ZR XXXIV/2019 (88/2018) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. augusta 2017 sp. zn. 4Obdo/37/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 9/2018, s. 81 – 87.

Ručiteľský záväzok poručiteľa má pôvod v právnom úkone, ktorý poručiteľ urobil pred svojou smrťou riadnym ručiteľským vyhlásením a v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka prechádza na dedičov, pokiaľ dedičstvo neodmietli. Nie je rozhodujúce, či dlh (záväzok) zabezpečený ručením bol v čase smrti poručiteľa splatný, rozhodujúce je to, že vznikol za života poručiteľa a ide o záväzok majetkovej povahy.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. augusta 2017 sp. zn. 4Obdo/37/2016)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava V, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 50C/222/2012-263 zo dňa 9. 9. 2014 uložil žalovanému v1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 434,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 4 817,55 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 31 142,54 eura; žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 202,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 3 725,27 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eura; žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 202,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 3 725,27 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eura a žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 297 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 3 809,45 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 625,76 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie 13,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,56 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 31 142,54 eura zastavil. Rovnako zastavil konanie voči žalovanej v 2. rade o zaplatenie 13,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 476,78 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eura; taktiež zastavil konanie voči žalovanej v 3. rade o zaplatenie 13,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 476,78 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eura, ako aj konanie voči žalovanej v 4. rade o zaplatenie 13,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 487,55 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 625,76 eura. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 847,01 eura, žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 428,28 eura, žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania rovnako vo výške 1 428,28 eura a žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 460,52 eura.

2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5 434,11 eura s príslušenstvom, žalovanú v 2. rade sumu 4 202,05 eura s príslušenstvom, žalovanú v 3. rade sumu 4 202,05 eura s príslušenstvom a žalovanú v 4. rade sumu 4 297 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 6. 2009 uzatvoril so spoločnosťou T., s. r. o., IČO: X. (pôvodne X., s. r. o.) zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol uvedenej spoločnosti kontokorentný úver vo výške 33 000 eur na bežnom účte, s dohodnutou úrokovou sadzbou typu floating vo výške 8,5 % ročne. Za zaplatenie poskytnutého úveru sa zaručil Ing. V. K., a to zmluvou o ručení č. Y zo dňa 15. 6. 2009. V zmysle zmluvy o úvere sa spoločnosť zaviazala splatiť poskytnutý úver priebežne, kreditnými obratmi na účte, pričom ako deň konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý deň 15. 6. 2010. Spoločnosť kontokorentný úver vyčerpala v celom rozsahu, avšak žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky nevrátila. Ku dňu 30. 4. 2011 pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 18 135,21 eura. V zmysle zmluvy o úvere sa peňažný záväzok spoločnosti úročil úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne. Zaplatenia peňažnej pohľadávky z úveru sa žalobca domáhal v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom súd návrhu žalobcu proti obchodnej spoločnosti T., s. r. o. v celom rozsahu vyhovel. Proti ručiteľovi bolo rozhodcovské konanie zastavené z dôvodu, že Ing. V. K. dňa X. zomrel. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky od dedičov poručiteľa Ing. V. K. V samotnom spore na súde prvej inštancie bola sporná otázka zániku ručiteľského záväzku v prípade smrti ručiteľa. Žalovaní tvrdili, že v danom prípade smrťou ručiteľa ručiteľský záväzok zanikol, keďže počas jeho života mu povinnosť splniť zabezpečený záväzok namiesto dlžníka nevznikla. Žalobca tvrdil, že ručiteľský záväzok je konštruovaný ako záväzok akcesorický, vzniká vyhlásením ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak si dlžník nesplní svoj záväzok voči veriteľovi. Ručiteľský záväzok je závislý od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie voči veriteľovi a trvá, pokiaľ trvá zabezpečený záväzok. Spoločnosť T., s. r. o. žal