Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť

¹⁾

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že nie je ďalšou inštanciou v systéme všeobecných súdov,²⁾a že ³⁾ Vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov neuplatňuje ústavný súd prílišný aktivizmus, čím sa výrazne líši napríklad od Ústavného súdu Českej republiky a riadi sa skôr pravidlom zdržanlivosti, rešpektujúc princíp právnej istoty.⁴⁾ V tomto smere je príznačný nález ústavného súdu z 29. septembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 77/2010, ktorým ústavný súd nevyhovel (okrem iných) návrhu na zrušenie zjavne nespravodlivého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o trovách konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré bolo podané na základe podnetu žalovaného, ktorý sa bránil proti (podľa nášho názoru) zjavne neopodstatnenej žalobe.⁵⁾

S problematikou prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov zo strany ústavného súdu sa síce spája viacero otázok,⁶⁾ v tomto článku sa však zameriavame iba na otázku, či má ústavný súd právomoc preskúmavať na základe ústavnej sťažnosti kasačné (zrušujúce) rozhodnutie dovolacieho súdu (o dovolaní, resp. o mimoriadnom dovolaní), ⁷⁾ inak povedané, či je proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu prípustná ústavná sťažnosť, a ak áno, za akých podmienok. Ide o otázku pomerne významnú,⁸⁾ zložitú a do istej miery aj kontroverznú, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej praxi nášho ústavného súdu, ale napríklad aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky, ako na to poukážeme.⁹⁾Pri hľadaní odpovede na predmetnú otázku budeme prihliadať na publikované rozhodnutia ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky a budeme sa spoliehať na to, že tieto súdne inštancie v odôvodnení svojich rozhodnutí vhodne zhrnuli podstatný obsah námietok sťažovateľov z ich sťažností proti kasačným rozhodnutiam dovolacieho súdu. Zameriame sa na právnu úpravu de lege lataa opomenieme úvahy ako aj úvahy o tom, kedy je ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu dôvodná.¹⁰⁾

Podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam všeobecných súdov sú upravené najmä v čl. 127 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústava") a v § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 38/1993 Z.z."). Právna úprava obsiahnutá v týchto právnych normách je podobná českej právnej úprave,¹¹⁾ preto sú z hľadiska komparatívnej metódy výkladu práva zaujímavé aj stanoviská prezentované v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky a v českej odbornej literatúre. V nadväznosti na § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. je potrebné poukázať aj na právnu úpravu opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. od 1. júla 2016 podľa nových kódexov upravujúcich civilný proces, podľa Trestného poriadku, správneho poriadku a na právnu úpravu iných prostriedkov na ochranu základných práv podľa ďalších právnych predpisov.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V dôvodovej správe k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z.z., ktorým bolo novelizované znenie čl. 127 ods. 1 ústavy, sa konštatuje, že ústavný súd Ďalej sa v tejto dôvodovej správe môžeme dočítať, že . V citovanom texte (a vôbec v celom odôvodnení novelizácie čl. 127 ústavy) sa predkladateľ nevyjadril k otázke právomoci ústavného súdu preskúmavať kasačné rozhodnutia dovolacieho súdu.

Zo znenia § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. vyplýva, že fyzická, resp. právnická osoba môže podať ústavnú sťažnosť proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa porušili jej základné práv alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práva alebo slobôd nerozhoduje iný súd. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavná sťažnosť fyzických a právnických osôb nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.¹²⁾Podľa dôvodovej správy k príslušnej novele zákona č. 38/1993 Z. z., ktorou sa upravovalo znenie ustanovenia § 53 ods. 1 do citovanej podoby, . Takto formulovaná dôvodová správa nám taktiež nie je vôbec nápomocná pri hľadaní odpovede na otázku nastolenú v úvode tohto príspevku. Ani dôvodová správa k § 49 a nasl. návrhu zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ani dôvodová správa k § 73 a nasl. návrhu českého zákona o Ústavním soudu sa teda priamo nevyjadrujú k otázke prípustnosti ústavnej sťažnosti proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu.

V odbornej literatúre sa v nadväznosti na aplikáciu skôr uvedených právnych noriem zo strany ústavného súdu uvádza, že