2 Vývoj právnej úpravy a cieľ zákona č. 66/2009 Z.z.
Samotný predkladateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že do vlastníctva obce prešli stavby,
pod ktorými neboli majetkovoprávne vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
. Zákonodarca sa pokúsil o riešenie tejto situácie viackrát.
Cieľom právnej úpravy bolo to, aby sa obce a samosprávne kraje stali vlastníkmi pozemkov pod stavbami, ktoré boli v ich vlastníctve
.
Pokusom o riešenie aj tejto situácie bol zákon č.
199/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým zákonodarca chcel riešiť túto situáciu
výkupom,
ak by vlastníci nesúhlasili s vykúpením, tak by mohli obce pristúpiť k vyvlastňovaniu pozemkov zastavaných stavbami, ktoré boli vo vlastníctve obcí alebo štátu.
Ustanovenie § 141 stavebného zákona umožňovalo vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1.10.1995 vo vlastníctve štátu
a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie takýchto pozemkov mohla podať obec najneskôr do 31.12.2000
6)
. Predkladateľ návrhu zákona uvádza, že
obce toto ustanovenie nevyužívali
vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastnenia, na ktorý bolo potrebné zabezpečiť vypracovanie nových geometrických plánov, preukázanie vlastníctva dotknutých vlastníkov a následne pre nesúhlas vlastníkov pozemkov s ich predajom
7)
. Je potrebné uviesť, že obce sa nepokúsili ani o vykúpenie týchto pozemkov, ani o uzatvorenie zámenných zmlúv. Teda obce aj štát, napriek zákonnej možnosti situáciu úplne odignorovali a pozemky pod stavbami neriešili.
Ďalším právnym predpisom, ktorý rieši predmetnú problematiku, je zákon SNR č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa
§ 11 ods. 24 cit. zákona
je možné, aby Slovenský pozemkový fond alebo iný správca pozemkov vo vlastníctve štátu v konaní o pozemkových úpravách poskytol v obvode pozemkových úprav vlastníkovi iný pozemok štátu za pozemok v jeho vlastníctve, na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu, obce a vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy
8)
. Aj táto právna úprava bola odignorovaná orgánmi štátnej správy, aj obcami a samosprávnymi krajmi - vec neriešili.
Preto zákonodarca prijal novú právnu úpravu, aby umožnil obciam a samosprávnym krajom riešiť problematiku
usporiadania vlastníctva k pozemkom
nachádzajúcim sa pod stavbami, ato
v rámci pozemkových úprav
ako štandardnom nástroji usporiadania vlastníctva v tom-ktorom katastrálnom území. Zákonodarca taktiež umožnil, aby obec a vyšší územný celok pristúpili k riešeniu usporiadania vlastníctva k pozemkom, na ktorých majú postavené svoje stavby a
to zámenou pozemkov
, ktoré sú v ich vlastníctve
9)
.
Z uvedeného vyplýva, že
cieľom zákona č. 66/2009 Z.z.je usporiadanie vlastníctva kpozemkom a nie obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Vecné bremeno má byť iba dočasné
a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.
Pri vývoji právnej úpravy je potrebné ešte uviesť aj to, že v roku 2013 bol schválený zákon č.
368/2013 Z.z., išlo o novelu
cestného zákona, kde zákonodarca stanovil, že "...
pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní,
možno vo verejnom záujme vyvlastniť
. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa
§ 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.
10)
"
Teda zákonodarca opätovne dal možnosť obciam a Národnej diaľničnej spoločnosti, aby majetkovoprávne usporiadali pozemky pod stavbami (cestami) a to prostredníctvom vyvlastnenia. Takúto možnosť mali do konca roka 2020. Obce, Národná diaľničná spoločnosť ani samosprávne kraje túto možnosť nevyužili
11)
. Pravda je však taká, že
vlastníci pozemkov sa usilovali o to, aby obce, samosprávne kraje aj Národná diaľničná spoločnosť odkúpili od nich pozemky pod cestami, avšak obce, samosprávne kraje aj Národná diaľničná spoločnosť takéto návrhy odignorovali
, a nechcú takéto pozemky vykupovať, a nie to ešte vyvlastňovať. Jednoducho ignorujú zákon a sú nečinné, pričom vlastníci pozemkov nemajú žiadne právo iniciovať súdne konanie alebo správne konanie na účel majetkovoprávneho vysporiadania
12)
.
3 Podmienky obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
3.1 Obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákona
Formálnou podmienkou obmedzenia vlastníckeho práva podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy SRje, že
k obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť na základe zákona a nemožno obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol:
"
Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, abyk vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. Z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky nie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky však určuje, žek vyvlastneniu, prípadne k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len na základe zákona
.
13)
"
V náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 4/2000 zo dňa 4. júla 2000 (uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 221/2000), sa uvádza:
"Zákonodarca môže uplatniť svoje zákonodarné oprávnenia autonómne, suverénne.
Táto suverenita má limit v nevyhnutnosti ochrany ľudských práv a slobôd.
Tento limit sa prekročí, ak zákonodarca, vychádzajúc zo svojej suverénnej pozície, prijme zákon, ktorý okrem dovolenej a od úvahy zákonodarcu závislej reštitúcie obsahuje aj normu porušujúcu právo obsiahnuté v
článku 20 Ústavy SR. Prvou požiadavkou zákona, s existenciou ktorého počíta
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, je
určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
. Ďalšou určenou požiadavkou na takýto zákon je, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.
K porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR preto dochádza vtedy, ak takýto zákon Národnej rady SR nespĺňa podmienky tohto článku
(alebo aspoň niektoré z nich). Ústavné limity určené na vyvlastnenie dovoľujú Národnej rade SR prijať zákon, ktorý by upravil jeho zákonné predpoklady. Splnenie týchto predpokladov však musí byť