Konkurzné a reštrukturalizačné konanie. Právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Rovnosť účastníkov konania

1. Krajský súd rozhodoval ako odvolací súd v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka – spoločnosti S., a.s. (ďalej len ,,dlžník“). Návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka podal 15. apríla 2010 veriteľ J. F. (jeden zo sťažovateľov) a táto bola povolená uznesením okresného súdu č. k. 1 R 1/2010-1205 z 31. mája 2010.

Podaním z 26. novembra 2010 navrhol ustanovený reštrukturalizačný správca – spoločnosť S., k. s. (taktiež jeden zo sťažovateľov, ďalej aj ,,správca“), ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu, aby okresný súd v súlade s § 153 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka z 28. októbra 2010 doplnený dodatkom z 23. novembra 2010 v znení schválenom schvaľovacou schôdzou z 24. novembra 2011 a aby ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

2. Okresný súd uznesením č. k. 1 R 1/2010-3894 z 15. decembra 2010 reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou 24. novembra 2010 zamietol, keďže dospel k záveru, že tento je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods. 1 písm. d) ZKR).

Na odvolanie správcu ako predkladateľa plánu v zmysle § 154 ods. 2 ZKR o veci rozhodoval krajský súd, ktorý sťažnosťou napadnutým uznesením rozhodnutie okresného súdu z 15. decembra 2010 potvrdil. V dôsledku potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu nadobudlo uznesenie okresného súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu právoplatnosť, a tak okresný súd uznesením z 11. mája 2011 v zmysle § 154 ods. 3 ZKR: (i) zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, (ii) začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, (iii) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, (iv) ustanovil do funkcie správcu JUDr. J. K., (v) vyzval veriteľov dlžníka na prihlásenie pohľadávok a (vi) uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka o konkurznom konaní.

3. Sťažovateľ I. M., ktorý je veriteľom dlžníka, akcionárom dlžníka a zároveň predsedom predstavenstva dlžníka, videl porušenie označených základných práv vo viacerých smeroch. Podľa jeho názoru všeobecné súdy pri rozhodovaní o zamietnutí reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou nebrali do úvahy rozhodujúce skutočnosti, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, arbitrárne, a tým aj protiústavné.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie ním označených práv, uznesenie krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (reštrukturalizačné). Žiadal priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 311,22 €.

5. Sťažovateľ J. F. je veriteľom dlžníka a osobou, ktorá podala návrh na povolenie reštrukturalizácie. V sťažnosti uviedol, že „pre dlžníka vykonával ako subdodávateľ práce na výstavbe polyfunkčného domu E. v Ž., pričom banka ubezpečovala všetkých dodávateľov, ktorí vykonávali práce na výstavbe domu, že im budú pravidelne uhrádzané faktúry, avšak sľub nedodržala, a v novembri 2009 bezdôvodne zastavila financovanie stavby“. Tým sa sťažovateľ dostal do platobnej neschopnosti, a preto podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, keďže mal záujem na uspokojení svojej pohľadávky. Pokiaľ ide o zásah do označených práv podľa ústavy a dohovoru, tento videl sťažovateľ obdobných smeroch ako sťažovateľ I. M., čomu zodpovedalo totožné odôvodnenie aj petit jeho sťažnosti.

6. Sťažovateľ E. H. je veriteľom dlžníka, ktorý pohľadávku prihlásenú do reštrukturalizácie nadobudol od iného veriteľa dlžníka (spoločnosti S., s. r. o.) a vstup do reštrukturalizačného konania mu bol povolený uznesením okresného súdu. Zároveň je však jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti H., s. r. o., ktorá si prihlásila do reštrukturalizácie pohľadávku vzniknutú z titulu dodávky stavebného materiálu na stavbu budovy E. v Ž.

7. Sťažovateľ spoločnosť S., s. r. o., je veriteľom dlžníka, ktorý na základe zmluvy o dielo ako hlavný zhotoviteľ zabezpečoval dodávku polyfunkčného objektu E. v Ž. pre dlžníka, a to na základe subdodávateľských zmlúv s 55 subdodávateľmi. Takýto spôsob výstavby a financovania bol podľa jeho tvrdení určený bankou, ktorá poskytla dlžníkovi úver na zabezpečenie výstavby.

8. Sťažovateľ J. D. je veriteľom dlžníka, ktorý si v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávku na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny bytu po odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu v dôsledku jeho neodovzdania v dohodnutej dobe. Podľa jeho názoru je rozhodnutie krajského súdu voči nemu nespravodlivé a popierajúce jeho vlastnícke právo. Podľa vlastných tvrdení sťažovateľ má 62 rokov, je starobným dôchodcom, využil ponuku na odkúpenie bytu a uzavrel s dlžníkom zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. V dôsledku nespravodlivého procesného postupu všeobecných súdov nemá jeho zdraviu a veku zodpovedajúci byt a zároveň ostal bez finančných prostriedkov. Poukázal aj na nepoctivý zámer banky, neprimeranú ochranu, ktorú jej všeobecné súdy poskytli, a súlad schváleného plánu so spoločným záujmom veriteľov. Porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru videl obdobne ako skôr uvedení veritelia, čomu korešpondoval aj totožný petit sťažnosti.

9. Sťažovateľ M. K. je veriteľom dlžníka, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny bytu po odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu v dôsledku neuzavretia realizačnej kúpnej zmluvy v dohodnutej dobe.

10. V petite sťažnosti (v rozsahu jej prijatia na ďalšie konanie) sťažovateľ M. K. navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv uznesením krajského súdu a toto zrušil.

11. Sťažovateľ Mgr. B. S. je veriteľom dlžníka, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny po odstúpení od dvoch zmlúv o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru.

12. Sťažovateľ spoločnosť S., k. s., bol uznesením okresného súdu č. k. 1 R 1/2010-1205 z 31. mája 2010, ktorým bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, ustanovený za správcu dlžníka.

13. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom z 30. júna 2011 vyjadril prostredníctvom svojho podpredsedu krajský súd. Vo vyjadrení k sťažnosti I. M. smerujúcej proti jeho uzneseniu uviedol, že sťažovateľ nepreukázal porušenie tých ústavných práv, ktorých sa v ústavnej sťažnosti dovoláva. Pokiaľ ide o právo sťažovateľa na rovnaké postavenie účastníkov konania, uviedol, že rovnosť účastníkov je zachovaná len u tých procesných práv, ktoré vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku pre civilné konanie ako také, a nie tých práv, ktoré sa odvíjajú od výšky pohľadávok. Podľa krajského súdu nie je zdôvodnené ani porušenie vlastníckeho práva sťažovateľa, pretože v prípade úpadku dlžníka právna úprava konkurzného práva predpokladá pomerné uspokojenie veriteľov, pričom všeobecný súd má právo úvahy, čo sa týka toho, či prijatý plán je v spoločnom záujme veriteľov. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje jeho podpredseda za dostatočne zdôvodnené, a preto podľa jeho názoru nemožno hovoriť o jeho arbitrárnosti. V ďalšom podpredseda odkázal na stanovisko predsedníčky príslušného senátu, ktorý o veci rozhodoval. Táto po uvedení genézy reštrukturalizácie – od podania návrhu až po napadnuté uznesenie krajského súdu – zotrvala na dôvodoch uznesenia a zvýraznila, že lepšie postavenie banky, nezaložili konajúce všeobecné súdy, ale toto vyplynulo z riadne uzavretých zmlúv o záložnom práve a z výšky pohľadávky, ktorá mu poskytnutím úveru vznikla a ktorú ani správca nenamietal. Na záver vyjadrenia uviedla:

"Pojem spoločný záujem všetkých veriteľov na schválení reštrukturalizačného plánu nie je v ZKR presne definovaný, preto ho tak okresný, ako aj krajský súd vyložil v súlade s cieľom a účelom ZKR, pričom vychádzal nielen z p