Žalobkyňa sa v konaní domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na dvoch pozemkoch (označených v žalobe), a to za podmienok ustanovených v kúpnej zmluve, ktorú uzavrela právna predchodkyňou žalovaného (ako predávajúca) a žalovaný (ako kupujúci). |
Žalobkyňa nárok, ktorý uplatnila žalobou, vyvodzovala zo skutočnosti, že právna predchodkyňa žalovaného predala svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch žalovanému bez toho, aby jej ako spoluvlastníčke ponúkla tento podiel na predaj. Zastávala názor, že tým bolo porušené jej predkupné právo. Poukázala na to, že v prípade porušenia povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj má spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, (o. i.) právo domáhať sa, aby mu nadobúdateľ podľa
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") ponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil. Keďže dosiaľ nedošlo v otázke ponuky žalovaného na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu ku konsenzu, žalobou žiadala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v kúpnej zmluve, obsah ktorej v priebehu konania naformulovala osobitným podaním.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. |
Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 7. novembra 2019 nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu (v znení uvedenom v prvej časti výroku rozsudku) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. |
Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyni ako spoluvlastníčke patrilo podľa ustanovenia
§ 140 OZ predkupné právo v prípade, ak sa právna predchodkyňa žalovaného rozhodla predať svoje spoluvlastnícke podiely. Bol toho názoru, že právna predchodkyňa žalovaného nesplnila svoju ponukovú povinnosť, preto je základ nároku opodstatnený. Podľa názoru súdu je však žaloba podaná opodstatnene len sčasti (vo vzťahu iba k jednému z dotknutých pozemkov), lebo žalobkyňa si mohla uplatniť právo len do výšky svojho podielu. Pokiaľ svoje práva (vo vzťahu k druhému pozemku uvedenému v žalobe) uplatnila nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, súd modifikoval jej žalobu tak, že prejav vôle žalovaného nahradil len pokiaľ ide o časť podielu žalovaného a vo zvyšku žalobu zamietol.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. mája 2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. |
Zmenu prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil odvolací súd nesprávnym právnym posúdení veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke sporných pozemkov porušením jej predkupného práva (
§ 140 OZ) vzniklo podľa
§ 603 ods. 3 OZ v spojení s ustanovením
§ 853 ods. 1 OZ právo, aby jej žalovaný ako nadobúdateľ ponúkol sporný podiel na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ho nadobudol, žalovaný však nesplnil tomuto právu žalobkyne korešpondujúcu povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa by bola oprávnená požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od jeho právnej predchodkyne, ale len jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (
§ 140 druhá veta OZ). Za potrebné však považoval uviesť, že podľa ustanovenia
§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu (s výnimkami podľa
§ 216 ods. 2 CSP), v dôsledku čoho nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť). V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon (
§ 229 CSP) odvolací súd zastával názor, že súd je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe čo do podstatných náležitostí daného právneho úkonu môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, t.j. nemôže takejto žalobe vyhovieť len čiastočne. Vychádzajúc z uvedeného považoval predmet kúpnej zmluvy, ako aj dohodu o cene za podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (
§ 588 OZ). Zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy by súd vytvoril stav, ktorého účinky by žalobca nezamýšľal vyvolať. V danom prípade nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívalo v tom, že žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne a v právnom úkone, na ktorého uzavretie žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť žalovanému, modifikoval predmet kúpnej zmluvy ako aj kúpnu cenu. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, než požadovala žalobkyňa, teda nahradil prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu (odlišného) právneho úkonu s iným obsahom, k uzavretiu akého smerovala vôľa žalobkyne. Odvolací súd ďalej právne analyzoval, že právoplatnosťou napadnutého rozsudku, by nebol uzavretý právny úkon medzi stranami sporu, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 229 CSP, keďže by nahradením prejavu vôle žalovaného nedošlo zo strany žalovaného k akceptácii (prijatiu) návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy (
§ 44 OZ, kedy za tento návrh treba považovať žalobu). S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, čo bolo správne konštatované súdom prvej inštancie, že v prípade porušenia svojho predkupného práva sa žalobkyňa nemohla domáhať, aby jej žalovaný ponúkol celý nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na predaj, odvolací súd dospel k záveru, že podanej žalobe ako celku nebolo možné vyhovieť, preto v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku zmenil tak, že, žalobu v tejto časti zamietol.
Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. |
Prípustnosť dovolania vyvodzovala žalobkyňa z ustanovení
§ 420 písm. f) CSP a
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vo vzťahu k
§ 420 písm. f) CSP uviedla, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala najmä nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, jeho nepreskúmateľnosť ako aj porušenie
§ 382 CSP odvolacím súdom. Zdôraznila, že počas prvoinštančného konania sa súd, ani žalovaný nezaoberali viazanosťou súdu žalobným návrhom v obdobných prípadoch v tom zmysle, že nie je možné o žalobe rozhodnúť tak, že sa v časti zamietne. Táto otázka nebola vôbec predmetom argumentácie v rámci konania, v dôsledku čoho žalobkyňa nemala príležitosť a ani potrebu sa k danej problematike vyjadriť. Poukázala aj na to, že odvolací súd aplikoval
§ 216 ods. 1 CSP a ustanovenia
§ 44 a
§ 588 OZ, ktoré