Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

K použitiu inštitútu agenta v kyberpriestore

Autor sa v predmetnom článku zaoberá inštitútom agenta v trestnom konaní a jeho použitím na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov trestnej činnosti v kyberpriestore. Rozoberá predmetný inštitút z pohľadu slovenskej právnej úpravy aj s poukazom na pripravovanú rozsiahlu novelu Trestného poriadku. V ďalšom rozoberá možné metódy jeho použitia v kyberpriestore a v závere prináša kazuistiku spojenú s jeho použitím v zahraničí.

HALAS, N.: K použitiu inštitútu agenta v kyberpriestore; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s. 1458 – 1467.

In the article author deals with the institution of the agent in criminal proceedings and its use in cyberspace for the purpose of disclosing, detection or identifying offenders of crimes. Author discusses the institute in question from the point of view of Slovak legislation, also with reference to the extensive amendment to the Criminal Code being prepared. Next, he discusses the possible methods of its use in cyberspace and, in the end, presents a case study connected with its use abroad.

Kľúčové slová: agent, kyberpriestor, metódy, trestná činnosť.

Keywords: agent, cyberspace, methods, criminal activity.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, Dohovor o počítačovej kriminalite, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úvod
Za posledné roky došlo k nárastu trestných činov páchaných vo virtuálnom priestore a k presunu trestnej činnosti z "fyzického" do "digitálneho" sveta, a to najmä v období pandémie ochorenia COVID-19, kedy sa vo veľkej miere začala využívať možnosť "homeofficu", teda práca z pohodlia domova s použitím počítača a internetu. Tradičné aktivity páchateľov v oblasti trestnej činnosti rýchlo využili spoločenskú zraniteľnosť, pretože mnohí ľudia a podniky v tomto období hľadali informácie a možnosti pomoci online. Europol
1)
v období pandémie v roku 2020 pozorne sledoval celý vývoj a zdieľal svoje zistenia prostredníctvom častých strategických správ, pričom zaznamenal nárast podvodov spojených s využitím počítačového systému.
2)
S takýmto presunom trestnej činnosti sa o to viac sťažilo jej dokazovanie.
Otázku dokazovania trestnej činnosti v online sfére a s ňou spojenej počítačovej kriminality riešila aj Rada Európskej únie a to už koncom roka 2015, kedy Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)
3)
iniciovala proces úvah o účinnom trestnom súdnictve v digitálnom veku, pričom došla k záveru, že počítačová kriminalita sa stáva agresívnejšou a konfrontačnou, pričom zahŕňa mimoriadne rozmanitú škálu kriminálnych aktivít vrátane tradičných trestných činov, ktoré zanechávajú digitálne stopy. Tento prístup vyvíjania tlaku na jednotlivcov a podniky svedčí o zmenách v profile kyberzločincov ako páchateľov, čo naznačuje aj zapojenie organizovaného zločinu do tohto druhu kriminality.
4)
Zapojenie organizovaného zločinu si tak môže vyžadovať začlenenie jednotlivca do ich štruktúr a to na účely odhaľovania a zisťovania takejto trestnej činnosti. V tomto článku si rozoberieme inštitút agenta do miery potrebnej na naše účely a možnosti jeho použitia v kyberpriestore, a zároveň si priblížime metódy možného odhaľovania a zisťovania trestnej činnosti spojenej s kyberpriestorom.
1 Právna úprava inštitútu agenta v trestnom konaní
Inštitút agenta bol do nášho právneho poriadku zavedený ešte pred účinnosťou zákona č. 301/2005 Z.z. a to zákonom č. 247/1994 Z. z., ktorým sa novelizoval vtedy účinný zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok), pričom k jeho použitiu malo dochádzať najmä v boji s organizovanou trestnou činnosťou, ktorá v období jeho prijatia zažívala svoj rozmach. Význam inštitútu agenta postupne narastal a preto z uvedeného dôvodu s jeho použitím následne počítal aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len "Trestný poriadok"), ktorý možnosť jeho použitia zakotvil v § 117.
5)
Použitie agenta v trestnom konaní je jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, pričom jeho legálnu definíciu nachádzame v ust. § 10 ods. 19 Trestného poriadku.
6)
Plnenie úlohy agenta je v zmysle § 30 Trestného zákona jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.
7)
Zákonnými podmienkami pre uplatnenie agenta teda sú:
8)
a) existencia taxatívneho trestného činu - ide o zločiny,
9)
trestné činy korupcie,
10)
trestné činy extrémizmu, trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestné činy legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 234 Trestného zákona,
b) podstatne sťažené odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa tohto trestného činu iným spôsobom (dôkazmi) a
c) existencia podozrenia na podklade poznatkov získaných v trestnom konaní o spáchaní takého trestného činu páchateľom v minulosti alebo v budúcnosti.
Konanie agenta tak v zmysle ďalších ustanovení Trestného poriadku musí byť:
a) v súlade s účelom tohto zákona,
b) úmerné protiprávnosti konania páchateľa trestného činu, čo je jednou z najdôležitejších podmienok jeho použitia.
Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. V takomto prípade hovoríme o tzv. "agentovi provokatérovi".
Agentom je vo väčšine prípadov príslušníkom Policajného zboru a vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou. Zákon rovnako počíta s možnosťou, že agent môže vystupovať aj bez legendy.
11)
Agent konajúci pod legendou môže používať tzv. krycie doklady,
12)
pričom účelom ich využitia je ochrana agenta a jeho identity.
Použitie a konanie agenta je možné len na základe príkazu na použitie agenta, ktorý vydáva:
a) prokurátor pred začatím trestného stíhania av prípravnom konaní, ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad a ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do obydlia iného. Takýto príkaz môže predbežne vydať aj ústne. V písomnej podobe ho musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup, keď príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie,
b sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
c) predseda senátu, ktorý má právomoc vydať takýto príkaz
ex offo
aj bez návrhu prokurátora.
Návrh prokurátora na vydanie príkazu musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Takúto podmienku nemo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2022

12/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov