jednorazovej náhrady dokonca aj s odvolaním sa na prirodzené právo a kresťanský Boží príkaz o zákaze užívania cudzej veci bez náhrady. Zákonné vecné bremeno zakotvené v zákone č. 66/2009 Z. z. považuje za protiústavné, pretože naň aplikuje kritériá čl. 20 ods. 4 ústavy, medzi ktorými je, okrem iného, aj požiadavka núteného obmedzenia vlastníckeho práva len na základe zákona, t. j. nútene nemožno obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom.

Na uvedený článok Majerčáka nadväzuje M. Lopuch, ktorý rovnako považuje jednorazovú náhradu za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za nesúladnú s ústavou, pričom v tejto súvislosti poukazuje na , ktorým Ústavný súd SR vyhlásil za protiústavnú jednorazovosť náhrady za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Lopuch argumentuje dočasnosťou zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z., v dôsledku ktorej, podľa jeho názoru, nemožno výšku jednorazovej náhrady ani určiť. Rovnako ako Majerčák poukazuje na to, že ak by došlo k vyplateniu jednorazovej náhrady a následnému usporiadaniu vlastníckych vzťahov, išlo by o duplicitné odškodnenie vlastníka pozemku. Lopuch zastáva názor, že vlastníci pozemkov pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce, resp. VÚC, by nemali byť obmedzení zákonným vecným bremenom, ale mali by mať nárok na bezdôvodné obohatenie, rovnajúci sa výške všeobecnej ceny nájomného za obdobný (nezastavaný) pozemok v danom mieste a čase.