Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 27/2017 z 27. 5. 2020 (potreba súhlasu manžela s prevzatím ručenia druhým z manželov podľa § 145 ods. 1 OZ)

Ustanovenie § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. ...Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril.

Nepriaznivé dopady vyplývajúce z § 147 OZ pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá.

Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 OZ môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

Glosované rozhodnutie je jedným z najzaujímavejších ro­zhodnutí najvyššieho súdu v doktrinálnych otázkach občianskeho práva hmotného.
Skutková situácia je priam exemplárna. Jeden z manželov prevzal bez súhlasu druhého z manželov ručenie za záväzok obchodnej spoločnosti vzniknutý zo zmluvy o finančnom lízingu. Výška ručením zabezpečenej pohľadávky presahovala tri milióny eur. V čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala podľa zistení súdu obchodná spoločnosť ako dlžník žiadny majetok a manžel, ktorý ručenie prevzal, nemal žiadny výlučný majetok, ktorým by mohol byť v prípade exekúcii dlh uspokojený.
V konaní o návrhu manželky na určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia jej manžela dospeli Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici k záveru, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné pre porušenie § 145 ods. 1 OZ, a to preto, lebo manžel uskutočnil dotknutý právny úkon, ktorý nie je bežným úkonom, bez súhlasu manželky v situácii, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM"). Účelom vyhlásenia ručiteľa bolo podľa súdu vytvorenie možnosti uspokojenia pohľadávky z majetku patriaceho do BSM žalobkyne a žalovaného, čo súdy vyhodnotili ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Obchodná spoločnosť, ktorá bola dlžníkom záväzku zabezpečeného ručením a žalovanou v 2. rade, podala proti rozsudku súdu druhého stupňa dovolanie, argumentujúc v prospech platnosti ručiteľského vyhlásenia. Najvyšší súd glosovaným uznesením rozhodol tak, že na platnosť právneho úkonu, ktorým jeden z manželov prevzal ručenie, hoci aj v astronomickej výške, nebol súhlas druhého z manželov podľa § 145 ods. 1 OZ potrebný a vzhľadom na danú situáciu sa ani nezdá, že by išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Predmetom glosy budú hmotnoprávne úvahy najvyššieho súdu vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Nevenujeme sa výkladu prípustnosti dovolania a ani otázke rozsahu viazanosti všeobecného súdu rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý mal podľa vyjadrení dovolateľky uložiť povinnosť ručiteľovi plniť z ručenia.
1)
Konfrontácia s ústavným súdom ohľadom výkladu § 145 ods. 1 OZ
Podstatný pre rozhodnutie vo veci bol výklad § 145 ods. 1 OZ, podľa ktorého: "
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
" Glosovaným rozhodnutím sa najvyšší súd dostáva do otvoreného stretu s nedávnou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, ktorá do výkladu tohto ustanovenia podstatne zasiahla.
Podľa prevažujúcej právnej mienky a ustálenej judikatúry je na právny úkon jedného z manželov v zmysle § 145 ods. 1 OZ potrebný súhlas druhého z manželov len vtedy, ak ide o úkon týkajúci sa spoločnej veci, teda jeho predmetom je vec, ktorá patrí do BSM. Naopak, súhlas druhého z manželov sa nevyžaduje, ak sa právnym úkonom manžela len vytvára záväzok, ktorého veriteľ by mohol siahnuť na majetok v BSM v prípade jeho nesplnenia. V tomto prípade nie je z tohto úkonu druhý manžel zaviazaný.
2)
Ústavný súd SR nálezom sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010 prevládajúci výklad odmietol a § 145 ods. 1 OZ prepísal, keď uviedol, že "
pri interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 OZ súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do BSM. .... pre aplikáciu § 145 ods. 1 OZ nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí
." Ústavný súd dospel k záveru, že právny úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí vtedy, ak druhý z manželov "
v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku
".
Takpovediac do roka a do dňa potvrdil túto myšlienku Ústavný súd SR aj v ďalšom uznesení iného senátu sp. zn. IV. ÚS 509/2011 z 13.12.2011.
Ústavný súd oddelil od BSM a jeho rozsahu jeden aspekt BSM - povinný súhlas na nakladanie so spoločnou vecou. Upúšťa sa od objektového nazerania na BSM manželov - teda hľadania toho, čo je predmetom BSM, ale sústreďuje sa na aspekt ochrany manželov pred nerozvážnymi záväzkami druhého z manželov. Tým došlo k zmene významu § 145 ods. 1 OZ, ktorý má podľa ústavného súdu chrániť druhého z manželov a ich spoločný majetok.
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010 bol v civilistickej doktríne vnímaný ako blesk z jasného neba. Záver ústavného súdu bol masívne kritizovaný právnou vedou, keďže sa rozchádza nielen so samotným textom právnej normy, rozlišuje nerozlíšiteľné,
3)
ale odkláňa sa aj od desaťročiami ustálenej judikatúry a jednohlasnej právnej doktríny bez toho, aby to bolo vysvetlené či potrebné.
4)
Najvyšší súd sa v glosovanom rozhodnutí s argumentačnou líniou ústavného súdu nestotožnil. Pripomenul, že názor ústavného súdu sa v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu výraznejšie nepresadil a naďalej sa má vychádzať z doterajšieho konzervatívneho výkladu § 145 ods. 1 OZ. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba naďalej považovať len tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Najvyšší súd považoval za dôležitý účel BSM, ktorým nie je "
ochrana spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca nemohol v § 147 ods. 1 OZ zakotviť možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť z majetku patriaceho do BSM; ak by snaha o ochranu spoločného majetku napríklad aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala, § 147 ods. 1 by ju znegoval. Inak povedané, ustanovenie § 147 OZ priamo pamätá aj na pohľadávky len proti jednému z ma
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 5/2020

5/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov