K zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ZSP 55/2024)

§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
§ 420 a § 420a Občianskeho zákonníka
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená nesprávnym zdravotným výkonom ošetrujúceho lekára, nezodpovedá pacientovi priamo tento lekár, ale zdravotnícke zariadenie, ktoré lekára na daný zdravotnícky výkon použilo (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 209/2022

Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, výšku ktorej vyčíslil v žalobe.

Žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že po tom, ako mu boli diagnostikované žlčové kamene, podstúpil ich laparoskopické odstránenie. V dôsledku takto vykonanej operácie došlo k nezvratnému trvalému poškodeniu jeho zdravia. Žalobu podal proti zdravotníckemu zariadeniu, v ktorom bol operovaný (ďalej aj „žalované zdravotnícke zariadenie“), a zároveň proti lekárovi, ktorý ho operoval (ďalej aj „žalovaný lekár“). Podľa presvedčenia žalobcu je poškodenie jeho zdravia následkom toho, že operácii nepredchádzalo náležité predoperačné vyšetrenie zamerané na zistenie jeho zdravotného stavu (najmä anatómie žlčovodov a žlčníka), ani dostatočné oboznámenie sa s fyziológiou jeho tela a zváženie rizík laparoskopickej operácie. Zastával názor, že oslabenie stien žlčníka malo byť indikátorom operácie žlčníka klasickou metódou.

Okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. novembra 2014 žalobu zamietol.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že predoperačné vyšetrenie žalobcu nesignalizovalo, že by so zákrokom mali byť spojené komplikácie. Operáciu vykonal erudovaný zamestnanec tohto zdravotníckeho zariadenia – chirurg, držiteľ certifikátu v laparoskopicej chirurgii. Postup pri diagnostike, terapii a následnom liečení žalobcu zodpovedal súčasne dostupným poznatkom lekárskej vedy. Pri predoperačnom vyšetrení neboli zistené ani náznaky potreby vykonať zvláštne opatrenia (špeciálne predoperačné vyšetrenia) na zabránenie vzniku žalobcovej ujmy na zdraví. Komplikácie, ku ktorým došlo v priebehu operácie a po nej, súviseli so zriedkavou vrodenou anomáliou žlčových ciest žalobcu, ktorá pri predoperačnom vyšetrení nebola zjavná. Napriek tomu bola táto komplikácia riešená adekvátne, podľa aktuálne platných chirurgických postupov. Súd prvej inštancie konštatoval, že základným princípom zodpovednosti za ujmu pacienta spôsobenú postupom zdravotníckeho zariadenia je všeobecná, na protiprávnom konaní založená zodpovednosť za škodu. Je to zodpovednosť za konanie alebo opomenutie, nie za výsledok. Hmotnoprávnymi predpokladmi tejto zodpovednosti podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) sú: a) protiprávne konanie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody a d) zavinenie; pritom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. V danom prípade znalecké dokazovanie nepreukázalo, že by boli porušené povinnosti vyplývajúce či už z § 415 OZ, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 576/2004 Z. z.“) alebo z lekárskych štandardov. Na základe výsledkov dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní protiprávneho konania, teda jednej zo základných podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ. Keďže nebol preukázaný tento predpoklad, nebolo potrebné skúmať splnenie zvyšných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného ustanovenia. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie neobstojí argumentácia žalobcu, že v okolnostiach daného prípadu ide o zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu podliehajúcu režimu objektívnej zodpovednosti podľa § 420a OZ. Na podporu tohto záveru súd dodal, že aj teória sa prikláňa k názoru, podľa ktorého poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemožno považovať za prevádzkovú činnosť (napr. Knappová, Švestka, Dvořák a kol. Občanské právo hmotné, svazek 2. 4. vyd. Praha, 2006, s. 504). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému zdravotníckemu zariadeniu zamietol ako neopodstatnenú a proti žalovanému lekárovi ako smerujúcu proti tomu, kto so zreteľom na § 420 ods. 2 OZ nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný (pasívne legitimovaný bol len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti).

Krajský súd (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. marca 2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posudzoval splnenie podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu operačným výkonom v zdravotníckom zariadení titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu. Podľa odvolacieho súdu je opodstatnený záver, že v danom prípade nedošlo k protiprávnemu úkonu (ku konaniu non lege artis), takže nebol naplnený už prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví pacienta zdravotným výkonom nemožno v žiadnom prípade považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a O