Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Je použitie informačno-technických prostriedkov agentom v obydlí podmienené vydaním osobitného (ďalšieho) príkazu?

Predkladaným príspevkom jeho autori analyzujú pomer špeciality medzi ustanovením § 117 a § 114 Trestného poriadku v tom kontexte, či je použitie informačno-technických prostriedkov (ďalej len "ITP") agentom v obydlí možné bez vydania osobitného, (ďalšieho) príkazu podľa § 114 Trestného poriadku. Predmetný príspevok je pokračovaním skôr publikovaných článkov.

With then presented contribution, its authors analyse the ratio of specialization between the provisions of § 117 and § 114 of the Criminal Code in the context of whether the use of information and technical means (hereinafter referred to as ,,ITP”) by an agent in a dwelling is possible without issuing a special, (further) order according to § 114 of the Criminal Code order. The article in question is a continuation of previously published articles.

MARR, S. – ČENTÉŠ, J.: Je použitie informačno-technických prostriedkov agentom v obydlí podmienené vydaním osobitného (ďalšieho) príkazu?; Justičná revue, 77, 2025, č. 2, s. 151 – 161.

Kľúčové slová: agent, informačno-technické prostriedky, určenie pomeru špeciality medzi § 117 a § 114 Trestného poriadku.

Key words: agent, means of operative-search activity, determination of the specialty ratio between § 117 and § 114 of the Criminal Code.

Právne predpisy/legislation: Charta základných práv Európskej únie, Ú. v. EÚ pod č. 2007/C 303/01; Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

 

1 Úvod
V nadväznosti na naše predchádzajúce články
1)
k použitiu informačno-technických prostriedkov (ďalej len "ITP") agentom sa zaoberáme problematikou požitia ITP (agentom) v obydlí bez vydania príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku, eventuálne glosovaním situácií, v ktorých je kombinácia trestno-procesných inštitútov normatívne ustanovených v § 117 a § 114 Trestného poriadku žiaduca a niekedy doslovne aj nevyhnutná.
V tejto spojitosti odlišujeme dve situácie, ktorými sú:
a)
zásahy do základných práv a slobôd v trestnom konaní,
b)
použitie agenta v trestnom konaní.
Ad a) Pri zásahoch do základných práv a slobôd jednotlivca v trestnom konaní je rešpektovaný právny názor, podľa ktorého v prípade, ak je možný zásah do týchto práv viacerými inštitútmi, platí zásada, že prioritu má ten inštitút, ktorý je najmenej invazívny a najproporcionálnejší. Povedané inak, aplikuje sa ten inštitút, ktorý je spôsobilý dosiahnuť stanovený cieľ v čo možno najmenšej miere zásahu do základných ľudských práv a slobôd, garantovaných medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vnútroštátnym právom. Uvedené tvrdenie podporujeme
judikátom č. R 47/2017
, podľa ktorého:
"procesné inštitúty Trestného poriadku, zamerané na získavanie dôkazov na účel ich následného vykonania, sa vo vzťahu ku konkrétnemu dôkazu nekumulujú, ak to nie je vzhľadom na povahu veci procesne nevyhnutné."
2)
"
Treba zdôrazniť, že v oblasti ľudských práv a slobôd v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") sa uplatňuje princíp priority medzinárodných noriem zakotvených v medzinárodných zmluvách."
3)
"Tým, že občianske práva a slobody sa upravujú v ústavách jednotlivých štátov, odlišujú sa od ostatných práv a slobôd, ktoré sú upravené v právnych predpisoch nižšej právnej sily
"
4)
; z uvedeného dôvodu sa označujú ako základné, prípadne tiež ako ústavné práva.
V reakcii na prioritu (prednosť) medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnou právnou úpravou, vrátane Ústavy, poukazujeme nielen na čl. 7 ods. 5 Ústavy, ale rovnako na čl. 7 ods. 2 Ústavy, z ktorého vyplýva, že
"... právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky
"
5)
, čo podporujeme čl. 144 Ústavy, z ktorého je zrejmé, že "
sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy a zákonom
."
6)
Použitie agenta spravidla predstavuje zásah do súkromného života, ktorý musí byť vzhľadom na závažnosť takéhoto konania súladný nielen s vnútroštátnou právnou úpravou, ale aj relevantnými medzinárodnými zmluvami a ustálenou rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"). Fundamentálnym nadnárodným dokumentom reglementujúcim v rámci európskeho právneho priestoru základné ľudské práva a slobody je nesporne Dohovor.
7)
"
Pozitívom Dohovoru vo vzťahu k jeho vplyvu na európsky právny poriadok v oblasti ochrany práv jednotlivca je nielen jeho profilácia na katalóg chránených práv rozvíjaných protokolmi a ich interpretácia, ale najmä precizovaný mechanizmus uvedenia príslušných právnych noriem do aplikačnej praxe
."
8)
Konštatujeme, že Dohovor predstavuje spoločný hodnotový základ európskej demokracie a tiež, že plní úlohu akejsi spoločnej "európskej ústavy", keďže chráni rovnaké subjektívne ľudské práva ako jednotlivé ústavy  členských štátov. V tejto spojitosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že členské štáty sa zaviazali "
riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých prípadoch, v ktorých sú stranami
"
9)
, pričom je tiež potrebné uviesť, že "
právoplatný rozsudok súdu sa doručí Výboru ministrov, ktorý dohliada na jeho výkon
."
10)
Dohovor predpokladá zásahy do práva na súkromie v čl. 8 ods. 2, použitím pojmových znakov "nevyhnutné v demokratickej spoločnosti" a "v súlade so zákonom". ESĽP stanovil pravidlá výkladu pojmového znaku uvedeného v čl. 8 ods. 2 Dohovoru"v súlade so zákonom" tak, aby osobitný zákon obsahoval adekvátnu textáciu čo do presnosti - predvídateľnosti jeho použitia, ochranu proti arbitrárnej aplikácii a aby bol zároveň prístupný jednotlivcovi. Pojmový znak "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti" je naviazaný na zásadu proporcionality, pričom
"pri splnení tejto podmienky sa prihliada najmä na závažnosť trestného činu a intenzitu zásahu do garantovaného práva."
11)
Nevyhnutý v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP je len taký zásah, ktorý
"zahŕňa primerané a účinné záruky proti zneužitiu."
12)
Kritérium nevyhnutnosti je relatívne a posudzuje sa vždy individuálne vzhľadom na konkrétny prípad.
V relácii k výkladu nadnárodných a ústavných presahov na trestno-procesné podmienky použitia agenta stručne poukazujeme na koexistenciu Charty Európskej únie a Dohovoru, ktorú je potrebné vnímať prostredníctvom čl. 52 ods. 3  prvého z dokumentov, z ktorého vyplýva, že:
"v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako rozsah práv ustanovených v uvedenom Dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv."
13)
Vo vzťahu k
vyššie citovanému článku poukazujeme na článok 52 ods. 3 a článok 53 naposledy citovaného dokumentu, ktoré predstavujú harmonizačné ustanovenia (stand still claus).
Uvedené články Charty zakazujú jej reštriktívny výklad narúšajúci práva ňou, ako aj medzinárodnými zm
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2025

2/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov