Neodkladné opatrenie v kontexte porušenia predkupného práva

Základným predpokladom na to, aby sme mohli hovoriť o vzťahu neodkladného opatrenia a nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva, je samotné vydanie uznesenia, ktorým súd požadované neodkladné opatrenie nariadi. Otázka je, aké neodkladné opatrenie žiadať?

V právnej praxi je najčastejšie využívaný inštitút neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým sa žalovanému - osobe, ktorá ďalej prevádza predmetný spoluvlastnícky podiel, uloží povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom. Týmto univerzálnym neodkladným opatrením dotknutý spoluvlastník dosiahne prerušenie vkladového konania, a to s poukazom na § 31a písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj "katastrálny zákon" alebo "KZ")⁷⁾. Vkladové konanie bude spravidla prerušené až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej.

V súvislosti so skúmanou problematikou vo vzťahu k položenej otázke stojí za zmienku rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12 Co 82/2021z 12.10.2021, ktorý uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v podstate s poukazom na to, že s nehnuteľnosťou už naložené bolo. Krajský súd Nitra uviedol, že "... nie je dôvod na uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťou žalovanej, lebo s ňou už naložila, keďže ju darovala tretej osobe a bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva v súlade s vyššie uvedeným. Jej zmluvná voľnosť pre vznik obligačno-právnych účinkov darovacej zmluvy už nemôže byť daná a vzhľadom na to tu nie je ani reálna hrozba urobenia ďalších právnych úkonov nakladania s nehnuteľnosťou u žalovanej." S uvedeným názorom sa nestotožňujeme. K podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k uloženiu zákazu nakladať s nehnuteľnosťou alebo jej časťou, resp. k uloženiu povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou dochádza spravidla vtedy, keď vkladové konanie už prebieha, pretože práve výpis z listu vlastníctva s vyznačenou plombou o prebiehajúcom katastrálnom konaní je predkladaný ako dôkaz o tom, že je potrebné neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery. Ak by sme prijali záver prezentovaný krajským súdom, dospeli by sme k nežiadúcej situácii, keď by nebolo možné domáhať sa súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou s prostým odôvodnením, že s nehnuteľnosťou už predsa naložené bolo. Zo záverov citovaného súdneho rozhodnutia ďalej vyplýva, že neodkladné opatrenie by bolo prípustné len v čase pred uzatvorením samotnej prevodnej zmluvy a pred podaním návrhu na jej vklad do katastra nehnuteľností. Tento záver však naráža na praktický a právny problém. Praktický problém spočíva predovšetkým v tom, že dotknutý spoluvlastník sa o uzatvorení prevodnej zmluvy ani nedozvie a zistí to až z výpisu z listu vlastníctva. Právny problém spočíva v povinnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť základné skutočnosti, resp. aby navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.⁸⁾ Samotné tvrdenie rozhodujúcich skutočností bez toho, aby tieto tvrdenia boli ­aspoň osvedčené, podľa nášho názoru, na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí. Uvedené vyplýva z konštantnej judikatúry, a keďže neodkladné opatrenie má veľmi blízko k inštitútu predbežného opatrenia,⁹⁾ ktoré existovalo v právnej úprave procesného predpisu do prijatia Civilného sporového poriadku, možno so súčasným zohľadnením určitých odchýlok¹⁰⁾ použiť aj staršiu judikatúru týkajúcu sa predpokladov nari