Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právno-aplikačné problémy použitia agenta pri vyšetrovaní drogovej trestnej činnosti
Článkom reflektujeme na právno-aplikačný problém opakovaného predĺženia lehoty na použitie agenta/ov v tej istej trestnej veci, pričom bližšie glosujeme § 117 ods. 7 Trestného poriadku. Neopomíname pripojiť výkladový oblúk smerom k proporcionálnosti dôvodov predĺženia pôvodnej zákonnej šesťmesačnej lehoty na použitie agenta a tieto bližšie popisujeme. V reťazci príčinnej chronologickej súvzťažnosti venujeme pozornosť taktiež zákonným dôvodom opakovaného vykonania predstieraného prevodu pri nákupe a/alebo predaji omamnej alebo psychotropnej látky agentom.
In the article, we reflect on the legal application problem of repeatedly extending the deadline for the use of an agent/s in the same criminal case, while giving a closer look at § 117 par. 7 of the Criminal Code. We do not forget to add an explanatory arc towards the proportionality of the reasons for the extension of the original statutory six-month period for the use of an agent, and we describe these in more detail. In the chain of causal chronological correlation, we also pay attention to the legal reasons for the repeated execution of a pretended transfer when buying and/or selling a narcotic or psychotropic substance to agents.
MARR, S. – ČENTÉŠ, J.: Právno-aplikačné problémy použitia agenta pri vyšetrovaní drogovej trestnej činnosti; Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 669 – 683.
Kľúčové slová: prostriedky operatívno-pátracej činnosti, agent, predstieraný prevod veci.
Key words: means of operative-search activity, agent, pretended transfer of the thing.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/2024 Z. z.
Úvod
Úvodom považujeme za nevyhnutné priblížiť trestno-procesný inštitút agenta, relevantný z hľadiska obsahového zamerania nášho článku.
1)
Tento inštitút je zákonodarcom zaradený medzi prostriedky operatívno-pátracej činnosti (ďalej len "prostriedky OPČ").
2)
Podľa komentára k Trestnému poriadku
prostriedkami OPČ treba rozumieť systém spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných políciou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí.
3)
Legálna definícia pojmu "
agent
" je ustanovená v § 10 ods. 19 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že "
agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k
odhaľovaniu
,
zisťovaniu
a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti (ďalej len "korupcia"), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister vnútra")."4)
Procesné aspekty použitia agenta zákonodarca ustanovuje v § 117 Trestného poriadku. Táto právna úprava a jej výklad nevyhnutne reflektujú kvalitatívne požiadavky podľa rozhodovacej činnosti súdov
5)
a predstavujú jednu z podmienok efektívnosti použitia agenta v prípravnom konaní. Na účely neskoršieho glosovania času, na ktorý môže byť agent
lege artis
použitý a o ktorý môže byť jeho opakované použitie predĺžené, je osobitne významným siedmy odsek daného ustanovenia. Zákonodarca v § 117 ods. 7 Trestného poriadku ani v žiadnom inom ustanovení tohto zákona neustanovuje minimálnu dobu použitia agenta. Ustanovuje len maximálnu (základnú) šesťmesačnú lehotu, nad ktorú je opakované použitie agenda prípustné iba v prípade predĺženia tejto lehoty. Predĺženie možno
vykonať o dva mesiace, a to aj opakovane
.2 Ustanovenie § 117 ods. 7 Trestného poriadku
Odlišnosť právnych názorov v otázke času, o ktorý možno predĺžiť základnú lehotu šiestich mesiacov na použitie agenta, bola pomerne dlhotrvajúcou záležitosťou. Možnosť opakovaného použitia agenta celkovo na šesť mesiacov alebo "len" na dva mesiace polarizovala odbornú verejnosť.
Všeobecne rozlišujeme štyri modely predĺženia lehoty na použitie agenta:
i) predĺženie šesťmesačnej lehoty o viac ako dva mesiace, a to aj opakovane;
ii) rezignovanie na predĺženie šesťmesačnej lehoty, napr. iniciovaním vydania nového príkazu v tej istej trestnej veci pre rovnaké dôvody;
iii) predĺženie lehoty o dva mesiace, ale nie bezprostredne po uplynutí šesťmesačnej lehoty, napr. až s odstupom niekoľkých týždňov;
iv) vydanie viacerých príkazov na použitie agentov vydaných s rôznymi dátumami v tej istej (totožnej) trestnej veci, čím sa najmä pri väčších časových odstupoch dosiahne dlhšie použitie agentov, fakticky predĺženie lehoty bez jej "štandardného" spôsobu prolongovania.
Voči prvému modelu neuplatňujeme výhrady, pretože korešponduje s Trestným poriadkom. Príkaz na použitie agenta (v súlade s princípom materiálneho právneho štátu) musí byť riadne odôvodnený, vrátane aspektu trvania jeho použitia.
