Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Neuposlúchnutie kasačného právneho názoru ÚS SR a disciplinárna zodpovednosť sudcu - polemika s rozhodnutím NSS SR (47/2023 ZNSS)

Príspevok komentuje rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D 17/2021 zo dňa 17.10.2022, osobitne publikované v zbierke daného súdu pod číslom 47/2023. Predmetom daného rozhodnutia je otázka disciplinárnej zodpovednosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako člena senátu, ktorý neuposlúchol kasačne záväzný názor prezentovaný v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky. Autor s niektorými závermi komentovaného rozhodnutia nesúhlasí. Predkladané zamyslenie voľne nadväzuje na príspevok súvisiaci s kasačnou záväznosťou súdneho rozhodnutia, uverejnený v tomto čísle časopisu Justičná revue.

The paper comments on a ruling given by Supreme Administrative Court of the Slovak Republic in case no. 33D 17/2021 dated 17 October 2022, which has been separately published in the collection of said court under no. 47/2023. The ruling concerns the question of disciplinary liability of a judge of the Supreme Court of the Slovak Republic who, as a member of a tribunal, did not submit to an opinion that had a binding effect of cassation and that was presented in the finding of the Constitutional Court of the Slovak Republic. Its author disagrees with certain conclusions drawn in the commented ruling. This review follows up on an earlier paper on binding effect of cassation exhibited by judicial rulings, published in this issue of journal Justičná revue.

TOTH-VAŇO, P.: Neuposlúchnutie kasačného právneho názoru ÚS SR a disciplinárna zodpovednosť sudcu – polemika s rozhodnutím NSS SR (47/2023 ZNSS); Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 724 – 732.

Kľúčové slová: kasačná záväznosť, disciplinárna zodpovednosť sudcu.

Key words: binding effect of cassation, disciplinary liability of judges.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

I Úvod
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj "NSS SR") sa vo
veci vedenej pod sp. zn. 33D 17/2021
(osobitná publikácia v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č.
47/2023 ZNSS
) zaoberal situáciou, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "ÚS SR") uviedol v náleze, ktorým zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR") a vec vrátil na NS SR, svoj právny názor, podľa ktorého bolo povinnosťou príslušného trestnoprávneho senátu NS SR meritórne sa zaoberať dovolacou argumentáciou sťažovateľa. Príslušný senát NS SR, ktorého členom bol aj príslušný disciplinárne obvinený sudca, však napriek kasačne záväznému názoru ÚS SR dovolanie sťažovateľa opakovane bez meritórneho posúdenia odmietol. Z dôvodu, že disciplinárne obvinený sudca takisto hlasoval za daných okolností za odmietnutie dovolania, ho disciplinárny senát NSS SR uznal vinným z porušenia povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o sudcoch")
1)
. Disciplinárny senát skonštatoval spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch
2)
a uložil ako disciplinárne opatrenie napomenutie.
3)
Účelom tohto príspevku nie je namietať správnosť výrokov predmetného disciplinárneho rozhodnutia či zaoberať sa ich opodstatnenosťou v danom konkrétnom prípade. Dôvod, kvôli ktorému nás dané disciplinárne rozhodnutie NSS SR zaujalo, bol iný. Okrem už spomenutej osobitnej publikácie daného rozhodnutia aj to, že niektoré jeho závery sú, z nášho pohľadu, rozporuplné. To by mohlo mať pri ich aplikácii v následných prípadoch za následok nespravodlivé rozhodnutia voči sudcom disciplinárne obvineným v budúcnosti. Na druhej strane, pozitívom daného rozhodnutia je, že sa (hoc z nášho pohľadu nie vždy správne) dotklo viacerých tém, ktoré priamo súvisia s otázkou disciplinárnej zodpovednosti sudcu nerešpektujúceho kasačne záväzný právny názor (či už prezentovaný v zrušujúcom náleze ÚS SR, alebo v rozhodnutí inštančne nadriadeného všeobecného súdu).
Na predmetné rozhodnutie NSS SR, vydané dňa 17.10.2022, poukážeme zo štyroch pohľadov.
II Pohľad prvý
Prvý sa týka samotnej právnej vety daného rozhodnutia NSS SR, ktorá bola v nasledovnom znení:
"
Nie každé porušenie povinnosti sudcu o viazanosti právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci Ústavný súd Slovenskej republiky (tzv. kasačná záväznosť), musí bez ďalšieho viesť k záveru o existencii disciplinárneho previnenia.
Pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za nedodržanie právneho názoru, ktorý bol pre sudcu záväzný, je kľúčové najmä:
(i) či v čase pred vydávaním rozhodnutia nedošlo k zmene právneho alebo skutkového stavu veci od vydania záväzného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a (ii)
či bol záväzný právny názor a pokyn Ústavného súdu Slovenskej republiky dostatočne jasný a zrozumiteľný.
"
V citovanej právnej vete teda NSS SR vyjadril, že ak dôjde k porušeniu povinnosti sudcu všeobecného súdu držať sa záväzného právneho názoru ÚS SR, je pre jeho disciplinárnu zodpovednosť kľúčové to, či medzičasom došlo k zmene právneho alebo skutkového stavu a či bol právny názor ÚS SR vyjadrený dostatočne určito. Predmetná právna veta je však z nášho pohľadu vnútorne rozporná. Z ostatnej judikatúry ÚS SR totiž vyplýva, že v prípade
  1. ak po vydaní záväzného rozhodnutia ÚS SR dôjde k relevantnej zmene právneho alebo skutkového stavu, alebo
  2. ak právny názor ÚS SR nie je v náleze, ktorým sa vec vracia na všeobecný súd, vyjadrený dostatočne jasne a zrozumiteľne,

tak o právnom názore ÚS SR už nemožno hovoriť ako o záväznom.4) Charakter záväznosti nálezu ÚS SR sa totiž následnou relevantnou zmenou právneho alebo skutkového stavu stráca. Na druhej strane, v prípade nezrozumiteľnosti právneho názoru, vyjadreného v náleze ÚS SR, daný charakter záväznosti právny názor ÚS SR, prezentovaný v náleze, ani nikdy nenadobudol.

Za takých okolností je preto zrejmé, že sudca všeobecného súdu môže porušiť kasačnú záväznosť len ťažko, lebo v čase jeho následného rozhodovania nemožno už hovoriť o záväznom právnom názore ÚS SR. A teda - kritérium relevantnej zmeny skutkového či právneho stavu ovplyvňuje to, či vôbec existuje pre sudcu záväzný právny názor, t.j. či existuje povinnosť sudcu všeobecného súdu držať sa právneho názoru ÚS SR, a nie až to, či má alebo nemá nasledovať disciplinárna zodpovednosť sudcu. K žiadnemu porušeniu povinnosti sudcu držať sa právneho názoru ÚS SR v situáci
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).