Je povinné očkovanie maloletých detí zásahom do súkromnej integrity občana?

Predmetný článok o povinnom očkovaní maloletých detí v spojení s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre právnu prax významný z toho dôvodu, že vzhľadom na svoje vyargumentované odôvodnenie je i z pohľadu komunitárneho práva inštruktážnym návodom pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky aj v iných odborných agendách, v prípadoch, keď je namietaný zásah zo strany štátu do práva na rešpektovanie súkromného života. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť v súvislosti s problematikou povinného očkovania maloletých detí záver, že právo na rešpektovanie súkromného života [článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor")] nemožno považovať za právo absolútne. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte "súkromného života", pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Treba však zdôrazniť, že takýto zásah neznamená však automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).

Považujem za potrebné zdôrazniť, že povinné očkovanie patrí k najvýznamnejším protiepidemickým opatreniam v oblasti primárnej starostlivosti. V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Dosiahnutie vysokej úrovne zaočkovania detskej populácie je základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventabilných očkovaní. Rodičia, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo očkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, zbavujú svoje dieťa jeho práv na ochranu zdravia. Rodičia si neuvedomujú, že odmietnutím očkovania nevystavujú riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že odborný svet označuje 21. storočie za storočie vakcinológie. Je však na škodu veci, že jednostrannou medializáciou narastajú výhrady k očkovaniu u laickej verejnosti. Princíp povinného očkovania akceptuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá každoročne odporúča očkovacie stratégie na základe epidemiologickej situácie v jednotlivých regiónoch. Jednotlivé krajiny si vytvárajú národné imunizačné programy, v ktorých zohľadňujú aj aktuálnu epidemiologickú situáciu a princípy zdravotnej politiky.

Treba poukázať na skutočnosť, že v krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. V európskych krajinách, kde je v súčasnosti zavedené povinné očkovanie, sa epidémie ochorení nevyskytujú, s výnimkou epidémií osýpok u rómskeho obyvateľstva v Rumunsku a Bulharsku, kde je zaočkovanosť tejto skupiny obyvateľstva veľmi nízka. Epidémie infekčných ochorení sa vyskytujú najmä v tých komunitách, kde je sústredených viac nezaočkovaných osôb. Rizikovými sú však aj nezaočkované osoby, ktoré v prípade ochorenia môžu pri návšteve inej krajiny spôsobiť šírenie infekčného ochorenia u domáceho obyvateľstva.

Povinné očkovanie je prínosom nielen pre jednotlivca, ktorý má byť očkovaný, ale súčasne aj pre celú populáciu. Pre zabránenie šírenia prenosného ochorenia v populácii je dôležité zabezpečiť dostatočnú kolektívnu imunitu. Konečným efektom očkovania je výrazné zníženie chorobnosti a úmrtnosti na konkrétne ochorenie v populácii. Najviac sú ohrozené najmladšie vekové skupiny, u ktorých to môže mať ťažký a komplikovaný priebeh.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča na udržanie kolektívnej imunity minimálnu hladinu zaočkovanosti na úrovni 95%. V prípade zrušenia povinného očkovania sa predpokladá pokles zaočkovanosti zo súčasných 98 až 99% na nedostatočných 60 až 70%. Nakoľko väčšina ochorení v očkovacom kalendári sa prenáša vzduchom, pokles kolektívnej imunity bude mať za následok vznik početných epidémií. Predpokladá sa, že o niekoľko rokov sa zvýši chorobnosť na ochorenia, ktoré sa v súčasnosti u nás nevyskytujú alebo vyskytujú len ojedinele.

Tiež je potrebné uviesť, že kvalite očkovacích látok sa vzhľadom na ich špecifické vlastnosti venuje mimoriadna pozornosť, neustále sa zlepšuje účinnosť a bezpečnosť očkovacích látok a v súčasnosti sa využívajú technológie kombinovaných vakcín. Vďaka používaniu kombinovaných vakcín sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa.

Je potrebné tiež uviesť, že očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, nie sú 100% účinné a môžu spôsobovať nežiaduce reakcie. Na druhej strane však benefity očkovania mnohonásobne prevyšujú riziko i možných nežiaducich reakcií po očkovaní. Očkovacie látky, ktoré sa používajú v Slovenskej republike, sú riadne registrované v rámci Európskej únie a aj v rámci národnej registrácie, sú bezpečné a účinné. Zloženie očkovacích látok podlieha kontrole Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý je národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv. Očkovacie látky sú posudzované podľa požiadaviek Európskeho liekopisu. Informácie a dokumenty, ktoré musia byť priložené k žiadosti o povolenie na uvedenie očkovacej látky na trh musia preukázať, že terapeutická účinnosť prevažuje nad jej potenciálnymi rizikami.

V prípade, ak by došlo k zrušeniu povinného očkovania, očakáva sa zhoršenie epidemiologickej situácie na Slovensku, čo môže mať závažný dosah na zdravotný stav celej populácie so vzostupom chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia, so vznikom epidémií, ako aj objavením sa takých infekčných ochorení, ktoré sa na Slovensku vďaka očkovaniu nevyskytujú už celé desaťročia alebo len v minimálnej miere (detská prenosná obrna, tetanus, záškrt, osýpky, ružienka, mumps). Zvýši sa počet hospitalizácií, trvalých následkov po prekonaní prenosných ochorení a nárast počtu úmrtí na prenosné ochorenia, predovšetkým u najzraniteľnejších skupín populácie, t.j. detí do dvoch rokov veku.

Nebezpečenstvo prechodu zo systému povinného očkovania na dobrovoľné spočíva najmä v poklese počtu zaočkovaných detí a následkoch, ktoré sú uvedené vyššie. Je tu tiež riziko, že zdravotné poisťovne nebudú uhrádzať očkovaciu látku a výkon očkovania. Očkovanie sa tak stane nedostupným pre rodiny s nízkymi príjmami. Nebude možné účinne reagovať na rýchlo sa šíriace ochorenia (napr. osýpok, vírusovej žltačky typu A, infekcií krvi), pri ktorých sa očkovanie využíva ako najúčinnejší nástroj na zastavenie šírenia ochorení.

Hlavným cieľom a ambíciou tohto príspevku je poukázať nie na ekonomické následky zrušenia systému povinného očkovania na Slovensku, ale zdôr