Spornosť skutkovej otázky a prípustnosť dovolania

Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že so žalovaným sú v podieloch po 1/2 spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území X, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená na liste vlastníctva č. X ako parcela č. X - záhrady vo výmere X m2, parcela č. X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2 a rodinný dom so súpisným č. X stojaci na parcele č. X (ďalej len "sporná nehnuteľnosť") s tým, že je povinná zaplatiť mu do 90 dní 45 807,61 eur titulom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa dohody z 18. júla 2008 (ďalej len "dohoda o vyporiadaní BSM").

Na odôvodnenie žaloby uviedla, že 12. júla 2011 od dohody o vyporiadaní BSM odstúpila, lebo ju uzatvorila v tiesni (ktorú vyvodzovala z toho, že v tom čase potrebovala finančné prostriedky na úhradu výdavkov súvisiacich s trestným stíhaním jej syna) za nápadne nevýhodných podmienok (na jej základe namiesto 6 000 000 Sk získala neprimerane nízku sumu). Žalovaný sa jej zaviazal vyplatiť 1 400 000 Sk, z ktorej jej však vyplatil len 1 380 000 Sk - v tom videla ďalší dôvod pre odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaný popieral opodstatnenosť argumentácie žalobkyne. Podľa jeho názoru nebola dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa ale nemala ani ďalší dôvod na odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM; zaplatil jej totiž celú dohodnutú sumu 1 400 000 Sk.

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom žalobu zamietol.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 17 C 50/2007 bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného, ktorí po právoplatnosti tohto rozsudku uzatvorili 18. júla 2008 dohodu o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností s tým, že žalobkyni titulom ich vyrovnania vyplatí 1 400 000 Sk. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP) neuniesla ale dôkazné bremeno a nepreukázala, že dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa názoru súdu výsledky vykonaného dokazovania vyvrátili tvrdenie žalobkyne, že jej žalobca nevyplatil celú sumu (1 400 000 Sk), ale len 1 380 000 Sk. Keď žalovaný predložil v konaní fotokópiu príjmového dokladu na rozdiel oboch súm (20 000 Sk), žalobkyňa spochybňovala pravosť svojho podpisu na tomto doklade. Napriek tomu, že znalci z odboru písmoznalectva sa vyjadrili, že overiť pravosť podpisu možno len na origináli listiny, ktorý žalovaný nepredložil, súd prvej inštancie predsa len (zohľadniac prednesy a vyjadrenia samotnej žalobkyne v iných konaniach vedených na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6 C 168/2008, 11 P 1144/2008 a 28 P 170/2012) dospel k záveru, že predmetný rozdiel vyplatený bol a žalobkyňa len účelovo tvrdí opak. Súd prvej inštancie akcentujúc aj princíp právnej istoty, vzal na zreteľ skutočnosť, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená 18. júla 2008, žalobkyňa od nej odstúpila 12. júla 2011 a žalobu podala na súd 26. júla 2013. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 OSP.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolanie.

Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")].

V odôvodnení, postupujúc podľa § 387 ods. 2 CSP konštatoval, že súd prvej inštancie správne riešil prejudiciálne otázky účinnosti jednostranného odstúpenia žalobkyne od dohody o vyporiadaní BSM, existencie stavu tiesne žalobkyne, urobenia tohto úkonu za nápadne nevýhodný