Vylúčenie náhradného peňažného plnenia z konkurznej podstaty

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu XXX a.s. v konkurze, istinu 42 526,82 eur na základe žaloby, ktorou sa tento domáhal vylúčenia istiny z konkurznej podstaty úpadcu titulom, že úpadca nebol schopný vydať tovar v uvedenej hodnote vo vlastníctve žalobcu, pretože bol zabudovaný do realizovaných stavieb na Ukrajine, napriek skutočnosti, že úpadca za daný tovar nezaplatil.

Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že s úpadcom uzatvoril 1. júla 2008 Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru a služieb, na základe ktorej dodal úpadcovi tovar. V zmluve si strany dohodli k dodanému tovaru výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastnícke právo k dodanému tovaru prechádza na úpadcu ako odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. K zaplateniu kúpnej ceny úpadcom nedošlo. Žalovaný výšku neuhradenej kúpnej ceny v konaní nerozporoval. Na majetok žalovaného bol 14. októbra 2009 vyhlásený konkurz, žalobca listom z 9. novembra 2009 vyzval žalovaného na vydanie tovaru v žalovanej výške, resp. o vydanie finančného ekvivalentu. Žalovaný listom z 24. novembra 2009 žalobcovi oznámil, že tovar nemožno fyzicky vydať, pretože bol zabudovaný do realizovaných stavieb na Ukrajine. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Žalovaný v konaní uviedol, že majetok, v ktorého hodnote žiada žalobca vylúčenie, nikdy nebol zapísaný v súpisovej zložke majetku úpadcu, a preto nie je možné jeho vydanie, ani vydanie finančného ekvivalentu. Žalobca si dokonca pohľadávku v konkurze na majetok úpadcu neuplatnil, napriek tvrdeniam, že nárok existuje. Namietal aj neplatnosť rámcovej zmluvy z dôvodu, že zo strany úpadcu nebola podpísaná spôsobom zapísaným v obchodnom registri.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že úpadca materiál v sume zodpovedajúcej žalovanej výške istiny od žalobcu prevzal a vyviezol na svoje stavby na Ukrajine, kde ich zabudoval do stavieb alebo v nespracovanej časti predal tretím osobám na zabudovanie do stavieb, čím došlo k spracovaniu veci v zmysle § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), a teda žalobcovi ako vlastníkovi materiálu vzniklo právo na priznanie náhrady z dôvodu, že materiál po spracovaní nemožno vydať. Podľa súdu prvého stupňa finančné nároky úpadcu, ktoré mu vznikli dodaním materiálu vo vlastníctve žalobcu jeho finálnym odberateľom, sa stali majetkom úpadcu, či už jeho riadnym zaplatením odberateľmi alebo vo forme pohľadávok, ktoré žalovaný realizoval v rámci speňaženia majetku. Z tohto dôvodu súd tvrdenie žalovaného, že žalobca žiada vydanie finančného ekvivalentu majetku, ktorý nie je zapísaný v súpisovej zložke úpadcu, vyhodnotil za účelové a nedôvodné a žalobe vyhovel.

Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol.

Vo vzťahu k otázke platnosti Rámcovej zmluvy z 1. júla 2008 odvolací súd s odkazom na výpis z obchodného registra úpadcu uzavrel, že konanie podpisujúcej osoby nebolo v súlade so zápisom do obchodného registra. Za rozhodujúce odvolací súd považoval zistenie, že v prerokovávanej veci nie sú splnené podmienky vylučovacej žaloby ustanovené v § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len "ZoKR"). Uviedol, že právo na podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká okamihom zápisu sporného majetku (resp. akéhokoľvek majetku, o ktorom tretia osoba tvrdí, že má k nemu právo vylučujúce ho zo súpisu) do súpisu. S odkazom na odbornú literatúru (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. BECK 2012, s. 548 a 549) uviedol, že zápis sporného majetku do súpisu je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby, pričom je právne irelevantné, či zápis bol zverejnený v Obchodnom vestníku. Konštatoval, že musí ísť o vec zapísanú do súpisu majetku úpadcu, ktorá je konkrétna a presne individualizovaná.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že právna úprava vyplývajúca z § 78 ZoKR neumožňuje veriteľovi, ktorého majetok nebol do súpisu majetku zapísaný, domáhať sa vylúčenia veci, keďže neexistuje majetok, ktorý by sa mohol z konkurznej podstaty vylúčiť. Na druhej strane, pokiaľ taký majetok neexistuje, nie je ani možné vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu istinu v požadovanej výške 42 526,82 eur. Uvedený záver odvolací súd odôvodnil aj analogickými závermi v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len "Najvyšší súd ČR") sp. zn. 29 Cdo 2549/2010 z