ZR VII/2019 (16/2018) ROZHODNUTIE (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2017 sp. zn. 6 Cdo 203/2015)

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II 13. 4. 2010 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej vylúčenia svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 62717/2647529 na pozemkoch, zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. X. na liste vlastníctva č. X ako parcela č. 1240/228 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213 m2 a parcela č. 1225/81 – ostatné plochy vo výmere 37 m2 (ďalej len „pozemky“ alebo „označené pozemky“ alebo „predmetné pozemky“), z exekúcií vedených súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským pod sp. zn. EX 6758/2008, EX 5996/2007, EX 6592/2008, EX 6757/2008, EX 6790/2008, EX 6771/2008, EX 6882/2009, EX 6791/2008 a EX 6794/2008 (ďalej len „označené exekúcie“). Žalobu odôvodnila tým, že menovaný súdny exekútor začal exekúciu predajom nehnuteľností a zriadil exekučné záložné právo na označených pozemkoch vo vlastníctve povinného T. (ďalej „bytové družstvo“) v prospech žalovanej ako oprávnenej. Následne však rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 51C/188/2008-116 z 21. októbra 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. novembra 2009, bolo určené, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na označených pozemkoch patriacich k bytu č. Y, nachádzajúcemu sa na treťom nadzemnom podlaží polyfunkčného domu na R. ulici č. 10 v B., ktorý nadobudla zmluvou o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu uzavretou s bytovým družstvom 6. 7. 2005. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu je podľa nej takým právom, ktoré nepripúšťa exekúciu na tento podiel a je dôvodom na jeho vylúčenie z exekúcie v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 20. septembra 2013 č. k. 20C/63/2010-375 žalobu zamietol a rozhodol aj o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že na predmetných pozemkoch bolo zriadené v prospech žalovanej ako oprávnenej exekučné záložné právo, a to predtým, než sa stala žalobkyňa vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na týchto pozemkoch, preto v zmysle § 169 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu ich predajom aj proti žalobkyni ako ich neskoršej nadobúdateľke (resp. nadobúdateľke spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch). Kým totiž exekučné záložné právo bolo zriadené v označených exekúciách s prvým dátumom 17. 3. 2008 a s posledným dátumom 1. 10. 2009, žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. 10. 2009 č. k. 51C/188/2008-116, t. j. dňom 24. 11. 2009. V otázke okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalobkyňou poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho skoršom rozhodnutí v tejto veci, a to v zrušujúcom uznesení z 18. 2. 2013 sp. zn. 6Co/267/2012, v ktorom odvolací súd označenému deklaratórnemu rozsudku okresného súdu o určení vlastníctva pripísal konštitutívne účinky so záverom, že žalobkyňa nadobudl