Kolízia záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi (ZSP 39/2023)

§ 37 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (v súčasnosti § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku

Pravdepodobnosť kolízie záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktorá už sama osebe vylučuje možnosť zastúpenia maloletého dieťaťa rodičom, je vo všeobecnosti daná vždy za situácie, kedy rodič a dieťa sú účastníkmi jedného právneho úkonu, v rámci ktorého rodič má uplatňovať a obhajovať tak svoje vlastné záujmy, ako aj záujmy maloletého dieťaťa.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo/244/2021

Na odôvodnenie žaloby, ktorá bola podaná pred 1. júlom 2016, žalobca uviedol, že v darovacej zmluve z 25. februára 1999 (ďalej aj len „sporná darovacia zmluva“) išlo o prevod nehnuteľností z darcu (žalobcovho dlžníka) na jeho manželku a ich spoločné deti. Pri uzavretí spornej darovacej zmluvy nekonal za maloleté deti kolízny opatrovník, ale ich matka. I keď bol právny úkon maloletých, ktorý za nich v spornej darovacej zmluve urobila ich zákonná zástupkyňa, schválený právoplatným rozhodnutím súdu, nič to nemení na skutočnosti, že sporná darovacia zmluva je absolútne neplatná z dôvodu rozporu záujmu maloletých detí a ich matky, o to viac, že matka a tiež maloleté deti týmto právnym úkonom zriadili darcovi vecné bremeno (právo bezodplatného doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností).

Súd prvej inštancie pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou snaží dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok voči darcovi, ktoré mu boli priznané exekučnými titulmi. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v okolnostiach daného prípadu neboli darovaním dotknuté žiadne práva žalobcu (ako veriteľa), lebo v čase darovania pohľadávky, o uspokojenie ktorých mu ide, neexistovali. Z týchto dôvodov uzavrel, že žalobca v spore nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobu preto zamietol bez toho, aby skúmal platnosť spornej darovacej zmluvy.

V úvode odôvodnenia rozsudku odvolací súd uviedol, že bol viazaný žalobným návrhom žalobcu [§ 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Vysvetlil, že súd prvej inštancie v dôsledku zrejmého pochybenia nerozhodol o definitívne ustálenom predmete konania, ale o žalobe v pôvodnom znení. I keď výsledok (zamietnutie žaloby) je rovnaký tak v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu, zohľadniac toto pochybenie súdu prvej inštancie musel jeho rozhodnutie zmeniť (§ 388 CSP). V ďalšom odvolací súd uviedol, že aj tretia osoba (na právnom úkone nezúčastnená), môže mať naliehavý právny záujem na určení, či úkon je neplatný, pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní jej právne postavenie (rozhodnutie pod sp. zn. 1VCdo/1/2017). Podľa názoru od