6)
Zdôrazňujeme nutnosť posilnenia dôvodov na predĺženie lehoty, ktoré musia byť vyjadrené v príkaze súdu, v porovnaní s tým ako to bolo v prípade vydania (prvého) príkazu na použitie agenta. Odlišná situácia je v prípade druhého modelu a tretieho modelu, ktoré môžu signalizovať postup zameraný na obchádzanie zmyslu ustanovenia § 117 ods. 7 Trestného poriadku a dosiahnutie tým možnosti použiť agenta v rámci (novej) šesťmesačnej lehoty (druhý model) alebo novej dvojmesačnej lehoty (tretí model), pričom v obidvoch modeloch prichádza do úvahy možnosť následného opakovaného predĺženia tejto lehoty o dva mesiace. Uvedené modely môžu viesť k nezákonnému postupu. Z týchto dôvodov je potrebné, aby prokurátor veľmi precízne skúmal podmienky na podanie návrhu na použitie agenta, prípadne na predĺženie návrhu
7)
a najmä súd (sudca pre prípravné konanie) pri vydaní príkazu na použitie agenta, prípadne pri predĺžení príkazu.Ku štvrtému modelu zaujímame právny názor o prípustnosti takéhoto konania zo strany kompetentných orgánov aplikácie práva (najmä súdu), za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok (ktorým venujeme pozornosť v nasledujúcom texte). V aplikačnej praxi sa stretávame s názormi najmä obhajoby, ktorá spochybňuje takýto postup orgánov aplikácie práva, najmä orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK"). Podstata spochybnenia spočíva v tvrdení o nedôslednej kontrole plynutia lehoty, počas ktorej je použitý agent, najmä v prípade uplynutia základnej šesťmesačnej lehoty, pričom o jej predĺženie o dva mesiace nemožno požiadať z dôvodu absencie bezprostrednosti. V dôsledku tohto postupu majú OČTK účelovo postupovať a predĺženie lehoty obchádzať prostredníctvom zabezpečenia si "nového" príkazu na použitie iného (nového) agenta(ov). S týmto tvrdením sa nestotožňujeme, pretože ide o použitie nového agenta(ov), ktorého podmienky použitia skúma súd (sudca pre prípravné konanie), čím je zabezpečená súdna kontrola tohto inštitútu v trestnom konaní.
V tomto zmysle poukazujeme na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd SR"), podľa ktorej:
"tak, ako je príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku viazaný na účastnícku stanicu alebo zariadenie, je príkaz na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku rovnako viazaný na konkrétneho agenta".
8)
Preto, ak ide o nasadenie nového agenta(ov) v tej istej trestnej veci, nemožno hovoriť o jeho opakovanom použití; z uvedeného dôvodu sa úvahy o prípadnom viacnásobnom predĺžení lehoty stávajú argumentačne neudržateľnými a musia byť
a limine
vyňaté z úvah OČTK a súdu (sudcu pre prípravné konanie). Podľa tejto rozhodovacej činnosti:
"v rovnakej trestnej veci môže byť dôvodné nasadiť aj viacerých agentov, čo je v zásade vecou stratégie vyšetrovania ... jednotliví agenti ani o sebe nemusia mať vedomosť".
9)
V nadviazaní na zákonnosť použitia nového agenta(ov) v tej istej trestnej veci nad rámec citovanej argumentácie Najvyššieho súdu SR zdôrazňujeme, že príkaz na použitie agenta(ov) v tej istej trestnej veci musí byť náležite odôvodnený, aby ponúkol odpovede, čo do dôvodov takéhoto postupu tak, aby bol legálny, legitímny a proporcionálny.
10)
Proporcionalite konvenuje predĺženie základnej šesťmesačnej lehoty iba o dva mesiace (pričom predĺženie môže byť nepochybne aj na dobu kratšiu), a to práve z dôvodu predchádzajúceho použitia agenta(ov). Inak povedané, potvrdenie dôvodnosti použitia agenta v šesťmesačnej lehote determinuje z hľadiska proporcionality opakované predlžovanie o čo najkratší čas tak, aby sa zamedzilo neprimeraným zásahom do práv tretích osôb inak, ako v nevyhnutnej miere. Na takýto postup teda musia logicky existovať konkrétne dôvody, napr. dočasné prerušenie páchania trestnej činnosti podozrivým(mi), ku ktorej sa neskôr opakovane vráti(ia). Osvojenie si opačného názoru predstavuje rozpor so znením § 117 ods. 7,
alinea
druhá Trestného poriadku.3 Policajná provokácia vs. skrytá aktivita agenta
Z hľadiska aktivity agenta rozlišujeme neprípustnú aktivitu (
policajná provokácia
) od prípustnej aktivity (
skrytá aktivita
). V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej: "
nedovolenou policajnou provokáciou sa rozumie zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin.
11)
V porovnaní s tým skrytá aktivita agenta zahŕňa takú aktivitu,
"pri ktorej polícia neovplyvňuje vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára podmienky na dokonanie trestného činu, ktoré musia byť obvyklé a musia nastať až v čase, keď sa páchateľ rozhodol spáchať trestný čin."
12)
V tomto zmysle je podstatnou okolnosťou posúdenie miery provokácie agenta. Pri drogových deliktoch ide napr. o otázku opakovaného vykonávania predstieraného prevodu (kúpy a/alebo predaja omamných alebo psychotropných látok agentom). Pri použití agenta(ov) je rozhodujúcou okolnosťou celkový čas, počas ktorého je realizovaný predstieraný prevod a nie celkový počet predstieraných prevodov. Teda
"príkaz na predstieraný prevod je ohraničený časovým obdobím a nie počtom predstieraných prevodov."
13)
Tiež zdôrazňujeme, že
"vydanie príkazu na ľubovoľné množstvo bližšie neurčenej drogy nespôsobuje jeho nezákonnosť."
14)
Na tomto mieste replikujeme, že za skrytú aktivitu agenta považujeme konanie agenta motivované snahou získať skutočnosti dôležité z hľadiska trestného konania,
odhalenia páchateľa trestného činu
, zabezpečenia dôkazov o páchanej trestnej činnosti (na účely tohto článku
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2024
