Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Inštitút vecného bremena v zákone o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
Nosnou témou článku je analýza vecného bremena v zákone č. 66/2009 Z. z. V prvej časti analyzujeme dôvody schválenia zákona č. 66/2009 Z. z. a stručne popisujeme predchádzajúcu právnu úpravu. V ďalšej časti analyzujeme ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, pričom najväčší priestor venujeme odplatnosti vecného bremena. V závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia v prospech právneho názoru, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia (renty – nájomného).
The main topic of the article is the analysis of the easement in Act no. 66/2009 Coll. In the first part, we analyse the reasons for the approval of Act no. 66/2009 Coll. and we briefly describe the previous legislation. In the next part, we analyse the constitutional conditions for the restriction of property rights, with the greatest space devoted to the redemption of the easement. At the end of the article, we state the reasons that testify in favour of the legal opinion that the remuneration for the easement established by § 4 part 1 of Act no. 66/2009 Coll. It should be in the form of recurring performance (rent).
MAJERČÁK, T.: Inštitút vecného bremena v zákone o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1333 - 1348.
Úvod
V súčasnosti je veľmi aktuálna otázka odplatnosti za zákonné vecné bremeno v zákone č. 66/2009 Z.z., zvlášť po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, ato predovšetkým z dôvodu právnej istoty, spravodlivosti a ochrany vlastníckeho práva. Rozhodnutia krajských súdov aj okresných súdov zastávali iný právny názor, než je vyjadrený v uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1)
. V článku analyzujeme inštitút vecného bremena č. 66/2009 Z.z., to znamená rozsah vecného bremena a či sú splnené ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, keďže vlastníkom pozemkov ostáva holé vlastníctvo, lebo vlastník stavby má právo držať pozemok, užívať pozemok a vykonať na ňom stavby a úpravy, teda pozemkom disponuje výlučne vlastník stavby, okrem práva previesť vlastnícke právo na inú osobu.Základná vedecká otázka, ktorá je riešená v tomto príspevku, je - či vecné bremeno zakotvené v
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je odplatné, alebo bezodplatné, ak je odplatné, tak či odplata je vo forme opakujúceho sa plnenia (renty) alebo za zriadené vecné bremeno patrí vlastníkom iba jednorazová odplata, a na ktoré pozemky sa vzťahuje vecné bremeno.
1 Základné východiská
Ústavodarca v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Obsah vlastníckeho práva je daný "odjakživa", od vzniku tohto právneho inštitútu, lebo obsah vlastníckeho práva sa z historického hľadiska nezmenil. Obsah vlastníckeho práva sav ére rímskeho práva súkromného vymedzil ako
uti, frui, habere (alt. possidere) a disponere
2)
.
Ústavný súd toto členenie akceptoval pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ústavy: "Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním."
3)
Všetci sme si rovní v právach. Nemôže mať väčšiu ochranu vlastnícke právo štátu, alebo právnických osôb zriadených štátom, alebo podnikateľských subjektov, ako vlastnícke právo fyzických osôb, v opačnom prípade by došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl.20 ods. 1 Ústavy SR
4)
.V súlade s princípom rovnosti a rovnocennosti ochrany vlastníckeho práva, ústavodarca v čl. 20 ods. 4stanovil, že
.
vlastnícke právo možno obmedziť,
ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhraduAby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky: a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca vyžaduje jednu formálnu podmienku,
ktorou je podmienka zákona, a tri materiálne podmienky, ktorými sú - nevyhnutá miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny
5)
. Bez kumulatívneho splnenia týchto podmienok pri obmedzení vlastníckeho práva dochádza k porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ale aj čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.Čo sa týka § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., tak zákonodarca zriadil vecné bremeno zákonom:
"Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok"
.2 Vývoj právnej úpravy a cieľ zákona č. 66/2009 Z.z.
Samotný predkladateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že do vlastníctva obce prešli stavby,
pod ktorými neboli majetkovoprávne vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
. Zákonodarca sa pokúsil o riešenie tejto situácie viackrát.
Cieľom právnej úpravy bolo to, aby sa obce a samosprávne kraje stali vlastníkmi pozemkov pod stavbami, ktoré boli v ich vlastníctve
.Pokusom o riešenie aj tejto situácie bol zákon č. 199/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým zákonodarca chcel riešiť túto situáciu
výkupom,
ak by vlastníci nesúhlasili s vykúpením, tak by mohli obce pristúpiť k vyvlastňovaniu pozemkov zastavaných stavbami, ktoré boli vo vlastníctve obcí alebo štátu.
