ZR XXXVII/2019 (93/2018) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. októbra 2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 9/2018, s. 117 – 123.

Vylúčenia majetku (veci) z konkurznej podstaty úpadcu sa môže domáhať len osoba, ktorej majetok bol do súpisu zaradený. Vylučovacou žalobou je možné domáhať sa vylúčenia náhradného peňažného plnenia (finančného ekvivalentu) získaného správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty len vtedy, ak ide o peňažné plnenie získané speňažením majetku zapísaného do konkurznej podstaty.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. októbra 2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 2Cbi/2/2010-137 zo dňa 12. 2. 2013 uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu B. a. s. v konkurze, so sídlom Z., IČO: X., istinu 42 526,82 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 42 eur na účet konajúceho súdu, rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia istiny 42 526,82 eura z konkurznej podstaty úpadcu titulom, že nebol schopný vydať tovar v uvedenej hodnote vo vlastníctve žalobcu, nakoľko bol zabudovaný do realizovaných stavieb na U., napriek skutočnosti, že úpadca za daný tovar nezaplatil. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že s úpadcom uzatvoril dňa 1.7.2008 Rámcovú zmluvu č. 1/07/2008 o dodávkach tovaru a služieb, na základe ktorej dodal úpadcovi tovar. V článku „Iné dojednania“ (článok V. – poznámka dovolacieho súdu) bola účastníkmi zmluvy dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastnícke právo k dodanému tovaru – finančný ekvivalent, prechádza na úpadcu ako odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. K zaplateniu fakturovanej kúpnej ceny v žalovanej výške úpadcom však nikdy nedošlo. Výšku žalovaného nároku v časti sumy vylúčenej z podstaty úpadcu žalobca preukázal predložením faktúr v zmysle rámcovej zmluvy, pričom výška sumy predstavuje súčet fakturovaných súm. Žalovaný v konaní nárok v tejto časti žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto mal súd výšku nároku za nespornú a preukázanú.

3. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ďalej vyplýva, že na majetok žalovaného bol dňa 14. 10. 2009 vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/27/2009. Žalobca listom zo dňa 9. 11. 2009 vyzval žalovaného o vydanie tovaru v žalovanej výške, resp. o vydanie finančného ekvivalentu. Žalovaný listom zo dňa 24. 11. 2009 žalobcovi oznámil, že tovar nie je možné fyzicky vydať, nakoľko bol zabudovaný do realizovaných stavieb na U. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 20. 2. 2012, v ktorom uviedol, že majetok, v ktorého hodnote žiada žalobca vylúčenie, nikdy nebol zapísaný v súpisovej zložke majetku úpadcu, a preto nie je možné jeho vydanie, ani vydanie finančného ekvivalentu. Uviedol tiež, že žalobca si pohľadávku v žiadnej výške v konkurze úpadcu neuplatnil napriek tvrdeniam v tomto konaní, že nárok existuje. Ďalej namietol neplatnosť rámcovej zmluvy z dôvodu, že zo strany úpadcu nebola podpísaná spôsobom zapísaným v obchodnom registri.

5. Prvoinštančný súd mal za nesporné, že úpadca materiál v žalovanej výške od žalobcu prevzal a vyviezol ho na svoje stavby na U. Ďalej ako preukázanú súd vyhodnotil skutočnosť, že úpadca materiál spracoval priamo svojimi zamestnancami tak, že ho zabudoval do uvedených stavieb alebo v nespracovanej časti tento podľa vyjadrenia svedka H. úmyselne a vedome predal do užívania svojim zmluvným partnerom na U., aby ho títo neskôr do stavieb zabudovali. Tým preukázateľne došlo k spracovaniu veci v zmysle § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a teda žalobcovi ako vlastníkovi materiálu vzniklo právo na určenie náhrady z dôvodu, že materiál sa spracovaním stal nevydateľným.

6. Prvoinštančný súd mal tiež za nesporné, že finančné nároky úpadcu, ktoré mu vznikli dodaním materiálu vo vlastníctve žalobcu svojim finálnym odberateľom, sa stali majetkom úpadcu, či už jeho riadnym zaplatením odberateľmi alebo vo forme pohľadávok, ktoré žalovaný realizoval v rámci speňaženia majetku. Z tohto dôvodu súd tvrdenie žalovaného, že žalobca žiada vydanie finančného ekvivalentu majetku, ktorý nie je zapísaný v súpisovej zložke úpadcu, vyhodnotil za účelové a nedôvodné.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené mal prvoinštančný súd za to, že žalobca v celom rozsahu uniesol dôkazné bremeno a preukázal opodstatnenosť svojho nároku, preto rozhodol o vylúčení istiny 42 526,82 eura z konkurznej podstaty úpadcu B. a. s. v konkurze, B., IČO: X. Súd zároveň nepriznal žalobcovi náhradu trov konania s odkazom na § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu vo výške svedočného uplatneného svedkom Ing. K.

8. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislav