AKCIONÁRSKE DOHODY - VYBRANÉ ASPEKTY 2. ČASŤ
5. Akcionárske dohody a stanovy
Základnými dokumentmi každej kapitálovej obchodnej spoločnosti sú spoločenská zmluva a stanovy. Na účely tohto príspevku budeme pojem "stanovy" používať na súhrnné označenie pre spoločenskú zmluvu spoločnosti s ručením obmedzeným a stanov akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, pokiaľ z kontextu nebude vyplývať výslovne inak.
Základné korporačné dokumenty predstavujú "korporačnú ústavu" obchodnej spoločnosti upravujúcu existenciu, fungovanie, štruktúru, organizáciu, vzťahy medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti navzájom, ich vzťahy voči spoločnosti samotnej a postavenie orgánov spoločnosti.
1)Tieto formalizované dokumenty vytvárajú systém (známy aj ako "
corporate governance
"), ktorým je spoločnosť riadená a kontrolovaná.
2) Organizácia a fungovanie kapitálovej obchodnej spoločnosti môžu byť regulované nielen korporačným právom. V prostredí zmluvného práva vznikli akcionárske dohody ako paralelný systém rovnako využiteľný na správu a riadenie obchodnej spoločnosti.
Akcionárske dohody, ako aj stanovy majú svoj zmluvný základ. Zmluvný základ stanov akciovej spoločnosti potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 10. marca 1992 vo veci C-214/89,
Powell Duffryn plc proti Wolfgangovi Petereitovi.
Závery súdu sú v plnej miere aplikovateľné aj na spoločenskú zmluvu spoločnosti s ručením obmedzeným. Zmluvný základ obidvoch regulačných nástrojov je ich spoločným znakom. Kým však akcionárske dohody sú typickou zmluvou v oblasti záväzkového práva, stanovy možno charakterizovať ako zmluvu
sui generis
, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom v prostredí korporačného práva, ktoré zároveň osobitne normuje otázky obsahu a formy tohto dokumentu. Stanovy sú nielen zmluvou medzi spoločníkmi navzájom, ale pôsobia tiež medzi spoločnosťou, jej orgánmi a spoločníkmi.
Spoločenská zmluva aj stanovy sú zo všetkých strán veľmi dobre viditeľnou právnou konštrukciou, na ktorej stojí väčšinou zložitá stavba obchodnej spoločnosti. Vedľa týchto formalizovaných a povinných dojednaní, ktoré sú verejnosti jednoducho dostupné, uzatvárajú spoločníci (akcionári) pod hladinou povinnej publicity aj dohody, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú fungovanie spoločnosti a ich vlastné právne postavenie v nej. Akcionárske dohody potom majú často za následok, že kým navonok zostáva spoločník na prvý pohľad pánom svojho rozhodnutia, vo vnútri (vo vzťahu k ostatným spoločníkom) je viazaný a obmedzený súborom prevzatých záväzkov.3) Medzi akcionárskymi dohodami a stanovami skutočne existuje celý rad rozdielov, na ktoré by sme v príspevku radi poukázali.
5.1 Akcionárske dohody a stanovy - diferenciačné znaky
5.1.1 Publicita vs. dôvernosť
Akcionárska dohoda na rozdiel od stanov nepodlieha ani kontrole súdu v rámci registrového konania4) a v zásade nepodlieha ani povinnej publicite. Preto sa akcionárska dohoda ani nezakladá do verejne prístupných registrov (do zbierky listín vedenej príslušným registrovým súdom).5) Utajenosť existencie a obsahu akcionárskych dohôd býva v praxi jednou z najčastejších motivácií strán vedúcou k ich uzatváraniu. Strany majú záujem na utajení akcionárskej dohody, napríklad aj pred inými súťažiteľmi alebo veriteľmi. Za uvedeným cieľom býva obsah akcionárskej dohody označený za dôverné informácie a strany preberajú záväzok zachovávať o nich mlčanlivosť. Režim utajenosti akcionárskej dohody však nemožno vždy a za každých okolností aplikovať absolútne.
Možnosti spoločníkov želajúcich si zachovať utajenosť existencie akcionárskej dohody v určitých prípadoch naráža na konkrétne zákonné obmedzenia. Tieto obmedzenia sú najčastejšie výrazom verejnoprávnej regulácie prítomnej v právnom poriadku. Ide o prípad v článku zmienenej verejnej akciovej spoločnosti, ktorá má povinnosť vo svojej výročnej správe informovať o existujúcich dohodách medzi akcionármi, ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti akcií a obmedzeniam hlasovacích práv s akciami spojenými. Rovnako akcionárska dohoda môže za určitých okolností fungovať ako nástroj získania kontroly nad podnikateľom a za splnenia podmienok zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZOHS")
6) bude znamenať koncentráciu, ktorá podlieha schvaľovaniu zo strany protimonopolného úradu. Utajenie existencie takejto akcionárskej dohody zakladajúcej koncentráciu potom znamená porušenie pravidiel protimonopolného práva, spáchanie správneho deliktu a uloženie príslušnej peňažnej sankcie (pokuty). Okrem uvedeného, právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj ďalšiu formu regulácie, ktorou je kategória tzv. povinne zverejňovaných zmlúv.
7)Takéto zmluvy sa musia zverejniť v Centrálnom registri zmlúv SR vedenom Úradom vlády SR. Nie je vylúčené, aby povinne zverejňovanou zmluvou bola aj akcionárska dohoda. Napríklad v situácii, keď akcionárska dohoda bude regulovať fungovanie spoločného podniku (
joint-venture
), v ktorom jedným z akcionárov bude priamo štát, a uvedený podnik bude zároveň oprávnený využívať majetok štátu. Dokonca zverejnenie takejto akcionárskej dohody bude v tomto prípade esenciálnou podmienkou nadobudnutia jej účinnosti. Alebo inak povedané, pokiaľ nedôjde k splneniu publikačnej povinnosti v zákonom predpísanej lehote, uvedené má za následok aplikáciu zákonnej domnienky, podľa ktorej k uzatvoreniu takejto akcionárskej dohody nedošlo.
8)
Možnosť zachovania úplnej dôvernosti akcionárskej dohody limituje aj zákonom zavedená možnosť zariaďovať
právo požadovať prevod akcií (drag-along právo) alebo právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along
právo) v registrovanej forme.
9) Znížená miera dôvernosti dohody v dôsledku jej registrácie vo verejne prístupných registroch
10)má byť oprávneným subjektom kompenzovaná zvýšenou kvalitou týchto práv. Tieto si aj ďalej zachovávajú charakter záväzkových práv, ich pôsobnosť je ale rozšírená aj na právnych nástupcov pôvodných účastníkov dohody o
drag-along
, resp.
tag-along
práve. Navyše, v prípade registrovaného
drag-along
práva je oprávnenému akcionárovi umožnené za splnenia zákonom predpísaných podmienok realizovať samovýkon tohto práva (tzv.
self-enforcement
).
5.1.2 Proces prijímania zmien
Ohľadom procesu prijímania zmien alebo doplnení toho-ktorého z dokumentov sa zvykne konštatovať, že je to práve zmluvný mechanizmus, ktorý je jednoduchší, flexibilnejší, rýchlejší, menej formálny a menej nákladný v porovnaní s procedúrou, ktorú pre zmeny a doplnenia vyžaduje korporačné právo. Ide však o pomerne relatívne konštatovanie.
V porovnaní so zmenou stanov bude zmena akcionárskej dohody nepochybne menej formálnou záležitosťou. Najnižší stupeň formálnosti pritom budú vykazovať akcionárske dohody, ktoré pre svoju platnosť nevyžadujú zachovanie písomnej formy. Naopak, najvyšší stupeň formálnosti dosahujú akcionárske dohody, ktorými sa z