Ustanovenie § 141 stavebného zákona umožňovalo vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1.10.1995 vo vlastníctve štátu
a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie takýchto pozemkov mohla podať obec najneskôr do 31.12.2000
6)
. Predkladateľ návrhu zákona uvádza, že
obce toto ustanovenie nevyužívali
vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastnenia, na ktorý bolo potrebné zabezpečiť vypracovanie nových geometrických plánov, preukázanie vlastníctva dotknutých vlastníkov a následne pre nesúhlas vlastníkov pozemkov s ich predajom7)
. Je potrebné uviesť, že obce sa nepokúsili ani o vykúpenie týchto pozemkov, ani o uzatvorenie zámenných zmlúv. Teda obce aj štát, napriek zákonnej možnosti situáciu úplne odignorovali a pozemky pod stavbami neriešili.Ďalším právnym predpisom, ktorý rieši predmetnú problematiku, je zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 24 cit. zákona
je možné, aby Slovenský pozemkový fond alebo iný správca pozemkov vo vlastníctve štátu v konaní o pozemkových úpravách poskytol v obvode pozemkových úprav vlastníkovi iný pozemok štátu za pozemok v jeho vlastníctve, na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu, obce a vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy
8)
. Aj táto právna úprava bola odignorovaná orgánmi štátnej správy, aj obcami a samosprávnymi krajmi - vec neriešili.Preto zákonodarca prijal novú právnu úpravu, aby umožnil obciam a samosprávnym krajom riešiť problematiku
usporiadania vlastníctva k pozemkom
nachádzajúcim sa pod stavbami, ato
v rámci pozemkových úprav
ako štandardnom nástroji usporiadania vlastníctva v tom-ktorom katastrálnom území. Zákonodarca taktiež umožnil, aby obec a vyšší územný celok pristúpili k riešeniu usporiadania vlastníctva k pozemkom, na ktorých majú postavené svoje stavby a
to zámenou pozemkov
, ktoré sú v ich vlastníctve
9)
.Z uvedeného vyplýva, že
cieľom zákona č. 66/2009 Z.z.je usporiadanie vlastníctva kpozemkom a nie obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Vecné bremeno má byť iba dočasné
a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.Pri vývoji právnej úpravy je potrebné ešte uviesť aj to, že v roku 2013 bol schválený zákon č. 368/2013 Z.z., išlo o novelu cestného zákona, kde zákonodarca stanovil, že "...
pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní,
Teda zákonodarca opätovne dal možnosť obciam a Národnej diaľničnej spoločnosti, aby majetkovoprávne usporiadali pozemky pod stavbami (cestami) a to prostredníctvom vyvlastnenia. Takúto možnosť mali do konca roka 2020. Obce, Národná diaľničná spoločnosť ani samosprávne kraje túto možnosť nevyužili
možno vo verejnom záujme vyvlastniť
. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.
10)
"11)
. Pravda je však taká, že
vlastníci pozemkov sa usilovali o to, aby obce, samosprávne kraje aj Národná diaľničná spoločnosť odkúpili od nich pozemky pod cestami, avšak obce, samosprávne kraje aj Národná diaľničná spoločnosť takéto návrhy odignorovali
, a nechcú takéto pozemky vykupovať, a nie to ešte vyvlastňovať. Jednoducho ignorujú zákon a sú nečinné, pričom vlastníci pozemkov nemajú žiadne právo iniciovať súdne konanie alebo správne konanie na účel majetkovoprávneho vysporiadania
12)
.3 Podmienky obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
3.1 Obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákona
Formálnou podmienkou obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SRje, že
k obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť na základe zákona a nemožno obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol:
"
Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, abyk vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. Z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky nie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky však určuje, žek vyvlastneniu, prípadne k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len na základe zákona
.
13)
"V náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 4/2000 zo dňa 4. júla 2000 (uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 221/2000), sa uvádza:
"Zákonodarca môže uplatniť svoje zákonodarné oprávnenia autonómne, suverénne.
Táto suverenita má limit v nevyhnutnosti ochrany ľudských práv a slobôd.
Tento limit sa prekročí, ak zákonodarca, vychádzajúc zo svojej suverénnej pozície, prijme zákon, ktorý okrem dovolenej a od úvahy zákonodarcu závislej reštitúcie obsahuje aj normu porušujúcu právo obsiahnuté v článku 20 Ústavy SR. Prvou požiadavkou zákona, s existenciou ktorého počíta čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, je
určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
. Ďalšou určenou požiadavkou na takýto zákon je, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.
K porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR preto dochádza vtedy, ak takýto zákon Národnej rady SR nespĺňa podmienky tohto článku
(alebo aspoň niektoré z nich). Ústavné limity určené na vyvlastnenie dovoľujú Národnej rade SR prijať zákon, ktorý by upravil jeho zákonné predpoklady. Splnenie týchto predpokladov však musí byť
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2021
